Afganistan

Afganistan, oficiálne Afganský islamský emirát, je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza na križovatke Strednej a Južnej Ázie. Je označovaný ako srdce Ázie. Hraničí s Pakistanom na východe a juhu, Iránom na západe, Turkménskom na severozápade, Uzbekistanom na severe, Tadžikistanom na severovýchode a Čínou na severovýchode a východe. Krajina, ktorá zaberá 652 864 km² , je prevažne hornatá s rovinami na severe a juhozápade, ktoré sú oddelené pohorím Hindúkuš. Kábul je najväčším mestom krajiny a slúži ako jej hlavné mesto. Podľa Svetového prehľadu obyvateľstva má Afganistan v roku 2024 43 miliónov obyvateľov.

Afganistan
Vlajka Znak
Národné motto: Lá ʾiláha ʾillál–láh, Muhammadun rasúl alláh (Nie je božstva okrem Boha a Mohamed je posol Boží)
Štátna hymna: Dā də bātorāno kor
Miestny názov
• dlhý	paštsky: Da Afġánistán islámí dawlat (د افغانستان اسلامي جمهوریت); daríjsky: Džomhúrí-je eslámí-je Afġánistán (جمهوری اسلامی افغانستان)
• krátky	Afgánistán; Afgánestán
Hlavné mesto	Kábul 34°32′ s.š. 69°8′ v.d.
Najväčšie mesto	Kábul
Úradné jazyky	paštčina, afganská perzština (daríjčina)
Demonym	Afganec, Afganka
Štátne zriadenie Emir Premiér	prechodné štátne zriadenie, unitárny islamský emirát (de facto) Hajbatulláh Achúndzáda (de facto) Hasan Achund (de facto)
Vznik	1709-1738: Hotakovci 1747-1823: Durránska ríša 1823-1839: emirát 1839-1842: obnovenie Durránskeho kráľovstva 1842-1926: obnovenie emirátu 27. máj 1863: Dóst Muhammad zjednocuje Afganistan 26. máj 1879: anglo-afganská dohoda 19. august 1919: nezávislosť 9. jún 1926: kráľovstvo 17. júl 1973: republika 27-28. apríl 1978: demokratická republika 28. apríl 1992: islamský štát 27. september 1996: islamský emirát 26. január 2004: islamská republika 15. august 2021: obnovenie islamského emirátu
Susedia	Uzbekistan, Tadžikistan, Čína, Pakistan, Irán, Turkménsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	652 230 km² (40.)    km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov  • odhad (2022)  • hustota (2022)	41 128 771 (37.) 48/km² (174.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2020 20,136 miliárd $ (137.) 611 $ (189.)
Index ľudského rozvoja (2021)	0,478 (180.) – nízky
Mena	afgání (AFN)
Časové pásmo  • Letný čas	UTC (UTC+4:30) bezo zmeny (UTC+4:30)
Medzinárodný kód	AFG, AF
Medzinárodná poznávacia značka	AFG
Internetová doména	.af
Smerové telefónne číslo	+93

Ľudské osídlenie v Afganistane sa datuje do obdobia stredného paleolitu. Krajina, ktorá sa ľudovo nazýva cintorínom impérií, bola v minulosti domovom rôznych národov a bola svedkom mnohých vojenských výprav vrátane výprav Peržanov, Alexandra Veľkého, Maurjovskej ríše, arabských moslimov, Mongolov, Britov, Sovietskeho zväzu a koalície pod vedením USA. Afganistan tiež slúžil ako východiskový bod, z ktorého okrem iného vzišli Gréko-Baktrijci a Mughali, ktorí vytvorili veľké ríše, a rôzne dobyvačné výpravy a obdobia v iránskej aj indickej kultúrnej sfére. Táto oblasť bola centrom zoroastrizmu, budhizmu, hinduizmu a neskôr islamu. Moderný štát Afganistan sa začal vytvárať v 18. storočí s Durránskou afganskou ríšou, hoci za zakladateľa prvého moderného afganského štátu sa niekedy považuje Dóst Muhammad Chán. Dóst Muhammad zomrel v roku 1863, niekoľko dní po svojej poslednej kampani na zjednotenie Afganistanu, a Afganistan bol následne opäť uvrhnutý do občianskej vojny. V tomto období sa Afganistan stal nárazníkovým štátom vo Veľkej hre medzi Britským impériom a Ruskou ríšou. Z Indie sa Briti pokúsili podmaniť si Afganistan, ale boli odrazení v prvej anglo-afganskej vojne. V druhej anglo-afganskej vojne však Briti zvíťazili a úspešne si upevnili svoj politický vplyv. Po tretej anglo-afganskej vojne v roku 1919 sa Afganistan oslobodil od zahraničnej politickej hegemónie a v júni 1926 vzniklo pod vedením Amánulláha Chána nezávislé Afganské kráľovstvo. Táto monarchia trvala takmer polstoročie, až do zvrhnutia Záhira Šáha v roku 1973, po ktorom vznikla Afganská republika.

Od konca 70. rokov 20. storočia v histórii Afganistanu dominujú rozsiahle vojnové konflikty vrátane prevratov, invázií, povstaní a občianskych vojen. Konflikt sa začal v roku 1978, keď komunistická revolúcia vytvorila socialistický štát, a následné boje podnietili Sovietsky zväz, aby v roku 1979 napadol Afganistan. Mudžahedíni bojovali proti Sovietom v sovietsko-afganskej vojne a po stiahnutí Sovietov v roku 1989 pokračovali v bojoch medzi sebou. Islamský fundamentalistický Taliban do roku 1996 kontroloval väčšinu krajiny, ale jeho Islamský emirát Afganistan získal len malé medzinárodné uznanie pred svojím zvrhnutím počas americkej invázie do Afganistanu v roku 2001. Taliban sa vrátil k moci v roku 2021 po obsadení Kábulu a zvrhnutí vlády Afganskej islamskej republiky, čím sa skončila vojna z rokov 2001 - 2021. V septembri 2021 Taliban obnovil Afganský islamský emirát. Vláda Talibanu zostáva medzinárodne neuznaná.

Afganistan je bohatý na prírodné zdroje vrátane lítia, železa, zinku a medi. Je druhým najväčším producentom konopnej živice a tretím najväčším producentom šafranu aj kašmíru. Krajina je členom Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu a zakladajúcim členom Organizácie islamskej spolupráce. V dôsledku následkov vojny v posledných desaťročiach sa krajina borí s vysokou mierou terorizmu, chudoby a detskej podvýživy. Afganistan naďalej patrí k najmenej rozvinutým krajinám sveta a v indexe ľudského rozvoja sa nachádza na 180. mieste. Hrubý domáci produkt (HDP) Afganistanu predstavuje 81 miliárd USD podľa parity kúpnej sily a 20,1 miliardy USD v nominálnych hodnotách. V prepočte na obyvateľa patrí jeho HDP od roku 2020 k najnižším spomedzi všetkých krajín.

Dejiny

Karikatúra zobrazujúca afganského princa spolu so svojimi „priateľmi“ Ruskom a Veľkou Britániou.

V polovici 2. tisícročia pred Kr. tu sídlili iránske kmene. V polovici 6. storočia pred Kr. dobyl územie perzský kráľ Kýros II. Veľký. V rokoch 329 až 327 pred Kr. ho obsadil pri svojej vojenskej výprave do Ázie Alexander Veľký. Po jeho smrti sa na tróne vystriedalo viacero vládcov a krajina trpela nájazdmi rozličných ázijských národov.

V 7. storočí Afganistan rýchlo islamizovali Arabi. Až za vlády Ghaznovcov bol znovu súčasťou samostatného sultanátu. Roku 1381 dobyl krajinu mongolský vladár Timur Lenk. V 16. a 17. storočí vládli na severe indickí Mughalovia, na juhu perzská dynastia Safíjovcov, ale o východ krajiny sa stále bojovalo. Až roku 1747, keď vládu prevzal emir Ahmed Šáh, zakladateľ ríše Durráni, sa v krajine znovu obnovila nezávislosť.

V 19. a na začiatku 20. storočia sa v Afganistane odohralo niekoľko vojen, ktorých príčinou bola najmä jeho poloha medzi dvomi veľkými impériami: britským a ruským. Prvá (1839 – 1842) a druhá britsko-afganská vojna (1878 – 1881) boli súčasťou konfliktu známeho ako Veľká hra, čo bola súťaž o teritóriá a vplyv medzi Spojeným kráľovstvom a cárskym Ruskom. Počas Panjdehského incidentu (1885) sa Rusku podarilo dostať pod vplyv svoje najjužnejšie územie, ktoré pod jeho vplyvom pretrvalo aj počas existencie Sovietskeho zväzu.

Ďalším konfliktom na území dnešného Afganistanu bola tretia britsko-afganská vojna (1919), keď budúci kráľ Amánulláh vyzval Afgancov do boja proti Britom. Rávalpindská zmluva z 8. augusta 1919, hoci diktovaná Britmi, zabezpečila Afganistanu úplnú nezávislosť. Amánulláh sa stal kráľom v roku 1926, ale svojou reformnou politikou sa dostal do konfliktu s vyššími vrstvami duchovenstva aj svetského obyvateľstva a v roku 1929 bol zvrhnutý. Po abdikácii a emigrácii svojho strýka Amanulláha Chána, sa kráľom vyhlásil Muhammad Nádir Šáh.

Po zavraždení svojho otca sa stal 19-ročný Muhammad Záhir Šáh, v roku 1933, afganským kráľom. Prvých 20 rokov vládol len formálne, skutočnú moc prenechal svojim strýkom. V roku 1964 vyhlásil liberálnu ústavu. Uzákonil v nej všeobecné volebné právo (prvé voľby sa konali v roku 1965), program politickej a ekonomickej modernizácie s demokratickými inštitúciami a právom na vzdelanie žien. Záhirove reformy viedli k odporu militantných islamských kruhov, ktoré vstúpili do opozície proti kráľovi. Bezprostrednou príčinou krachu Záhirovej politiky bolo uprednostňovanie Paštúnov pred perzsky hovoriacim obyvateľstvom. V roku 1973, v čase jeho liečenia v Taliansku, urobil jeho synovec a premiér Muhammad Dáúd Chán štátny prevrat a vyhlásil Afganistan za republiku. V auguste toho roku Záhir Šáh dobrovoľne abdikoval.

Muhammad Dáúd Chán bol následne zvolený za prezidenta delegátmi Národného zhromaždenia a tento úrad vykonával diktátorsky až do 27. apríla 1978, kedy ho pri vojenskom puči, vedenom komunistickými dôstojníkmi, zbavili moci a spolu so 17 členmi jeho rodiny, zavraždili. Dáúdova smrť bola dôležitým medzníkom v novodobých dejinách Afganistanu.

Sovietsky zväz novú komunistickú vládu okamžite uznal. V auguste 1978 uzavreli obe krajiny na 20 rokov zmluvu o priateľstve. Odpor obyvateľstva a časti armády voči komunistickej vláde, vražedné sektárske súperenie dvoch blokov vládnucej Ľudovo-demokratickej strany a snaha Moskvy o udržanie svojho vplyvu, spôsobili, že Sovietsky zväz 27. decembra 1979, keď sa odvolal na túto zmluvu, vojensky obsadil krajinu. Sovietske špeciálne jednotky zastrelili afganského prezidenta Hafizulláha Amína a do funkcie hlavy štátu dosadili Moskve oddaného Babraka Karmala. Začala sa zdĺhavá vojna medzi sovietskymi okupačnými jednotkami a afganským vládnym vojskom na jednej strane a moslimskými povstalcami na strane druhej.

V roku 1982 začali v Ženeve rokovania medzi Afganistanom a Pakistanom (ktorý všestranne podporoval povstalcov) o mierovom riešení konfliktu. Koncom roku 1987 Sovietsky zväz vyhlásil, že svoje vojská z Afganistanu postupne stiahne. Sovietske vedenie priznalo porážku a 15. februára 1989 opustil Afganistan posledný sovietsky vojak. Navzdory očakávaniu sa doterajší systém v Afganistane nezrútil. Boje medzi afganským vládnym vojskom a moslimskými povstalcami pokračovali ďalej. Na začiatku roku 1992 sa konflikt pokúsila urovnať mierová misia OSN, jej postup však nenašiel pochopenie roztriešteného hnutia odporu. Situácia sa stala neudržateľnou, preto sa v apríli 1992 prezident Muhamad Nadžíbulláh vzdal funkcie. Predstavitelia afganského hnutia odporu dospeli k dohode o utvorení rady, ktorá prevzala kontrolu nad krajinou a jej hlavným mestom Kábulom. Proti dohode a rade ďalej bojovali skupiny fundamentalistického vodcu Gulbuddína Hekmatjára. V januári 1993 prevzal zákonodarnú moc parlament. Nepretržité boje medzi znepriatelenými stranami pokračovali aj ďalej, pričom si vyžiadali tisíce obetí na životoch prevažne civilistov. Od roku 1994 narastala moc islamistického hnutia Taliban, ktoré do roku 1996 pod vedením svojho vodcu Muhammada Umara získalo moc nad väčšinou územia Afganistanu.

Spojené štáty a spojenci v spolupráci s afganskou opozíciou zvrhli po teroristických útokoch 11. septembra 2001 Taliban. Na konci roku 2001 sa lídri afganských opozičných strán zišli v Bonne, aby sa dohodli na novom vládnom zriadení v Afganistane. Od 22. decembra 2001 je prezident Afganistanu Hámid Karzaí, znovuzvolený v roku 2009.

V nedeľu 15. augusta 2021 hnutie Taliban vstúpilo do hlavného mesta Afganistanu, Kábulu. Prezident Ašraf Ghání v ten deň opustil svoj palác a ušiel na neznáme miesto.

Geografia

Afganistan – topografická mapa

Afganistan je horskou krajinou s veľmi členitým povrchom. Celých 33 % plochy štátu leží medzi 1 800 – 3 000 m n. m. a 10 % krajiny je vyššie ako 3 000 m n. m. Od severovýchodu k juhozápadu sa tiahne horská sústava Hindúkuš, najvyššieho pohoria v Afganistane, ktorého vrcholy presahujú 7 000 m n. m. (najvyšším je na pakistanských hraniciach Nošak – 7 492 m n. m.). Pohorie Hindúkuš tak tvorí prírodnú bariéru, vďaka ktorej je Afganistan izolovaný geograficky. Nemalú dôležitosť má preto pre štát Chajbarský priesmyk, ktorým vedie cesta do Pakistanu a je odtiaľ prístup tiež do bývalých sovietskych republík – Tadžikistanu, Uzbekistanu či Kazachstanu.

Väčšina štátu leží na veľmi suchom a neúrodnom území (na juhu a juhovýchode sú prevažne púšte – napr. Registan a Margo). Najúrodnejšie miesto krajiny je tak na severe pozdĺž rieky Amudarja (pramení na ľadovcoch Pamíru), ktorá tu tvorí hranicu s Uzbekistanom a Tadžikistanom. Zaujímavé na afganských riekach je to, že len ich mizivá časť patrí k nejakému svetovému rozvodiu. Do morí či oceánov sa tak dostáva len niekoľko málo riek na východe krajiny. Z nich je najdôležitejšia Kábul, ktorá vteká do rieky Indus a vďaka nej ďalej do Indického oceánu. A tak väčšina riek končí svoju púť vo vnútrozemských jazerách, alebo vysychajú v piesočných púšťach či v soľných oblastiach. K tým významnejším patria napr. ešte Hílmand, Harirud či Farráh.

Uruzgan, vidiek pri meste Tarin Kowt

Podnebie

Mapa afganských miest

Podnebie je ovplyvnené hlavne polohou a povrchom štátu. Je vnútrozemské, suché a veľmi premenlivé. Veľké rozdiely panujú hlavne medzi severom a juhom. Klíma severovýchodu je subarktická (hlavne vďaka veľkej nadmorskej výške), čo prináša obyvateľom veľmi tvrdé, studené a suché zimy. Pohorie na hranicou s Pakistanom je zasa silne ovplyvnené Indickými monzúnmi, ktoré prichádzajú pravidelne v období júna až septembra. Tie prinášajú do oblasti veľkú vlhkosť a dážď. Priemerné zrážky na väčšine územia sa pohybujú medzi 40 – 400 mm za rok (väčšina zrážok tu navyše spadne medzi marcom a májom). Maximálnych hodnôt dosahujú práve v horských oblastiach hraničiacich s Pakistanom (až 800 mm zrážok za rok).

Veľké rozdiely sú tiež v teplotách. V miestach, kam ešte zasahuje vplyv monzúnu sa priemerná letná teplota pohybuje od 25 do 32 stupňov a v zime od 0 do – 8 stupňov Celzia. V horských oblastiach v lete neprekročí teplota často ani 10 stupňov a v zime dosahuje teplota až – 35 stupňov Celzia.

Juh krajiny tvoria hlavne púštne oblasti. Navyše sú v tejto oblasti časté prudké vetry, ktoré potom vyvolávajú piesočné búrky. Vďaka svojej izolovanosti a vďaka drsnému podnebiu sú niektoré časti Afganistanu nedotknuté a prírodne zachovalé. Je tu mnoho neobývaných oblastí, čo dalo vzniknúť mnohým národným parkom a prírodným rezerváciám.

Vláda a politika

Afganistan je momentálne pod správou radikálneho hnutia Taliban, ktoré v krajine v roku 2021 nastolilo islamskú teokraciu a Afganistan vyhlásilo za islamský emirát. V krajine zatiaľ de iure platí ústava z roku 1964, pozmenená tak, aby bola v súlade s právom Šaría, no v je v pláne ju nahradiť novou ústavou vytvorenou Talibanom. Najvyššiu autoritu v krajine má líder Hajbatulláh Achúndzáda, ktorý rozhoduje o všetkých dôležitých politických, vojenských a náboženských záležitostiach. Vo vládnutí mu pomáha tzv. Najvyššia rada Afganistanu, kde sedí 30 poslancov. V prípade smrti lídra má Najvyššia rada za úlohu vybrať nového lídra krajiny. Po prevzatí moci v roku 2021 boli vymenovaní aj noví ministri a predseda vlády, ktorým sa stal Hasan Achund.

Taliban dbá na prísne uplatňovanie islamského práva Šaría. Ženy musia byť plne zahalené (buď burkou, alebo abajou spolu s hidžábom) a nemajú povolené ísť viac než 70 km od svojho bydliska bez mužského dozorcu z rodiny. Ženy boli tiež odstránené zo všetkých vládnych pozícií a nie je im povolené pracovať vo viacerých odvetviach. Zaznamenaná je aj perzekúcia náboženských a sexuálnych menšín.

Armáda

Oficiálny názov afganskej armády po Páde Kábulu v roku 2021 je Ozbrojené zložky Afganského islamského emirátu. Počet vojenského personálu sa odhaduje na 110 000 až 150 000 členov Veľkým prínosom pre Taliban bolo zhabanie americkej vojenskej techniky a techniky armády Afganskej islamskej republiky po tom, ako sa im podarilo prebrať kontrolu nad krajinou. V rukách tak armáda islamského emirátu má viac než 2000 vozidiel (Humvee, M1117 Guardian, MaxxPro MRAP, Oshkosh ATV a ďaľšie), niekoľko tisícok individuálnych zbraní, komunikačných zariadení, okuliarov na nočné videnie a niekoľko desiatok helikoptér a lietadiel. V 90. rokoch Taliban do armády verboval aj deti, no nie je jasné, či sa tak deje aj dnes.

Afganská národná polícia

Afganský policajt počas pešej patroly v provincii Uruzgan

Znak ANP na dverách policajného vozidla

Vozidlo ANP na kontrolnom stanovišti pri meste Tarin Kowt v provincii Uruzgan

Afganská národná polícia, The Afghan National Police (ANP) (paštsky: د افغانستان ملي پولیس ; perzsky: پلیس ملی افغانستان) je silovou zložkou Afganistanu.

ANP je primárne zodpovedná udržiavanie verejného poriadku a dodržiavanie zákonov. Za jej správu je zodpovedné Ministerstvo vnútra Afganistanu. (Národná stratégia Afganskej národnej polície, 2010)

Počas rokov 2001-2021 jej výcvik a mentoring poskytovali Spojené štáty spolu s koaličnými partnermi. Zbrane a vozidlá boli tiež dodávané USA a policajti boli trénovaní na dodržiavanie poriadku, zabezpečenie voľného pohybu civilistov a obmedzenie aktivít povstaleckých skupín. Od augusta 2021 sa ANP zodpovedá Talibanu a jej úlohou je okrem iného kontrola dodržiavania práva Šaría. Počet príslušníkov je okolo 50 000.

Administratívne rozdelenie

Mapa afganských provincií

Afganistan je administratívne rozdelený do 34 provincií alebo vilájetov (po perzsky vilájat). Provincie sa ďalej delia na okresy a podokresy.

Medzi jednotlivými provinciami existujú veľké ekonomické rozdiely. Provincie Herát či Kandahár majú veľké zisky z pohraničného obchodu so susednými krajinami. Naopak severné provincie (predovšetkým Badachšán a Bamján) sú absolútne izolované a obyvateľov trápi nedostatok jedla a ďalších základných surovín. Ďalšie dve provincie, Parwán a Kápísá, boli pre zmenu úmyselne zablokované Talibanom, čo tu spôsobilo opäť nedostatok základných surovín a tým tiež obrovský nárast ich cien.

Hospodárstvo

Afganistan je jedna z najmenej rozvinutých krajín na svete, k čomu prispieva zlá geografická poloha, politická nestabilita a vojenské konflikty. Vo väčšine oblastí pripomína život skôr stredovek – chýbajú akékoľvek atribúty moderného štátu ako sú cesty, elektrina, telefóny, školy, zdravotníctvo či doprava. Afganistanu v poslednej dobe nepraje ani počasie. Veľké suchá, ktoré trvajú aj 1,5 roka, priviedli mnoho častí krajiny na pokraj hladomoru. K zlepšeniu situácie nepomáha ani to, že krajina naďalej zostáva ako v diplomatickej, tak aj ekonomickej izolácii. Afganská ekonomika je z veľkej miery stále závislá na produkcii a exportu drog. Afganistan je už niekoľko rokov najväčším svetovým producentom surového ópia. Produkcia činila v roku 1997 2 800 ton (nárast oproti roku 1997 o 25 %) na kultivovanej ploche 58 400 ha. V roku 1998 potom Afganistan vyprodukoval surové ópium dokonca o objeme 3 270 ton na kultivovanej ploche 63 670 ha. Aj rok 1999 bol potom v znamení rastu vypestovaného množstva – v tomto roku bolo v Afganistane vyprodukované už 4 600 ton tejto drogy. V roku 2000 Taliban pestovanie ópia zakázal, no netrvalo dlho, kým toto rozhodnutie zvrátili.

Taliban vyberal za pestovanie surovín poplatok (zakát) vo výške cca 10 % výnosu, čím kultiváciu drog a ich distribúciu fakticky legalizuje. Na pestovaní ópia sú naviazané ďalšie štruktúry výrobcov a pašerákov morfia a heroínu. Podľa odhadov približne polovica ilegálnych drog, produkovaných v Afganistane, je spotrebovaná v Afganistane a susedných krajinách – Iráne, Pakistane, Tadžikistane, Uzbekistane a Turkménsku. Zvyšok produkcie smeruje do Európy a Severnej Ameriky (80 % heroínu zabaveného v Európe pochádza práve z Afganistanu).

Počas Afganskej islamskej republiky boli zaznamenané medzinárodné snahy pestovanie ópia zrušiť, no neboli veľmi úspešné. V roku 2006 UNODC odhadovala, že 52% HDP Afganistanu pochádza práve z obchodu z drogami. V apríli 2022 nová vláda Talibanu znova produkciu ópia zakázala, no toto rozhodnutie malo na krajinu veľmi negatívny vplyv, aj z ekonomického, aj z humanitárneho hľadiska.

Druhou významnou zložkou afganského hospodárstva je kontrola nad tranzitom neprecleného a nezdaneného tovaru, hlavne v smere z Pakistanu cez Afganistan späť do Pakistanu alebo do Iránu a Turkménska, Uzbekistanu aj Číny. Pakistanu treba venovať, vzhľadom na ekonomiku Afganistanu, predsa len trochu viac miesta. Afganská ekonomika bola v posledných rokoch vždy veľmi závislá (a tým aj veľmi ovplyvnená) od ekonomík susedných krajín. V minulosti (či už v čase mieru alebo za vojny) bol Afganistan viazaný na vzťahy s bývalým Sovietskym zväzom. Po odchode sovietskych vojsk a rozpade ZSSR sa Afganistan stal doslova závislým od svojho východného suseda – Pakistanu. Nielenže je Pakistan najväčším obchodným partnerom Afganistanu, ale rôzne výkyvy v ekonomike Pakistanu sa ďalej prenášajú aj na jeho západného suseda. Tak napríklad zvýšenie cien základných komodít v Pakistane viedlo v minulosti k zvýšeniu cien týchto surovín tiež v pohraničných oblastiach Afganistanu. Ďalším príkladom môže byť rok 1998, kedy došlo v Pakistane k devalvácii rupie. To zapríčinilo v Afganistane obrovský prepad miestnej meny.

Veľmi dôležitá bola pre obchod medzi týmito dvoma krajinami tzv. Afghan Transit Trade Agreement – zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 1950. Vďaka tejto zmluve získal Afganistan prístup k moru. Táto zmluva zaručuje okrem iného Afganistanu dovážať tovar cez Pakistan bez cla a daní. Časť z týchto statkov je potom následne prepašovaná späť do Pakistanu. Práve kontrola neprecleného tranzitného obchodu uskutočňovaného na základe Afghan Transit Trade Agreement, naznačuje hĺbku prepojenia niektorých pakistanských kruhov s Talibanom. Napriek tomu, že pakistanská Central Board Of Revenue odhaduje, že národné hospodárstvo stratilo v dôsledku pašovania tovaru z Karáči cez Afganistan späť do Pakistanu na clách a daniach 87,5 mil. USD v roku 1992 – 1993, 275 mil. USD v roku 1993 – 1994 a približne 500 mil. USD v roku 1994 – 1995, ^{[chýba zdroj]} doteraz chýba politická vôľa nielen pašovaniu zabrániť, ale aj tranzitnú dohodu vypovedať. Rovnako ako výroba drog, bol aj tranzitovaný tovar na afganskom území spoplatňovaný administratívou Talibanu. Odhaduje sa, že práve toto bolo asi najväčší zdroj príjmu tohto islamského hnutia.

Priemysel

Priemyselná štruktúra krajiny je celkom rozvrátená. Posledné štatistiky uvádzajú podiel priemyslu na tvorbe HDP približne 21,1 %. Hospodársky významná je v Afganistane len produkcia cementu. Posledná, ktorú štatistiky zachycujú, bola v roku 1989 103 000 ton. K ostatným tradičným odvetviam nie sú bohužiaľ žiadne dáta k dispozícii. Tradičné odvetvie:

• Textilný priemysel
• Remeselná výroba nábytku
• Výroba obuvi
• Výroba umelých hnojív
• Produkcia cementu
• Tkanie kobercov
• Potravinársky priemysel
• Chemický priemysel a petrochémia

Známe ručne tkané afganské koberce sú zväčša vyrábané Turkménmi či Uzbekmi. Charakteristický je pre tieto koberce tmavočervený základ, na ktorom môžu byť znázornené akékoľvek výjavy. Najčastejšie sú však akési rovnobežné rady akýchkoľvek geometrických obrazcov. Koberce sú väčšinou vyrábané z vlny. Len zriedka sa môžeme stretnúť s kobercami zo srsti ťavy či bavlny.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je najväčším sektorom afganskej ekonomiky a zdrojom obživy asi pre 40 % obyvateľov. Napriek tomu, že v poľnohospodárstve pracuje väčšina obyvateľov Afganistanu, o sebestačnosti možno len ťažko hovoriť. Krajina je stále závislá od dovozu surovín z ostatných krajín sveta. Napríklad za obdobie od júna 1998 do júla 1999 bola odhadovaná potreba dodávok potravín do Afganistanu vyčíslená na 740 000 ton.

Veľmi znepokojujúci je aj veľký rast cien základných potravín pri stále rovnakých platoch obyvateľov. Tak napríklad sedemčlenná rodina v Kábule zarobí v priemere 1,14 USD za 1 deň. Pokiaľ by mal mať každý z členov rodiny za 1 deň aspoň 3 krajce chleba, potom táto rodina utratí len za chleba asi 65 centov – teda viac než 50 % svojho denného príjmu. Ešte horšia je situácia v izolovaných častiach Afganistanu – napr. Badachšán, kde je vzhľadom na príjem obyvateľov jedno z najdrahších miest na život na celom svete. Aj napriek tomu, že poľnohospodárstvom sa živí väčšina obyvateľov Afganistanu, len veľmi malá časť tohto štátu je pre poľnohospodárstvo vhodná. Najčastejšie sa s poľnohospodármi môžeme stretnúť v malých zelených údoliach, ktoré sú rozsiate po celej krajine. Väčšina týchto miest však potrebuje systém zavlažovania. Voda je odoberaná zo studní, studienok a riek, a je distribuovaná pomocou rôznych priekop a povrchových kanálov či tunelov. Napríklad v roku 1997 bolo zavlažovaných 2,8 mil. hektárov pôdy. Najdôležitejšie plodiny:

• Pšenica
• Jačmeň
• Kukurica
• Ryža
• Bavlna
• Zemiaky
• Ovocie a orechy (grepy, melóny)

Afganské grepy a melóny sú vo svete preslávené vďaka mimoriadnej sladkosti. Sú pestované predovšetkým na juhozápade – severne od Hindúkuš a v oblastiach okolo Herátu.

Nemenej dôležitý je pre Afganistan tiež chov domácich zvierat. Najčastejšie sa chovajú ovce, osly a špeciálny typ oviec – tzv. Karakulské ovce. Ovce sú chované pre vlnu, mäso aj pre mliečne výrobky. Osly sa chovajú ako ťažné a nosné zvieratá.

Nerastné bohatstvo

Nerastné bohatstvo je rozhodne jedna z príležitosti Afganistanu do budúcna. Náleziská sú väčšinou v ťažko dostupných oblastiach, kde sa nemôžu uskutočniť patričné geologické prieskumy a kde by ich ťažba bola zatiaľ buď veľmi nákladná alebo dokonca nemožná. Napriek tomu mal Afganistan veľkú zákazku v roku 1999. Grécka firma ECC sa zaviazala Talibanu, že povedie seizmický a geologický prieskum v juhozápadnom Afganistane, kde sú odborníkmi predpokladané najväčšie náleziská nerastných surovín. Nerastné zdroje, ktoré možno v Afganistane nájsť:

• Zásoby uhlia (ťaží sa vo veľkom množstve)
• Meď (ťaží sa v malom množstve)
• Zlato (ťaží sa v malom množstve)
• Striebro (ťaží sa v malom množstve)
• Soľ (ťaží sa v malom množstve)
• Ropa (menšie nálezisko – neťaží sa)
• Zemný plyn (stále ešte nedoťažený)
• Železná ruda, chróm, urán (všetko malé zásoby)
• Lítium (v hodnote 1 biliónu USD 10¹²)

Demografia

Obyvateľstvo

V Afganistane žije približne 41 128 771 obyvateľov. Ide o obyvateľov rôznych národností (Paštúni (=Paštuni, Afganci), Tadžici, Uzbeci, Kirgizi atď.), mnoho etník, ale takmer výhradne jedného náboženstva – islamu. V Afganistane sú dva úradné jazyky – paštčina a daríjčina (afganská perzština).

Najväčším a zároveň hlavným mestom je Kábul. Žije v ňom približne 4 601 789 obyvateľov. K ďalším významným centrám potom patria Kandahár a Herát (v oboch mestách žije vyše 300 000 obyvateľov).

Kábul

Odhad z roku 2020 vraví, že iba okolo 26% obyvateľov Afganistanu žije v mestách, čo Afganistan robí jednou z najmenej urbanizovaných krajín na svete. Asi polovicou sa na mestskom obyvateľstve podieľa hlavné mesto Kábul a jeho predmestie. Veľkú skupinu obyvateľov tvoria miestni kočovní pastieri – nomádi, ktorých je podľa odhadov približne 2,6 mil. Tieto kočovné kmene majú vo zvyku vždy pred zimou zostupovať z horských pastvín do teplejších nížin. Pri tejto ceste je veľmi častým javom, že ľudia v obciach dovolia nomádom, aby sa stáda týchto kočovných pastierov pásli na ich (pred zimou už obrobených) poliach. Spokojní sú nielen nomádi, ale aj dedinčania, pretože im zver pohnojí svojimi výkalmi pozemky. Nomádi potom pochopiteľne v obci nakúpia zásoby na ďalšie leto v horách – predovšetkým čaj, pšenicu a petrolej na svietenie. Obchod je však obojstranný, pretože dedinčania zasa nepohrdnú výrobkami z vlny či z mlieka, ktoré zasa ponúkajú nomádi. Ženy sú v komunite nomádov oveľa slobodnejšie a majú podstatne viac práv ako ženy v obciach či mestách.^{[chýba zdroj]}

Jazyk

Približné rozdelenie jazykov v Afganistane

Paštčinou hovoria prevažne Paštúni (vyše 1/3 obyvateľov), daríjčinu možno potom počuť z úst Tadžikov, Hazárov (Hazarov), Ajmákov a Kizilbašov (týmto jazykom tak rozpráva viac ako polovica obyvateľov Afganistanu). Ďalšie indoeurópske jazyky sú zastúpené už len okrajovo. Celkový počet jazykov v Afganistane sa odhaduje na 50.

Náboženstvo

Modrá mešita v Mazari Sharif

Afganistan patrí medzi štáty, kde je dominantným náboženstvom islam. V roku 1994 bolo založené na juhu Afganistanu, v provincii Kandahár, hnutie Taliban. Táto radikálna náboženská skupina sa neskôr stala známou predovšetkým násilím, ktoré páchala na miestnom obyvateľstve. Prihlásila sa k Džihádu, Svätej vojne za dominanciu islamu. Talibanu sa postupne podarilo ovládnuť väčšinu územia Afganistanu, ktorému vládne podľa radikálne konzervatívneho výkladu Koránu.

Vzdelanie

V krajine bolo pred ovládnutím krajiny Talibanom otvorených okolo 16 000 škôl, počet študentov sa odhadoval na 9 000 000, z čoho 60% boli chlapci a 40% dievčatá, no tieto čísla sa s najvyššou pravdepodobnosťou zmenili, keďže terajšia vláda Talibanu obmedzila dievčatám prístup k vzdelaniu. Dievčatám je povolené navštevovať základné školy do 6. ročníka, kde sú ale segregované od chlapcov. Aj keď Taliban v roku 2022 sľúbil, že pre dievčatá budú otvorené aj stredné školy, toto rozhodnutie nakoniec nezrealizovali. Univerzity zostali pôvodne otvorené i pre ženy s výrazne obmedzeným počtom odborov, na ktoré ženy mohli nastúpiť (povolený bol napríklad odbor literatúry či ošetrovateľstva), v decembri 2022 vláda ale ženám na univerzitách zakázala študovať už kompletne. Približne 57% populácie je negramotná.

Kultúra

Veľa historických pamiatok bolo počas nedávnych vojenských konfliktov zničených. Napríklad dve slávne sochy Budhov boli zničené Talibanom, pretože boli označené za symbol iného náboženstva.

Afganistán je známy jazdov na koňoch.

Hudba

Typický afganský strunový nástroj Rebab

Prvá vláda Talibanu v Afganistane zakázala všetky hudobné nástroje a povolená bola len vokálna hudba. Vláda islamskej republiky všetky formy hudby znova povolila a najrozšírenejšou formou bola tradičná hudba. Mimo tradičnej hudby sa spopularizoval aj afganský pop (jeho predstaviteľom je napríklad asi najznámejší spevák v Afganistane – Ahmad Zahir). Pri afganskej tradičnej huudbe sa využíva veľa zvláštnych nástrojov, ktoré nemožno vidieť nikde inde než tu. Ide hlavne o rôzne druhy bubienkov, bubnov a strunových nástrojov – pre zaujímavosť názvy niektorých z nich:

• Richak (akási miestna basa)
• Waj (brnkací nástroj)
• Rebab (plní funkciu gitary)

Súčasná vláda Talibanu hudbu znova zakázala a prichádzajú aj správy o verejnom pálení nástrojov.

Šport

Národným športom je tzv. Buzkashi (ide o šport, o ktorom sa hovorí, že sa začal v Afganistane praktikovať už s príchodom prvých obyvateľov na toto územie – Mongolov). Hrajú ho pochopiteľne len muži. Preháňajú sa na veľkom priestranstve na koňoch a snažia sa dostať bezhlavú teľaciu mŕtvolu do určeného sektoru (bránky). Víťazí pochopiteľne ten tím, ktorému sa podarí mŕtvolu do bránky umiestniť najčastejšie. Navyše existujú v Afganistane akési dve verzie tejto hry – Tudabarai a Qarajai. Rozdiel je iba v obťažnosti pravidiel. Jednoduchší na pochopenie je vraj Tudabarai. Je nutné dodať, že umiestniť „loptu” do kruhového vymedzeného priestoru je veľmi ťažké a muži, ktorí to dokážu, sú vo svojom okolí dokonca uctievaní – hovorí sa im Chapandaz.

Taliban nastolil počas svojej vlády v krajine veľké obmedzenie napríklad v športovom obliekaní, v dobe kedy sa smie či nesmie športovať a pod. Vďaka tomu sa napríklad musel pred rokmi Afganistan oficiálne ospravedlniť (špeciálne mesto Kandahár) pakistanským futbalistom za to, že ich hnutie Taliban po zápase s národným tímom Afganistanu ostrihalo dohola. Dôvodom bolo to, že hráči z Pakistanu hrali v trenkách, čo je nábožensky celkom neprípustné^{[chýba zdroj]}. Ďalším obmedzením zo strany Talibanu je to, že sa športových hier nemôžu účastniť ženy.

V krajine sú populárne predovšetkým silové športy ako wrestling (Palwani), box či džudo. Ďalej potom basketbal, futbal, streľba či atletika (predovšetkým behy na väčšiu vzdialenosť).

Jedlo

Mnoho Afgancov žije na hranici chudoby, mnohí z nich dokonca pod ňou (v niektorých častiach Afganistanu sú dokonca ľudia nútení jesť lístie zo stromov, v iných častiach sa živia červíkmi, ktoré vyhrabú zo zeme). Preto sa častejšie stretávame s jedlami omnoho jednoduchšími. Najčastejšie sa je afganský chlieb – Naan, špeciálny typ jogurtu – Mast či zeleninové polievky. Strava je potom pochopiteľne doplnená miestnym ovocím a zeleninou. Mäso či ryža sa na jedálny lístok dostávajú zriedka. Najobľúbenejším nápojom v Afganistane je zelený, veľmi sladený čaj. Čajovne sú vôbec miestom, kde je rušno. Ľudia sa tu schádzajú a rozprávajú a často do nich pozývajú svoje návštevy.

Doprava

Doprava v Afganistane na nákladnom aute na ceste z Kandaháru do Herátu

Ekonomická infraštruktúra krajiny je silno narušená a dezintegrovaná. Cestovanie je veľmi obmedzené už povrchom Afganistanu. Cestná dopravná sieť – jediná fungujúca – je narušovaná aktuálnou vojenskou situáciou aj kontrolou miestnych vojenských veliteľov. Napriek tomu je v Afganistane 21 000 km ciest – z nich je ale iba 13 % dláždených a 8 % štrkových. Železnica v Afganistane prakticky neexistuje. V celej krajine je iba 25 km koľajníc, ktoré sú pre prepravu tovaru medzi Afganistanom a Turkménskom a Uzbekistanom. Z riek je k preprave vhodná len Amudarja, ktorá má splavných 1 400 km. Na Amudarje ležia tiež 2 jediné väčšie riečne prístavy v krajine – Keleft a Kheyrabad. Ostatné rieky, ktoré sú veľmi divoké, sú využívané pre samosplavovanie drevených trámov.

Verejná doprava prebieha v Afganistane predovšetkým pomocou autobusov alebo nákladných áut. V nich sa prevážajú ako ľudia tak zvieratá – a ako vnútri dopravného prostriedku tak na jeho streche. V hromadnej doprave je dôležité si zapamätať to, že ženy vždy cestujú oddelene od mužov (prevažne v prednej časti vozidla). Obyvatelia miest potom veľmi často využívajú k doprave bicykel.

Letecká doprava sa opiera o 2 medzinárodné letiská v Kábule a Kandaháre. V celej krajine je celkom 48 letísk, z ktorých približne polovica má dláždené pristávacie plochy. Národnou leteckou spoločnosťou je Kabul International Airport. Ďalšia významnejšia spoločnosť je Kandahar International Airport – služby tejto spoločnosti sú však kvôli vojne veľmi obmedzené. V Afganistane bola zakázaná medzinárodná letecká doprava a teda možno využiť lietadlá k preprave len medzi mestami v Afganistane.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o afganské príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afganistan

Externé odkazy

• Podrobné mapy Afganistanu (1:300 000; 1 cm = 3 km)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Afghanistan na anglickej Wikipédii.