Wikipédia

Starý zákon

Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Kresťanstvo
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus

Panna Mária
Dvanásti apoštoli
Svätí

Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/Liturgia • Sviatosti
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
História a kultúra
Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …
z • d • u
Adam a Eva

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Členenie

upraviť
Pozri aj: Zoznam kníh Biblie

Knihy

upraviť

Dôvody pre rozličné členenia v rôznych náboženstvách spočívajú v dejinách Starého zákona. Starý zákon je napísaný po hebrejsky (s výnimkou aramejských častí kníh Daniel a Ezdráša). V čase vzniku kresťanstva však bol v obehu v gréckom preklade (tzv. Septuaginta), ktorý vznikal od 3. stor. pred Kr. od čias židovskej diaspóry v Egypte, a ktorý bol rozšírený o ďalšie knihy. Židia sa však postupne aj z dôvodu, že ho používali kresťania, od gréckeho prekladu dištancovali, až nakoniec na konci 1. stor. používanie Septuaginty zakázali a fixovali svoj kánon. Septuaginta, resp. na západe jej preklad do latinčiny, sa naopak neskôr stal kánonom starého kresťanstva. Pokusy Hieronyma vrátiť sa k hebrejskému textu boli neúspešné, ale zmena prišla v čase reformácie, najradikálnejšie v reformovanej cirkvi. Odvtedy katolíci označujú tie knihy Starého zákona, ktoré sa nachádzajú len v Septuaginte, avšak nie sú uvedené v židovskej Biblii, ako deuterokanonické, zatiaľ čo hebrejské knihy sa označujú ako protokanonické. Podobne je tomu vo východných cirkvách. Luteránske cirkvi sú v pohľade na tieto knihy niekde uprostred (sú to pre ne nekanonické, ale do určitej miery použiteľné; tzv. apokryfy).

Skupiny kníh

upraviť

Židia (Tanach)

upraviť

Toto trojčlenné delenie sa spomína už v Starom zákone (Predhovor k Sirachovcovi, okolo r. 130 pred Kr.)

Kresťania

upraviť

(konkrétne uvedené knihy sú podľa katolíckeho kánonu)

Poznámka*: Dejepisné (historické) knihy židia volajú knihy skorších prorokov, pretože boli inšpirované prorokmi. Sú súčasťou tzv. Deuteronomistickej histórie (tá zahŕňa nasledujúce knihy: Kniha Józue, Kniha Sudcov, 1. kniha Samuelova, 2. kniha Samuelova, 1. kniha kráľovská, 2. kniha kráľovská.). Pôvodne k nim asi patrila aj samotná kniha Deuteronómium. Zachytávajú obdobie od Mojžišovej smrti (1300 alebo 1200 pred Kr.) až po zrútenie Jeruzalema aj s chrámom (586 pred Kr.).

Vznik

upraviť

Prehľad

upraviť
  • Pentateuch: existujú rôzne teórie od viac-menej prijímania Mojžišovho autorstva až po teóriu, že ide o zbierku príbehov, ktorá vznikla krátko po babylonskom zajatí
  • Józue až 2. kniha kráľov: pravdepodobne vznikli v úzkom nadviazaní na Deuteronómium
  • Izaiáš: vystupoval v 8. stor. pred Kr.
  • Jeremiáš: vystupoval od 627 pred Kr.
  • Ezechiel: odišiel do exilu roku 597 pred Kr.
  • Malí proroci: pravdepodobne vzniklo ako zbierka v 3. stor. pred Kr., niektoré časti vznikli už v 8. stor. (proroci Ozeáš, Amos)
  • Spisy: obsahujú veľmi rôznorodé texty, napr. Žalmy vznikali v dlhšom časovom období od rôznych autorov

Vznik v poradí prvých kníh

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Teórie vzniku Pentateuchu

Starý zákon má veľmi zložitú štruktúru, je overené, že jeho texty pochádzajú z rôznych geografických oblastí, písali ich ľudia od vysoko vzdelaných a vplyvných až po chudobných a bezvýznamných, z rôznych kultúr, počas niekoľkých tisícročí. Preto je veľmi ťažké spoľahlivo ho datovať a posúdiť. Táto problematika je stále živá a napriek tomu, že sa využíva široké množstvo rôznych metód vrátane podpory počítačov, dodnes nie je definitívne rozhodnuté v mnohých sporných a dôležitých otázkach. Existuje široké spektrum názorov na vznik a vývoj týchto textov.[1]

Konzervatívni vedci sa zvyčajne prikláňajú k vyššiemu veku dokumentov a ich historicitu a zachovanosť považujú za veľmi dobrú. Odvolávajú sa na najnovšie výsledky biblickej kritiky, archeológie, lingvistiky, svedectvá starovekých dokumentov susediacich civilizácií a podobne. Domnievajú sa, že väčšina materiálu v knihách Pentateuchu pochádza priamo od Mojžiša (v jeho dobe bolo písmo známe a on sám bol vysoko vzdelaný) a bola v písomnej forme zachytená veľmi skoro, možno skutočne aj ním samotným. Jeho spisy boli pravdepodobne neskôr upravené starovekými židovskými učencami a spojené s ďalšími historickými dokumentami, piesňami, proroctvami. Autorstvo a datovanie týchto ďalších spisov je v niektorých prípadoch všeobecne uznané, pri niektorých je predmetom diskusií. V súčasnosti sa predpokladá existencia tzv. Deuteronomistickej školy-skupiny židovských učencov, ktorí vytvorili alebo aspoň redakčne upravil knihy Józue až 2. knihu kráľov. Celý Starý zákon nadobudol svoju dnešnú podobu pravdepodobne po babylonskom zajatí.[2]

Liberálni vedci sa domnievajú, že príbehy z včasných dejín Izraela napríklad o Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi a o odchode Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša boli spočiatku odovzdávané len ústne z generácie na generáciu. Neskôr štyria rôzni „redaktori“ - tzv. Jahvista, Elohista, Deuteronomista a Kňazský spis, ktorí žili v rôznych obdobiach a regiónoch (možno to boli skôr skupiny redaktorov, než jednotlivé osoby) - spojili túto látku s piesňami, porekadlami a zbierkami zákonov v dobe po babylonskom zajatí. Najstaršie písomné zaznamenanie oveľa staršej hebrejskej ústnej tradície pochádza zrejme z doby kráľa Šalamúna, ktorý vládol jednotnému izraelskému národu medzi rokmi 973 – 931 pred n. l.[3] Najstaršia vrstva Starého zákona, Tóra, (teda učenie, alebo tiež smerovka, podľa teológa O. Havelku s pôvodným presným významom „ukazovateľ cesty na púšti“), grécky Pentateuch (v preklade päť puzdier na zvitky),[4] vznikla na základe hypotézy prameňov zo štyroch tradícií.[5] To je dôvod prečo nájdeme v piatich knihách Mojžišových niektoré rozprávania dvakrát aj viackrát v inom podaní niekedy aj s odchýlkami – napríklad dva príbehy o stvorení, dva príbehy o uzavretí zmluvy medzi Abramom a Hospodinom alebo dokonca trojaké podanie o povolaní Mojžiša. Najstaršia autorská tradícia je jahvistická (podľa označenia Boha - JHVH, čítané Jahve) z 10. stor. pred n. l., mladšia tradícia Elohistická (podľa staroorientálneho označenia Boha – Elohim) vznikla v rozmedzí 9. a 8. stor. pred n. l., ešte mladšia tradícia je potom deuteronomická zo 7. stor. pred n. l. a najmladší je tzv. Kňazský kódex, ktorý vznikol v babylonskom vyhnanstve medzi rokmi 587 až 537 pred n. l.[6] Text Starého zákona vznikal asi od 10. do 3. stor. pred n. l. a opisuje veľké dejiny izraelského národa a Božie zásahy v priebehu dejín spásy v prospech človeka, ktorý bol stvorený na Božie partnerstvo, avšak po páde sa Bohu vzdialil. Prvé texty Starého zákona boli písané pravdepodobne na papyrus dovážaný z Egypta, pergamen alebo zvieracej koži, možno tiež na hlinené tabuľky. Z týchto čias nie sú žiadne priame pozostatky, zachovali sa mladšie prepisy.[7]

Problematika je stále intenzívne skúmaná a nové objavy môžu pomôcť dostať sa bližšie k skutočnému poznaniu vzniku týchto dôležitých historických a náboženských textov.[8]

Ručne písané texty

upraviť

Keďže koncom 1. stor. pred Kr. v Palestíne došlo k štandardizácii (palestínsky kánon) textov, sú všetky ručne písané hebrejské verzie rovnaké (až kým sa neobjavili zvitky z Kumránu). Najstaršie kompletné rukopisné texty obsahuje Kódex z Aleppa (10. stor., od roku 1947 sa stratila štvrtina textu) a Codex Leningradensis (1008, je základom Biblie Hebraici od R. Kittela). Najstaršie zachované časti boli dlhý čas z 9. stor., len úlomky sú staršie.

Až nálezy v Kumránskych jaskyniach a v 19. stor. v Káhirskej synagóge posunuli túto hranicu do 2. stor. pred Kr., čo umožňuje vidieť verzie z doby spred štandardizácie a teda aj ustrnutia. Našli sa úlomky (alebo dokonca celý text) ku všetkým knihám Starého zákona.

Najstarší rukopis Septuaginty pochádza z 2. stor. pred Kr (úlomky Deuteronómia). Z neskoršej doby existujú ešte nejaké úlomky spred narodenia Krista, ale takmer všetky rukopisy gréckeho Starého zákona sú až z kresťanských čias (napr. Codex Vaticanus - 4. stor., Codex Sinaiticus - 4. stor., Codex Alexandrinus - 5. stor.).

Pre výskum je dôležitý aj Pentateuch Samaritánov, ktorí sa v 2. polovici 5. stor. pred Kr. oddelili od židov, a aramejské preklady (targúmy - Targumim, Targum). Sýrske, latinské a ďalšie preklady sú skôr dôležité pre Nový zákon.

Referencie

upraviť
  1. ↑ Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 103–105.
  2. ↑ Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 760–761.
  3. ↑ MERRILL, Eugene. Kingdom of Priests: A History of Old Testament Israel. 2. vyd. Michigan : Baker Academic, 2008. S. 260-265.
  4. ↑ HAVELKA, Ondřej. Pět knih poutníka Mojžíše pohledem cestovatele [online]. Dingir, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ WHEELER, J. T.. An Analysis and Summary of Old Testament History and the Laws of Moses: With a Connection Between the Old and New Testaments. 1. vyd. Eugene : Wipf and Stock Publishers, 2020. S. 35-44.
  6. ↑ HAVELKA, Ondřej. Starý zákon pohledem cestovatele: Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty. 1. vyd. Praha : Akbar, 2019. ISBN 978-80-906325-2-3. S. 23-31.
  7. ↑ HAVELKA, Ondřej. Čtyřicetileté putování pouští a deset slov [online]. Dingir, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 762–764.

Pozri aj

upraviť

Literatúra

upraviť
  • FINKELSTEIN, Israel; SILBERMAN, Neil Asher. Objevování Bible: Svatá Písma Izraele ve světle moderní archeologie. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2007. 329 s. ISBN 978-80-7021-869-3.
  • KITCHEN, K.A.: On the Reliability of the Old Testament. Eerdmans Publishing Company 2006. 662 strán
  • Nový biblický slovník. Ed. J. D. Douglas. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.
  • MCDOWELL, J.: The New Evidence That Demands a Verdict. Thomas Nelson Publishers 1999.
  • Průvodce Biblí. Ed. David Alexander, Pat Alexander; preklad Rostislav Matulík, Jan Dus. 1. české vyd. Praha : Česká biblická společnost, [2003]. 816 s. ISBN 80-85810-26-3.
  • WALTKE, B. K., FREDRICKS, C. J.: Genesis: A Commentary. Zondervan 2001. 656 strán
  • WENHAM, G.: Genesis 1--15. Nelson Reference 1987, edícia Word Bible Commentary - zväzok 1. ISBN 0-8499-0200-2. 352 strán.
  • WENHAM, G.: Genesis 16--50. Nelson Reference 1994, edícia Word Bible Commentary – zväzok 2. ISBN 0-8499-0201-0. 560 strán.
  • WISEMAN, P. J. Vznik knihy Genesis: první kniha Bible očima archeologa. Preklad Jan Štifter. Havířov : Jami, [1993]. 113 s.
  • Úvod do Starého zákona. Ed. Thomas Römer, Jean-Daniel Macchi, Christophe Nihan; preklad Jiří Bureš et al. Vyd. 1. Jihlava : Mlýn, 2020. 929 s. ISBN 978-80-86498-71-3.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starý zákon
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Starý_zákon&oldid=7922784“
  NODES