Ľudovít XV.

	Ľudovít XV.
	kráľ Francúzska
Panovanie
Dynastia	Bourbonovci
Panovanie	1715 – 1774
Korunovácia	25. október 1722, Reims
Predchodca	Ľudovít XIV.
Regent	Filip II. Orleánsky
Nástupca	Ľudovít XVI.
Biografické údaje
Narodenie	15. február 1710; Versailles, Francúzsko
Úmrtie	10. máj 1774 (64 rokov); Versailles, Francúzsko
Pochovanie	Bazilika Saint-Denis, Paríž
Rodina
Manželka	Mária Leszczyńska
Otec	Ľudovít Francúzsky
Matka	Mária Adela Savojská
Odkazy
	Ľudovít XV.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ľudovít XV. (* 15. február 1710, Versailles, Francúzsko – † 10. máj 1774, Versailles) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1715 – 1774. Bol pravnukom slávneho kráľa Ľudovíta XIV. a pokračoval v jeho absolutistickej vláde. Za jeho vlády viedlo Francúzsko v rokoch 1756 – 1763 tzv. sedemročnú vojnu. Veľký vplyv na kráľa Ľudovíta XV. mala jeho milenka Madame de Pompadour. V umení dominuje rokoko. Honosný kráľovský život Ľudovíta XV. ešte viac zaťažoval štátny rozpočet, ktorý bol na pokraji bankrotu už za vlády jeho predchodcu Ľudovíta XIV.

Život

Prvých osem rokov vlády regentsky vládol knieža Filip II. Orleánsky. Vo veku 13 rokov bol uznaný za plnoletého a ujal sa vlády. V 15 rokoch sa oženil s o sedem rokov staršou dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského, Máriou. Stanislaw Leszczyński sa vtedy, po úteku z Poľska pred vrátiacim sa kráľom Augustom III. Saským, zdržiaval v Paríži. Ľudovít XV. sa po Augustovej smrti (1733) osobne bezúspešne angažoval za jeho návrat na poľský trón. Tak regent, ako aj kráľ sa po získaní plnoletosti snažili pokračovať v absolutistickom štýle vlády, vytvorenom ešte Ľudovítom XIV. Naďalej hlavnú úlohu v štáte zohrávala šľachta a rodová aristokracia, ktorá sa doslova kúpala v dostatku a luxuse, čoho prejavom boli početné bály, koncerty, divadelné a baletné vystúpenia, predstavenia v prírode, lovy, rôzne dvorné pikle a pokles mravov. V architektúre, umení a móde prevládal aristokratický štýl rokoka: dekoratívne interiéry, jemné figúrky z porcelánu, krinolíny a vysoké účesy dám, parochne, trojrohé klobúky, ozdobné kordy šľachticov a iné.

Kráľovský dvor

Hlavným strediskom ostentatívneho bohatstva, voľnosti správania a finančnej márnotratnosti bol nepochybne kráľovský dvor. Ľudovít XV. si vydržiaval na ňom mnoho svojich favoritiek, z ktorých prvou bola a najväčší vplyv na neho mala Madame de Pompadour. Na jej príhovor mnohí osvietenskí filozofi a veľkí umelci získavali podporu a objednávky na svoje diela. Okrem iného boli vďaka nej vybudované reprezentačné objekty pri Palace de la Concorde v Paríži a malý palác Malý Trianon vo Versailles. Madame de Pompadour organizovala aj pompézne zábavy vo Versailles, na účet kráľa. Jej sa pripisuje výrok: Po nás potopa! Na druhej strane neustály rast daní, zvyšovanie cien, devalvácia, neúroda v poľnohospodárstve, hlad a epidémie spôsobovali stále väčšiu biedu zvyšku spoločnosti, najmä však pri rastúcom počte obyvateľstva na vidieku, ktoré nevlastnilo žiadnu pôdu (viac ako 50%). Parlament, pokúšajúci sa získať podiel na moci v štáte, chcel urobiť určité zmeny a reformy v hospodárstve a financiách štátu, čo sa mu však nepodarilo.

Vojny

V dobe vlády Ľudovíta XV. Francúzsko viedlo mnoho vojen, z ktorých najvážnejšia bola sedemročná vojna (1756 – 1763), spôsobená expanziou Pruska v Európe a anglo-francúzskou koloniálnou rivalitou. Zúčastnili sa na nej široké koalície štátov Európy. Skončila sa Parížskou zmluvou, v ktorej dôsledku Francúzsko stratilo v prospech Anglicka svoje kolónie v Kanade a Indii. Predtým sa Ľudovít XV. zúčastnil niekoľkých dynastických vojen, vedených najmä v Taliansku, kde dŕžavy Habsburgovcov prechádzali z rúk do rúk, a v rakúskom Nizozemsku. Francúzsko definitívne získalo ostrov Korziku, i Lotrinské vojvodstvo, ktoré Ľudovít XV. doživotne daroval svojmu svokrovi, Stanislavovi Leszczyńskému. Bývalý kráľ Poľska potom úspešne panoval vo vojvodstve, kde sa ako mecenáš zaslúžil o rozvoj vedy a umenia.

Hospodárstvo

O hospodárske veci sa Ľudovít XV. veľmi nezaujímal. Prenechával to na svojich ministrov pokladu, ktorí používali všetky možné krkolomné experimenty, aby vyviedli štátny rozpočet z obrovského zadlženia, ako napríklad založenie Prvej štátnej banky, emitujúcej papierové peniaze, predaj akcií Indickej spoločnosti súkromným spoločnostiam, ktoré potom zbankrotovali a pod. Následkom týchto operácií zbohatlo niekoľko stovák špekulantov a tisíce drobných sporiteľov bolo zruinovaných. Po r. 1750 sa popri mnohých negatívnych javoch vo francúzskom hospodárstve však prejavila značná konjunktúra. Rozhodujúci vplyv na to mal obchod a vznikajúci veľkopriemysel. Predovšetkým vzrástol obchod so zámorím, najmä s vlastnými kolóniami, s takými dôležitými komoditami, ako boli cukor, káva, čaj, tabak a bavlna. V jednotlivých krajoch bola stimulátorom obchodu výstavba siete nových a úprava povrchu pôvodných ciest, výstavba riečnych kanálov, organizácia trhu a tovarová burza v mnohých väčších mestách. Koncentrácia kapitálu a rôzne technické vynálezy spôsobili, že od sedemdesiatych rokov 18. storočia začalo vo Francúzsku na základe nových technológií vznikať mnoho manufaktúr.

Ľudovít XV. zomrel v r. 1774 na kiahne. Nástupcom sa stal jeho vnuk Ľudovít XVI. (1774 – 1792)