Ťačiv

	Ťačiv; (Тячів)
	Ťačevo
	mesto
Vlajka	Erb
	Oficiálny názov: Тячів – Ťačiv
Štát	Ukrajina
Región	Zakarpatská oblasť
Okres	Ťačivský rajón
Rieka	Tisa
Súradnice	48°00′00″S 23°34′00″V / 48,00000°S 23,56667°V
Obyvateľstvo	9,519 (2001)
Hustota	1 839,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1329
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	90500
Predvoľba tel. čísel	(+380) 3134
	Poloha obce v rámci Ukrajiny
	Webová stránka: http://www.tyachiv.org.ua
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°00′00″S 23°34′00″V / 48,00000°S 23,56667°V

Ťačiv (hist. slovenský názov Tačovo^[1]; ukr. Тячів; rusín. Тячево – Ťačevo; maď. Técső; nem. Teutschau; rum. Teceu Mare) je mesto ležiace v Marmarošskej kotline na pravom brehu Tisy na Ukrajine. Podľa sčítania obyvateľstva (2001) má 9 800 obyvateľov, z čoho štvrtinu tvoria Maďari.

Ťačiv sa nachádza v blízkosti rieky Tisa. Rieka mesto viackrát zaplavila. Najväčšia zaznamenaná povodeň prišla v roku 1970, keď sa Tisa rozliala do výšky striech počas dvoch hodín. Veľkej vode padol za obeť aj železný most do Rumunska. Úrady doteraz zvažujú výstavbu nového mosta.

Názov mesta

Názov Ťačiv má svoje korene najskôr v nemeckom označení Teutschau, teda „Nemecká paseka“.

Dejiny

Ťačiv založili pravdepodobne osadníci zo Saska v 11. storočí. Prvé písomné zmienky dokladajú Ťačiv (spoločne s Chustom a Marmarošskou Sihoťou) titulom kráľovského mesta so všetkými zodpovedajúcimi privilégiami, ďalšie pribúdali aj v nasledujúcich rokoch. Obyvatelia Ťačivu smeli napr. „loviť ryby, pásť svoje stáda na kráľovských pozemkoch alebo obchodovať bezcolne“.

V roku 1514 sa obyvatelia Ťačiva aktívne zapojili do maďarského protifeudálneho povstania. Po jeho potlačení bol Ťačiv označený ako buričské mesto a následne bol vyplienený.

Po roku 1918, keď sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, sa Ťačiv stal súčasťou Československa

V ďalších rokoch bol osud mesta rovnaký ako celej Podkarpatskej Rusi. Po 2. svetovej vojne sa menšia časť mesta na pravom brehu Tisy ocitla pod rumunskou správou.

Hospodárstvo

V Ťačive je rozšírené ovocinárstvo, predovšetkým pestovanie jabĺk.

Pamiatky

Hlavnú os mesta tvoria ulice Nezaležnosti (Nezávislosti), kde neďaleko seba ležia tri významné kostoly. Kamenný reformovaný kostol pochádza z 15. storočia, na základoch chrámu z 13. storočia. Reformovaným sa stal v roku 1556. Do roku 1944 sa tu nachádzala najväčšia maramurešská knižnica. Na konci 20. storočia vyrástla vedľa kostola reformátorská fara. Uprostred šedivej zástavby priťahuje táto nová štvorposchodová budova pozornosť okoloidúcich.

Gréckokatolícky kostol pochádza z roku 1852. V roku 1948 chrám začal slúžiť pravoslávnym, po zákaze gréckokatolíckej cirkvi. Dnes slúži opäť gréckym katolíkom.

Rímskokatolícky kostol má v rodnom liste rok 1780. V roku 1993 bol rekonštruovaný, v hnedej farbe.

Kostol reformovanej cirkvi

Aktuálne sa v Ťačive stavia nový pravoslávny chrám.

S Ťačivom sú spojené posledné roky života maďarského maliara Simona Hollósyho. Ten od roku 1886 viedol mníchovskú umeleckú školu. Od roku 1904 so svojimi žiakmi pravidelne prichádzal do Ťačiva. Pred prvou svetovou vojnou presídlil do Ťačiva natrvalo. Zachoval sa dom, v ktorom žil. Hollósyho diela opatruje budapeštianska národná galéria. Pred ťačivským reformátorským kostolom nájdeme Hollósyho bustu.

V Ťačive ďalej stojí pomník spisovateľa Tarasa Ševčenka a tankistu Štefana Vajdu. Socha V. I. Lenina bola odstránená.