Žofia Bavorská (1805 – 1872)

	Žofia Bavorská
	arcivojvodkyňa rakúska; princezná bavorská
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Biografické údaje
Narodenie	27. január 1805; Mníchov, Bavorsko
Úmrtie	28. máj 1872 (67 rokov); Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Pochovanie	Kapucínska krypta
Rodina
Manžel	František Karol Habsburský
Potomstvo	František Jozef I.; Ferdinand Maximilián; Karol Ľudovít; Mária Anna Karolína; Ľudovít Viktor;
Otec	Maximilián Jozef I.
Matka	Karolína Frederika Bádenská
Odkazy
	Žofia Bavorská; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Žofia Bavorská (* 27. január 1805, Mníchov – † 28. máj 1872, Viedeň), bola bavorská princezná, rakúska arcivojvodkyňa (od r. 1824), dcéra bavorského kurfirsta Maximiliána Jozefa I. a jeho druhej manželky Karolíny Frederiky Bádenskej.

Mladosť

Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy Wittelsbachovcov sa po smrti svojej prvej manželky Wilhelminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej v roku 1796 (z tohto zväzku vzišla o. i. dcéra Karolína Augusta Bavorská, budúca štvrtá manželka cisára Františka II.) druhý raz oženil s Karolínou Bádenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a Mária Anna. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra Ludovika Wilhelmina (matka neskoršej rakúskej cisárovnej Alžbety).

Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v bystrosti a inteligencii. Otcova výchova postupne prerastala v pedantstvo, čo na nej nechalo stopy i do budúcnosti. Zaujímala sa o politiku, hudbu, prírodné vedy a náboženstvo, ktorým bola priam posadnutá.

Vydaj za následníka trónu

Za jej budúceho manžela jej bol vybraný syn cisára Františka II. arcivojvoda František Karol. Bol síce až druhý v poradí na následníctvo (po svojom staršom bratovi Ferdinandovi), no bratov zlý zdravotný stav ho nenechával v otázke nástupníctva bez šancí. Neoplýval fyzickou krásou ani nevynikal inteligenciou. Žofia bola naopak, príťažlivá a očarujúca mladá žena. No jej ambície stať sa prípadnou cisárovnou zvíťazili u nej nad možnosťou vydať sa za príťažlivého a inteligentného muža.

Svadba sa konala 4. novembra 1824 v augustiniánskom kostole vo Viedni. Pre Žofiu sa začala ťažká osobná životná etapa, žiť s nepríťažlivým, ale dobrým mužom. Františka Karola nikdy nemilovala, ale snažila sa zväzku obetovať a nútila sa byť šťastná.

Na viedenskom dvore žil i cisárov vnuk Napoleon II., ktorý sa do svojej o šesť rokov staršej tety zamiloval. V roku 1826 prišiel k dvoru Žofiin druhý veľký ctiteľ, princ Gustáv Vasa so svojimi sestrami. Žofia si padla do oka i s kancelárom Metternichom, s ktorým sa zhodovala v mnohých politických otázkach.

Po niekoľkých mesiacoch od svadby sa aktuálnou javila otázka jej tehotenstva. Prvé tehotenstvo na prelome rokov 1825 – 1826 sa skončilo potratom. Než skutočne priviedla na svet potomka potratila ešte štyrikrát. Koncom roka 1829 si však bola istá, že je tehotná šiesty raz. Tentoraz však svojmu stavu venovala mimoriadnu pozornosť, až napokon 18. augusta 1830 priviedla na svet svoje prvé dieťa, syna Františka Jozefa.

Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďaľovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil so savojskou princeznou Máriou Annou. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.

Žofiin vplyv na chod dvora

Do vývoja európskej politickej situácie i do jej osobného života zasiahol rok 1848. 2. decembra sa novým rakúskym cisárom stal jej syn František Jozef (ako František Jozef I.). Prostoduchý a politicky slabý Ferdinand I. pod stále väčším tlakom abdikoval a svojho manžela dokázala Žofia prehovoriť k vzdaniu sa trónu v synov prospech. Samej sa tak definitívne rozplynul sen stať sa cisárovnou, no vedela, že ako matka cisára bude mať na dianie v krajine i na svojho syna väčší vplyv, než by mala na manžela.

Tak ako zasahovala do riadenia štátnych záležitostí, jej vplyvu neunikol ani osobný život jej syna. Úzkostlivo si dala záležať na výbere svojej budúcej nevesty. Prvou potenciálnou kandidátkou bola o pol roka mladšia Františkova sesternica z druhého kolena Alžbeta Františka, dcéra uhorského palatína Štefana Františka. No sama ako neústupná protivníčka Maďarov zasiahla. Zamerala sa na Nemecko, kde pruský kráľ Fridrich Viliam IV. mal neter Annu v rovnakom veku ako jej syn, no tá už bola zasnúbená a Hohenzollernovci nemali záujem o dynastické spojenie s Habsburgovcami. Po tomto neúspechu sa obrátila k svojmu rodu, k bavorským Wittelsbachovcom. Spoliehala sa na svoju sestru Ludoviku, ktorá mala na vydaj dcéry Helenu a Alžbetu. Hoci prvou favoritkou na vydaj bola staršia Helena, za manželku si František Jozef vybral mladšiu Alžbetu.

Žofia i po svadbe naďalej zasahovala do rodinných záležitostí jej syna. Zasahovala do súkromného života mladomanželov a vynútila si možnosť podieľať sa na výchove vnúčat, čo najmä Alžbetu veľmi zraňovalo.

Do jej života citeľne zasahovali rodinné tragédie, najmä tá, keď jej mladšieho syna Maximiliána ako mexického cisára 19. júna 1867 v Queretare popravili. Od toho času sa stiahla do ústrania.

Na sklonku života zažila Žofia ešte vznik rakúsko-uhorského dualistického štátu (r. 1867), prehlásenie pruského kráľa Viliama I. nemeckým cisárom (18.1.1871), vyhlásenie Parížskej komúny a stále razantnejšie prejavy liberálov. Po svojej smrti bola pochovaná v kapucínskej krypte vo Viedni.