1. september
dátum
| << | September | >> | ||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 1 | ||||||
| 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
| 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | ||||||
| 2024 | ||||||
1. september je 244. deň roka v gregoriánskom kalendári (245. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 121 dní. Meniny má Drahoslava.
- Svetový deň mieru
- Deň Hnutia nezúčastnených zemí
- Deň Ústavy Slovenskej republiky – štátny sviatok SR
- začína sa nový liturgický rok pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi
Udalosti
upraviť- 1804 – nemecký astronóm Karl Ludwig Harding objavil planétku 3 Juno
- 1900 – druhá búrska vojna: Spojené kráľovstvo anektovalo Transvaal[1]
- 1901
- 1902
- prezident Spojených štátov Theodore Roosevelt na predvolebnom zhromaždení v Proctore vo Vermonte vyhlásil, že Spojené štáty môžu na americkom svetadiely realizovať Monroeovú doktrínu len vtedy, ak budú mať silné vojnové loďstvo[3]
- v Záhrebe vypukli protisrbské demonštrácie, ktoré prerástli do rabovania srbských obchodov, v dôsledku čoho bolo do ulíc povolané vojsko na obnovu verejného poriadku[3]
- 1903 – v Budapešti začal vychádzať prvý slovenský odborový časopis Staviteľský robotník, ktorý sa neskôr (v roku 1907) zlúčil so Slovenskými robotníckymi novinami[4]
- 1904 – na americkej Radcliffe College spromovala 24-ročná Helen Kellerová, ktorá bola od druhého roku svojho života slepá a hluchá; získala titul Bachelor of Arts a po skončení štúdia pôsobila ako sociálna reformátorka a spisovateľka[5]
- 1906 – v Záhrebe sa začal slovanský sokolský zlet, ktorý zaznamenal účasť 4300 Chorvátov, Slovincov, Bulharov, Srbov, Čechov a Poliakov a 30 000 hostí (Slovensko zastupovali americkí Slováci nakoľko uhorská vláda nepovolila slovenské sokolské organizácie)[6]
- 1907
- v Pekingu sa pod vedením cisárovnej Cch'-si konala porada o pripravovaných reformách v Číne[7]
- krajčírka Adèle Cantrelová poškodila v Múzeu Louvru nožom Ingrésov obraz, pričom pred súdom tvrdila, že tak spravila na protest proti luxusnej kultúre (do väzby sa chcela dostať vedome, pretože nebola schopná vyžiť zo zárobku)[7]
- 1910
- kňazský seminár v Perugii zatvorili pre podozrenie z toho, že sa na ňom vyučuje v duchu modernizmu, s ktorým v tom čase Vatikán viedol ostrý súboj[8]
- vzhľadom na nárast napätia medzi Osmanskou ríšou na jednej strane a Gréckom a Bulharskom na strane druhej, povolala osmanská vláda do služby záložníkov európskej časti armády[8]
- 1911
- 1912
- 1913
- čínske vládne jednotky obsadili Nanking, posledný oporný bod povstalcov proti diktátorskému prezidentovi Jüan Š’-kchajovi[11]
- slovenské noviny uverejnili správu o prenasledovaní účastníkov porady Ústredného klubu Slovenskej snemovej národnostnej strany, ktorá sa konala 5. augusta (žilinského lekára MUDr. Ivana Hálka za to vypočúvala pohraničná stráž a podžupan Trenčianskej stolice potvrdil výrok pohraničnej stráže, že sa má do 28 dní vysťahovať z Uhorska; napokon ostal v Žiline)[12]
- 1916
- prvá svetová vojna:
- Bulharsko vyhlásilo vojnu Rumunsku[13]
- ruský generál Alexej Alexejevič Brusilov začal novú ofenzívu zameranú na prielom do Uhorska cez hrebene Karpát[13]
- grécki dôstojníci orientovaní na Dohodu vykonali vojenský prevrat v Solúne[13]
- prvá svetová vojna:
- 1917 – prvá svetová vojna: Nemecko začalo svoju poslednú ofenzívu v severnom Rusku, v smere na Západnú Dvinu (3. septembra dobyli Rigu)[14]
- 1920 – Francúzsko oznámilo vytvorene štátu Libanon, ktorí obývali predovšetkým katolícki maroniti[15]
- 1921 – v Karlových Varoch sa začal 12. medzinárodný kongres slovanistov, ktorého sa zúčastnilo 5 000 delegátov[16]
- 1922 – v sovietskom Rusku spustili vysielanie rozhlasového vysielača Komintern, ktorý sa ako prvý v Európe orientoval na masové poslucháčske publikum[17]
- 1923 – talianske vojnové loďstvo obsadilo grécky ostrov Korfu po tom, čo grécka vláda odmietla priznať zodpovednosť za vraždu talianskych členov rozhraničovacej komisie v Janine, ku ktorej došlo 27. augusta[18]
- 1925 – maršal Philippe Pétain prevzal najvyššie francúzske velenie v ťažení proti rífskym Kabylom v Maroku[19]
- 1928 – americký polárny bádateľ Richard Byrd sa vydal z New Yorku na cestu k južnému pólu[20]
- 1929 – francúzsky maršal Philippe Pétain sa zúčastnil záverečných cvičení Československej armády a východnom Slovensku[21]
- 1939 – napadnutím Poľska Nemeckom sa začala druhá svetová vojna
- 1951 – zástupcovia Austrálie, Nového Zélandu a Spojených štátov podpísali zmluvu o Tichomorskom bezpečnostnom pakte
- 1969 – po vojenskom prevrate v Líbyi sa k moci dostal plukovník Muammar al-Kaddáfí
- 1979 – americká vesmírna sonda Pioneer 11 preletela vo vzdialenosti 21 000 km okolo Saturnu
- 1983 – studená vojna: sovietska stíhačka zostrelila civilný let Korean Air Lines 007 potom, ako komerčné lietadlo narušilo sovietsky vzdušný priestor, pričom zahynulo všetkých 269 osôb na palube vrátane amerického kongresmana Larryho McDonalda
- 1985 – bol objavený vrak Titanicu
- 1991 – osamostatnenie Uzbekistanu na Sovietskom zväze
- 1992 – Slovenská národná rada počtom 114 hlasov schválila vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky (prítomných bolo 134 poslancov, 16 hlasovali proti a štyria sa zdržali)
- 2004 – beslanský masaker: čečenskí militanti zajali vyše 800 ľudí ako rukojemníkov v základnej škole v Beslane v Severnom Osetsku (tri dni trvajúci incident neprežilo 334 rukojemníkov vrátane 186 detí)
- 2015 – zmenilo sa logo Google
- 2016 – biskupská vysviacka Marka Forgáča, nového pomocného biskupa Košickej arcidiecézy
- 2018 – blahorečenie prvej slovenskej blahoslavenej laičky Anny Kolesárovej na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach
- 2020 – don Peter Timko SDB bol ustanovený za saleziánského provinciála
Narodenia
upraviť
- 1286 – Alžbeta Rejčka, česká a poľská kráľovná, druhá manželka Václava II. († 1335)
- 1689 – Kilián Ignác Dientzenhofer, český architekt († 1751)
- 1715 – Andrej Jaslinský, slovenský rímskokatolícky kňaz, fyzik a filozof († 1784)
- 1718 – Antoine de Chézy, francúzsky hydrológ († 1798)
- 1858 – Carl Auer von Welsbach, rakúsky chemik a podnikateľ († 1929)
- 1875 – Edgar Rice Burroughs, americký spisovateľ sci-fi a fantasy († 1950)
- 1877 – Francis William Aston, britský chemik a fyzik († 1945)
- 1902 – Dirk Brouwer, holandsko-americký astronóm a geofyzik († 1966)
- 1910 – Pierre Bézier, francúzsky inžinier, jeden zo zakladateľov geometrického modelovania a popisu kriviek († 1999)
- 1919 – Ľudovít Halaling, slovenský futbalista († 2008)
- 1922 – Vittorio Gassman, taliansky herec a režisér († 2000)
- 1923 – Rocky Marciano, americký boxer († 1969)
- 1925 – Roy Jay Glauber, americký fyzik († 2018)
- 1927 – Wolfgang Klafki, nemecký pedagóg a univerzitný profesor († 2016)
- 1929 – Květa Fialová, česká herečka († 2017)
- 1929 – Milan Jankovič, český literárny vedec († 2019)
- 1930 – Michel Serres, francúzsky filozof a akademik († 2019)
- 1936 – Jozef Kot, slovenský spisovateľ († 2022)
- 1939 – Lily Tomlin, americká herečka, komička, speváčka, spisovateľka a producentka
- 1942 – Carolyn Janice Cherry, americká spisovateľka sci-fi a fantasy
- 1942 – Richard Sacher, český politik († 2014)
- 1943 – Ivan Korec, slovenský matematik a pedagóg († 1998)
- 1946 – Barry Gibb, britský hudobník
- 1950 – Jakub Noha, český folkový pesničkár
- 1951 – Timothy Zahn, americký spisovateľ sci-fi
- 1953 – Ahmad Šáh Masúd, afganský politik
- 1957 – Gloria Estefan, kubánsko-americká speváčka
- 1960 – Janka Procházková-Wielander, slovenská speváčka († 2015)
- 1962 – Ruud Gullit, holandská futbalová hviezda
- 1964 – Petr Fejk, riaditeľ pražskej ZOO
- 1964 – Petr Fiala, český politológ, univerzitný profesor a politik
- 1965 – Ľudovít Kaník, slovenský politik
- 1967 – Carl-Uwe Steeb, nemecký tenista
- 1968 – Muhammad ’Attá as-Sajjid, podľa FBI vodca skupiny teroristov, ktorí zaútočili na World Trade Center 11. septembra 2001 († 2001)
- 1970 – Barbara Paulusová, rakúska tenistka
- 1973 – Diana Štrofová, slovenská politička
- 1975 – Scott Speedman, kanadský herec
- 1976 – Ivano Brugnetti, taliansky atlét
- 1979 – Monika Kompaníková, slovenská výtvarníčka a spisovateľka
- 1981 – Vladimír Dolinay, slovenský pedagóg a politik († 2020)
- 1983 – Riccardo Riccò, taliansky cyklista
- 1986 – Gaël Monfils, francúzsky tenista
- 1989 – Bill Kaulitz, nemecký spevák
- 1989 – Tom Kaulitz, nemecký hudobník
- 1994 – Carlos Sainz, španielsky jazdec F1
- 1996 – Zendaya, americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka
Úmrtia
upraviť
- 1126 – Svatava Poľská, prvá česká kráľovná ako manželka Vratislava II. (* 1046/1048)
- 1159 – Hadrián IV., 168. pápež (* okolo 1100)
- 1557 – Jacques Cartier, francúzsky námorný kapitán a objaviteľ (* 1491)
- 1600 – Tadeáš Hájek z Hájku, český astronóm a matematik (* 1525)
- 1648 – Marin Mersenne, francúzsky teológ, filozof, matematik a fyzik (* 1588)
- 1687 – Henry More, anglický filozof (* 1614)
- 1715 – Ľudovít XIV., francúzsky kráľ (* 1638)
- 1748 – Samuel Hruškovic, slovenský spisovateľ (* 1694)
- 1903 – Charles Bernard Renouvier, francúzsky filozof (* 1815)
- 1941 – Jozef Laco, slovenský entomológ – koleopterológ a botanik (* 1872)
- 1951 – Louis Lavelle, francúzsky filozof (* 1883)
- 1970 – François Mauriac, francúzsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (* 1885)
- 1971 – Dezider Milly, slovenský maliar, grafik a pedagóg (* 1906)
- 1981 – Albert Speer, nemecký nacistický pohlavár (* 1905)
- 1987 – Gerhard Fieseler, nemecký stíhací pilot (* 1896)
- 1988 – Luis Walter Alvarez, americký fyzik (* 1911)
- 1992 – Emil Fillo, slovenský dramaturg, herec a dramatik (* 1925)
- 1998 – Józef Krupiński, poľský básnik (* 1930)
- 2006 – Emerich Coreth, rakúsky rímskokatolícky kňaz a filozof (* 1919)
- 2007 – Vladimír Reisel, slovenský spisovateľ (* 1919)
- 2007 – Viliam Schrojf, slovenský futbalový brankár (* 1931)
- 2008 – Tomáš Baťa ml., česko-kanadský podnikateľ (* 1914)
- 2008 – Don LaFontaine, americký komentátor (* 1940)
- 2017 – Vladimír Brabec, český herec (* 1934)
- 2017 – Štefan Vrablec, slovenský rímskokatolícky biskup (* 1925)
- 2021 – Shannon Spruill, americká profesionálna wrestlerka (* 1975)
- 2022 – Ľudovít Komadel, slovenský plavec, olympionik a športový lekár (* 1927)
Referencie
upraviť- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 18, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ a b Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 29, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ a b Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 39, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 49, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 59, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 79, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ a b Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, [1], 1900 – 1909 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 88, ISBN 978-80-89144-81-5
- ↑ a b Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 125, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ a b Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 138, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 151, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 161 – 162, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 161, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ a b c Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 202, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 2, 1910 – 1919 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 216, ISBN 978-80-89144-82-2
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 269, ISBN 978-80-89144-83-9
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 282, ISBN 978-80-89144-83-9
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 296, ISBN 978-80-89144-83-9
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 308 – 309, ISBN 978-80-89144-83-9
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 344, ISBN 978-80-89144-83-9
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 396, ISBN 978-80-89144-83-9
- ↑ Ivaničková, Edita (2007), Kronika 20. storočia, 3, 1920 – 1929 (2. slov. vyd.), Bratislava: Fortuna Libri, str. 407, ISBN 978-80-89144-83-9
| Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December |