AS Monaco FC

(Presmerované z AS Monaco)

Association Sportive de Monaco Football Club (AS Monaco FC) je monacký futbalový klub hrajúci v v prvej francúzskej lige. Bol založený 23. augusta 1924. Domáce zápasy hráva na štadióne Stade Louis II. Aktuálnym trénerom klubu je Leonardo Jardim a kapitánom mužstva je Eric Abidal.

AS Monaco FC
Celý názovAssociation Sportive de Monaco Football Club
PrezývkaLes Rouge et Blanc (Červeno biely)
Krátky názovAS Monaco, ASM
Založený1924
ŠtadiónStade Louis II
Kapacita16 360
MajiteľMonaco Sport Investment Ltd (66.67%)
House of Grimaldi (33.33%)
PredsedaRusko Dmitry Rybolovlev
TrénerRakúsko Adi Hütter
LigaLigue 1
2022-236. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Hoci je to monacký klub, hráva vo francúzskej lige, z dôvodu že Monako nie je členom UEFA. Získali až sedem francúzskych ligových titulov, päťkrát získali Francúzsky pohár. Pravidelne sa zúčastňovali európskych klubových súťažiach a v Lige Majstrov boli dokonca v rokoch 1992 a 2004 vo finále. Svoju najväčšiu slávu Monako prežívalo v 70. a 80. rokoch minulého storočia pod vedením trénerov Lucien Leduca a Arsene Wengera.

AS Monaco vzniklo 23. augusta 1924. Do tohto klubu boli zjednotené všetky futbalové kluby v kniežatstve. Zo začiatku hrávali amatérsku regionálnu ligu v Provence-Alpes-Côte d’Azur. V roku 1933 Francúzska futbalová federácia uznala AS Monaco profesionálnym klubom. Prvý rok po uznaní hrávali druhú ligu ale po neúspechu sa na ďalší rok vrátili do amatérskych súťaží. V roku 1948 AS získalo svoje profesionálne postavenie a vrátilo sa do druhej ligy, kde skončili v hornej polovice tabuľky a v roku 1953 sa prebojovali prvýkrát v histórii klubu do prvej ligy.

V roku 1960 pod vedeným trénera Luciena Leduca vyhral AS svoju prvú profesionálny trofej Coupe de France, keď vo finále porazili AS Saint-Étienne 4 – 2 po predĺžený. V nasledujúcom roku vyhrali historicky prvýkrát domácu ligu a kvalifikovali sa do Ligy majstrov. Lucien Leduc v roku 1963 doviedol klub k double, keď vyhral domácu ligu a Coupe de France. Po odchode Leduca z klubu v roku 1963 zažil klub dekádu striedania medzi prvou a druhou ligou. V roku 1975 sa stal predsedom klubu syn bývalého prezidenta Charles Campora, Jean-Louis Campora. V jeho druhej sezóne priviedol naspäť trénera Leduca a hneď v tejto sezóne AS postúpil do prvej lige a v roku 1978 ju vyhral. V roku 1979 Leduc znovu opustil klub a potom ho nasledovali Lucien Muller a Gérard Banide ktorý nezastavili rozpad klubu.

V osemdesiatych rokoch dosahoval AS domáce úspechy. V roku 1982 znova získali ligový titul, v roku 1980 a 1985 vyhrali Coupe de France. V sezóne 1985 – 1986 vyhrali nad FC Girondins de Bordeaux 9 – 0, čo je najvyššia výhra v klubovej histórii. Klub nedokázal uspieť aj v európskych pohároch. V žiadnom európskom podujatí nedokázali prejsť cez prvé kolo. V roku 1981 prehrali so škótskym klubom Dundee United, v rokoch 1982 a 1984 neprešli cez bulharský tím PFC CSKA Sofia a ani cez rumunský klub FC Universitatea Craiova.

 
Zostavy finalistov Ligy majstrov 2003 – 04.

V roku 1986 tréner Ajaxu Amsterdamu Rinus Michels uvoľnil Istvana Kovácsa ako trénera do AS Monaca, ale ani tento tréner nepriniesol úspech v európskych súťažiach. V roku 1987 po dlhom neúspešnom období prichádza do klubu s AS Nancy ešte vtedy neznámi legendárny tréner Arsenálu Londýn tréner Arsène Wenger. Wengerová éra bola z jedných najúspešnejších období klubu. Objavil viacero budúcich legiend ako George Weah, Glenn Hoddle, Jürgen Klinsmann a Youri Djorkaeff. V mládežníckych tímov objavil budúcich majstrov sveta Emmanuela Petita, Liliana Thurama a Thierryho Henryho. Wenger hneď vo svojej prvej sezóne vyhral s AS domácu ligu a v rokoch 1989 a 1991 aj Coupe de France. V európskych súťažiach dosahoval s klubom dobré výsledky a v domácej lige hral vždy o titul. V tej dobe mohli byť úspešnejší, ale od roku 1993 dosahoval Olympique de Marseille lepšie výsledky ako Wangerovo mužstvo. V roku 1995, kvôli neuspokojených výsledkov, bol Arsén Wenger prepustený z postu trénera.

Po Wengerovom odchode mal klub slabé úspechy, okrem dvoch ligových víťazstiev v rokoch 1997 a 2000. Tvrdilo sa, že klub čelí finančným ťažkostiam[chýba zdroj]. Wengerov následník Campora opustil klub v roku 2003 padlo As do druhej ligy kvôli obrovskému finančnému deficitu a nedostatok investorov. Jeho následník bol Pierre Svara ktorý dočasne trénoval AS. Pod vedeným bývalým reprezentačným kapitánom Didierom Deschampsom sa dostali do finále Ligy majstrov. Za AS nastúpili hviezdy ako Fernando Morientes, Ludovic Giuly, Jérôme Rothen a Dado Pršo. Po tomto úspechu bol odvolaný Svara a nahradil ho Michel Pastor. Plánom Pastora bolo udržanie dôležitých hráčov, ktorý vytvárali jeden s najlepších klubov v Európe. Ale nedokázal ich udržal v tíme a ich náhradníci už neboli taký dobrí. Po štyroch rokoch po umiestneniach v strede tabuľky bol tréner Pastos odvolaný z funkcie.

Od roku 2003 bol Jérôme de Bontin vedúcim akcionárom klubu a sľúbil kompletnú zmenu v klube. Klub pod jeho vedením získal hráčov Park Chu-Younga a Freddy Adua, ktorí ale nepredvádzali dobré výkony. Na konci sezóny de Bontin rezignoval a nahradil ho bankár z Etienne Franzi. V júli 2009 bol odvolaný brazílsky tréner Ricardo Gomes a nahradil ho Guy Lacombe.

Slávni hráči

upraviť

Tu sú všetci hráči od roku 1924 ktorý odohrali za AS Monaco FC v Ligue 1 a ostatných klubových súťažiach aspoň 100 zápasov.

Tréneri

upraviť

Rekordy

upraviť

Meno Zápasy
  Jean-Luc Ettori 755
  Claude Puel 602
  Jean Petit 428
  Manuel Amoros 349
  Christian Dalger 334
  Marcel Dib 326
  François Ludo 319
  Luc Sonor 315
  Michel Hidalgo 304
  Armand Forcherio 303

Meno Góly
  Delio Onnis 223
  Lucien Cossou 115
  Christian Dalger 89
  Victor Ikpeba 77
  Jean Petit 76
  Yvon Douis 74
  Youri Djorkaeff 68
  Shabani Nonda 67
    Sonny Anderson 67
  George Weah 66

Úspechy

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému AS Monaco FC

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AS Monaco FC na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  NODES
Association 2
Note 1