Alah

	Súčasť série článkov na tému
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
	Hlavné osobnosti
	Mohamed ; Abú Bakr as-Siddík ; Umar ibn al-Chattáb ; Utmán ibn Affán ; Alí ibn Abí Tálib ; Mohamedovi súčasníci ; Členovia Mohamedovej domácnosti; Proroci islamu
	Texty a zákony
	Korán • Sunna • Šaría ; Zákonodarstvo; Životopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
	Sociopolitické aspekty
	Umenie • Architektúra ; Mestá • Kalendár ; Veda • Filozofia ; Náboženskí vodcovia ; Ženy v islame • Džihád ; Politický islam • Liberálny islam ; Ahmadíja • Wahhábizmus;
	Pozri aj
	Slovníček islamských pojmov ; Zoznam významných mešít ; Zoznam článkov o islame
	z • d • u

Alah^[1]^[2] (iné mená: Alláh^[1]^[3], Boh^[4]; arab. ﷲ‎ – Alláh) je arabské slovo označujúce Boha, ktoré používajú Arabi všetkých vierovyznaní na označenie najvyššej božskej bytosti.

Slovo má špecifický význam v hlavných monoteistických náboženstvách (judaizmus, kresťanstvo a predovšetkým islam), kde označuje jediného Boha, stvoriteľa vesmíru.

Etymológia a gramatika

Niektoré islamské smery interpretujú meno Alláh ako vlastné meno najvyššej bytosti. Podľa najrozšírenejšej interpretácie však slovo alláh vzniklo spojením určitého člena al- (ال) so slovom iláh (إله alebo إلاه) s významom boh, božstvo.

Vzhľadom na monoteistický charakter zmyslu nemá slovo alláh plurál ani gramatický rod.

Unicode obsahuje samostatný kód pre ligatúru Alláh (ﷲ) na pozícii U+FDF2).

Galéria

Kaligrafický nápis Alláh v mešite v Edirne (Turecko)
Slovo Alláh v arabčine

Referencie

↑ ^a ^b Alah. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
↑ Alah. In: Pravidlá slovenského pravopisu [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 2013, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
↑ Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka. Ed. Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor. Bratislava : Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press, 2018. 134 s. ISBN 978-80-89607-70-9. S. 109.
↑ Ústav orientalistiky SAV. Slovník prepisov z orientálnych jazykov [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, [cit. 2020-11-04]. Dostupné online.