Albert Camus
Albert Camus (* 7. november 1913, Mondovi, Alžírsko – † 4. január 1960, Villeblevin, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957.
Albert Camus | |
francúzsky spisovateľ | |
Narodenie | 7. november 1913 Mondovi, Alžírsko |
---|---|
Úmrtie | 4. január 1960 (46 rokov) Villeblevin, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Albert Camus |
Život
upraviťVyrástol v Alžíri v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za druhej svetovej vojny bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu Combat (Bitka) v Paríži. Aktívne sa zúčastnil hnutia odporu. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve Gallimard.
Literárne dielo
upraviťPrózy
upraviť- Rub a líce (1937) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie, potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
- Svadba (1938) - esej s témou ako dielo Rub a líce
- Cudzinec (1942) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami, ktorého ho presahujú
- Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe) (1942) - eseje s témou ako hore
- Mor (La Peste) (1947) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
- Vzbúrený človek (L’Homme révolté) (1951) - esej
- Pád (La Chute) (1956) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
- Exil a kráľovstvo (L’Exil et le royaume) (1957) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
- Prvý človek (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku 1994 v Gallimarde)
Drámy
upraviťJeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:
Filozofia
upraviťÚstrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, Sizyfos je symbolom života. Proti nihilizmu, do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.
Iné projekty
upraviť- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Albert Camus
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Camus
- Fonds Albert Camus - Cité du livre d'Aix en Provence
- Société des Études Camusiennes
- The Albert Camus Society