Albert Camus

francúzsky spisovateľ

Albert Camus (* 7. november 1913, Mondovi, Alžírsko – † 4. január 1960, Villeblevin, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957.

Albert Camus
francúzsky spisovateľ
Albert Camus
Narodenie7. november 1913
Mondovi, Alžírsko
Úmrtie4. január 1960 (46 rokov)
Villeblevin, Francúzsko
PodpisAlbert Camus, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Albert Camus
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Vyrástol v Alžíri v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za druhej svetovej vojny bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu Combat (Bitka) v Paríži. Aktívne sa zúčastnil hnutia odporu. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve Gallimard.

Literárne dielo

upraviť
  • Rub a líce (1937) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie, potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
  • Svadba (1938) - esej s témou ako dielo Rub a líce
  • Cudzinec (1942) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami, ktorého ho presahujú
  • Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe) (1942) - eseje s témou ako hore
  • Mor (La Peste) (1947) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
  • Vzbúrený človek (L’Homme révolté) (1951) - esej
  • Pád (La Chute) (1956) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
  • Exil a kráľovstvo (L’Exil et le royaume) (1957) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
  • Prvý človek (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku 1994 v Gallimarde)

Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:

  • Nedorozumenie (Le Malentendu) (1944)
  • Caligula (1944)
  • Stav obliehania (L'Etat de siège) (1948)
  • Spravodliví (Les Justes) (1949)

Filozofia

upraviť
 
Náhrobný kameň Alberta Camusa

Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, Sizyfos je symbolom života. Proti nihilizmu, do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Albert Camus
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Camus


  NODES
os 25