Apollo 6
Apollo 6 bola nepilotovaná misia programu Apollo.
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Apollo 6 | ||||
| COSPAR ID: | 1968-025A | ||||
| Veliteľský modul: | CM-020 | ||||
| Servisný modul: | SM-020 | ||||
| Lunárny modul: | LM Test Article | ||||
| Nosná raketa: | Saturn V SA-502 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A) | ||||
| Štart: | 4. apríl 1968, 12:00:01 UTC | ||||
| Pristátie: | 4. apríl 1968, 21:57:21 UTC severná oblasť Tichého oceánu; 700 km severne od Honolulu 27°40′S 157°55′Z / 27,667°S 157,917°Z | ||||
| Trvanie: | 9 hodín, 57 minút, 20 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 3 | ||||
| Apogeum: | 22 533 km | ||||
| Perigeum: | 32 km | ||||
| Doba obehu: | 389,3 minút | ||||
| Inklinácia: | 32,6° | ||||
| Hmotnosť: | Pri štarte: Veliteľský+servisný modul: 25 138 kg LM Test Article: 11 794 kg | ||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Ciele misie
upraviť
Rok po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná už tretia loď bez posádky na obežnú dráhu Zeme s cieľom otestovať návrat lode po simulovanom oblete Mesiaca do atmosféry Zeme druhou kozmickou rýchlosťou.
Priebeh letu
upraviťNový typ rakety Saturn V (SA-502) odštartoval 4. apríla 1968 o 12:00:01 svetového času (UTC) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. Raketa niesla veliteľský a servisný modul Apolla výrobného čísla 020.
Počas vzletu sa objavilo niekoľko problémov na všetkých piatich motoroch druhého stupňa vyrobených firmou Rocketdyne (okrem iného prasklo vodíkové potrubie). Namiesto predčasne vypnutého druhého stupňa raketu urýchľovali motory tretieho stupňa, ale za cenu predčasného vyčerpania pohonných hmôt. Preto nebola dosiahnutá plánovaná rýchlosť na uskutočnenie simulovaného obletu Mesiaca. Apollo 6 sa vrátilo do atmosféry nižšou rýchlosťou. Vlastná kozmická loď, vybavená tentokrát už novým prielezom, zniesla bez poškodenia návrat do atmosféry a pristála na padákoch v Tichom oceáne. Po pristátí na vodu sa prevrátila. Klimatizačný systém lode pracoval uspokojivo.
Aj napriek čiastočnému neúspechu tohto tretieho bezpilotného letu vedenie NASA rozhodlo, že ďalší let už bude pilotovaný. Dôvodom bola cena 280 miliónov dolárov, ktorú stál každý štart rakety Saturn V.
Galéria
upraviť-
Zostavovanie nosnej rakety Saturn V v montážnej hale VAB -
Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe -
Saturn V na štartovacom komplexe 39A -
Stredisko riadenia štartu (Launch Control Center) pred štartom Apolla 6 -
Štart nosnej rakety Saturn V s nepilotovaným Apollom 6 -
Letový záber štartujúcej rakety Saturn V -
Oddelenie medzistupňa -
Medzistupeň po oddelení -
Veliteľský modul Apolla 6 po pristátí v Tichom oceáne -
Vyzdvihnutie veliteľského modulu na palubu lietadlovej lode USS Okinawa
Literatúra
upraviť- BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 6
Externé odkazy
upraviť- Apollo 6 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apollo 6 na českej Wikipédii.