Arvo Valton

	Arvo Valton
	estónsky spisovateľ
Osobné informácie
Rodné meno	Arvo Vallikivi
Pseudonym	Arvo Valton
Narodenie	14. december 1935
	Märjamaa, Estónsko
Úmrtie	26. júl 2024 (88 rokov)
Národnosť	estónska
Zamestnanie	spisovateľ
Dielo
Žánre	poézia, próza, detská literatúra
Obdobie	Surrealizmus existencializmus
Odkazy
	Arvo Valton; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Arvo Valton vlastným menom Arvo Vallikivi^[1] (* 14. december 1935, Märjamaa, Estónsko – † 26. júl 2024)^[2] bol estónsky spisovateľ. Debutoval v 60. rokoch. Publikoval poéziu, detské knihy, zbierky aforizmov a prózu. Jeho hlavné zameranie boli poviedky.

Životopis

Narodil sa v meste Märjamaa, v strednom Estónsku. V roku 1949 bol deportovaný spolu s rodičmi na Sibír. V roku 1954 sa vrátil naspäť do Estónska. V Tallinne študoval na Technickej univerzite, kde ukončil svoje štúdium ako banský inžinier a až do roku 1968 pracoval v továrňach a zároveň pokračoval vo svojom štúdiu za režiséra diaľkovo na Filmovom inštitúte v Moskve. Až od roku 1986 sa stal profesionálnym spisovateľom. Od roku 1986 do roku 1975 žil v južnom Estónsku ako spisovateľ na voľnej nohe. Neskôr žil v Tallinne a pracoval pre Filmové štúdio. Dosť cestoval po svete, hlavne do susedného Ruska. Od roku 1988 bol prezidentom Asociácie ugrofínskych spisovateľov.^[1]^[3]

Tvorba

Už v 60. rokoch 20. storočia začal publikovať poviedky v časopisoch. Bol majstrom v skúmaní hraníc existenciálnych problémov. Jeho prvá známejšia poviedka vyšla v roku 1963 pod názvom Veider soov, kde priťahuje pozornosť čitateľov prostredníctvom 32 poviedok o každodennom živote pomocou skrytého humoru.

V jeho druhom diele vydanom v roku 1966 pod názvom Rataste vahel bol skôr cítiť sklon ku grotesknosti.^[4] ^[1]

Ďalšie diela opisujúce témy každodenného života, pokroky modernej estetiky sú Kaheksa jaapanlannat (1968), Sõnumitooja (1972), Õukondlik mäng (1972). Jedna z jeho najlepších poviedok Kaheksa jaapanlannat, v ktorom sa nežné tanečnice vírili v kalužiach na stavenisku, kde bol zobrazený úspech ľudského pokroku a Luikede soo. Karussell (1968) vyvolali debatu, že jeho diela vyzerali ako výsledok existencializmu.

Valton je taktiež autorom surrealistických poviedok, ako napríklad Pööriöö külaskäik (1974), Läbi unemaastike (1975), Mustamäe armastus (1978) a Võõras linnas (1980). Valtonove fantazijné hry sú predmetom intelektuálneho záujmu. Zároveň posledné dve knihy predkladajú jeho život a jeho pohľad naň.^[4]

Neskutočný príbeh v knihe Rohelise seljakotiga mees (1968) o mužovi, ktorý každý deň v rohu na lavičku na vlakovej stanici čítal nahlas knihu bol preložený do mnohých jazykov. Snažil sa tu opísať bezmocnosť nefunkčnej byrokracie.^[1]

V 70. rokoch zameral svoju pozornosť na históriu Ázie a Európy, ktorú samozrejme aj predstavil v jeho prvej novele Teekond lõpmatuse teise otsa (1978). Opisuje tu rozhovor medzi mongolským dobyvateľom Džingischánom a taoistickým mníchom Chan Chunom a ich rozdielne pohľady na svet.

Orientálne motívy dominujú v jeho próze aj v 80. rokoch v dielach ako Arvid Silberi maailmareis (1984) a Üksildased ajas (I. časť 1983 a II. časť 1985). Jeho tendencie k fantastičnosti sa môžu považovať ako pokus o vymanenie sa zo stereotypného sveta a ich zaradenie do jednotlivých životov. Všetko sa odráža aj na týchto románoch.^[3]

Istú dobu nemal dovolené publikovať jeho práce, ktoré kritizovali sovietsky režim. Ale ak to bolo možné, vydal knihy práve s touto zakázanou tematikou – Rännak giidi saatel (1988) a Masendus ja lootus (1989). Posilnil tým národného tvorivého ducha. Hlavnú tému nasmeroval k národným hodnotám. Píše tu taktiež o živote a deportáciách na Sibír.^[4]

Valton bol podporovateľom malých jazykov a ich literatúr, hlavne ugrofínských.^[3]

Do českého jazyka boli preložené knihy Osm Japonek, rok 1984 (Kaheksa jaapanlannat), Dům plný přízraků rok 1983.

Do slovenského jazyka bola preložená poviedka Muž so zeleným plecniakom (Rohelise seljakotiga mees) a Aprílové grotesky v roku 1983.

Ďalšie diela

Monument (1965)
Pillimees (1967)
Väike reekviem suupillile (1968)
Tagasi! (1969)
Munad hiina moodi (1969)
Vanad arved (1981)
Eesti näkiliste välimääraja (1983)^[1] ^[4]

Ocenenia

1973 – Friedebert Tuglas Short Story Award
1979 – Friedebert Tuglas Short Story Award
1984 – Eduard Vilde Literary Award
1989 – The Estonian Cultural Endowment Prose Award
1990 – A.H.Tammsaare Literary Award
2008 – Tallinn University Literary Award^[3]

Preklady do češtiny

Posel. – Kniha stížností. – Dort. Světová literatura. 1976, roč. 21, č. 6, s. 10–21, preklad Vladimír Macura
Let. Kmen. 1982, č. 43, 27. 10., s. 9., preklad V. Macura In: Aprílové grotesky. 1. vydání. Praha: Lidové nakladatelství, 1983. 240 s., preklad V. Macura
Dům plný přízraků. 1. vydání. Praha: Lidové nakladatelství, 1983. 131 s., preklad V. Macura
Osm Japonek (vybrané povídky z knih Kaheksa jaapanlannat a Sõnumitooja). 1. vy-dání. Praha: Odeon, 1984, 235 s., preklad V. Macura
Smyčka. Svobodné slovo. 1984, roč. 40, č. 12, 14. 1., s. 12., preklad V. Macura
Král. Tvorba. 1988, č. 13, 30. 3., s. 16–17., preklad V. Macura In: Ďáblova milenka. 1. vydání. Praha: Lidové nakladatelství, 1989. S. 11–30., preklad V. Macura
Osm Japonek (vybrané povídky z knih Kaheksa jaapanlannat a Sõnumitooja). 2. vy-dání. Praha: Odeon, 1989. 235 s., preklad V. Macura
Setkal jsem se s Václavem Havlem. Literární revue. 1990, roč. 19, č. 5, květen, s. 21–29., preklad V. Macura. ^[5]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e Hasselblatt Cornelius, Geschichte der estnischen Literatur: Von den Anfängen bis zur Gegenwart, nakladateľstvo Walter de Gruyter, Berlín, r.2006, ISBN – 3 – 11 – 018025 – 1
↑ ERR. Умер писатель Арво Валтон [online]. rus.err.ee, 2024-07-27, [cit. 2024-07-27]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d http://www.estlit.ee/?id=10878&author=10878&c_tpl=1066&tpl=1063
↑ ^a ^b ^c ^d Epp Annus, Luule Epner, Ants Järv, Sirje Olesk, Ele Süvalep, Mart Valsker, Eesti kirjanduslugu, nakladateľstvo Koolibri, Tallinn, r.2001, ISBN – 9985 – 0 – 1127 – 9
↑ http://is.muni.cz/th/262511/ff_b/Lucie.Kucharova.txt

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arvo Valton

Zdroj

Jana Tesařová: Kapitoly z lotyšskej a estónskej literatúry. Bratislava, Veda 2001 ISBN 80-224-0678-3

[h-1] Hasselblatt Cornelius, Geschichte der estnischen Literatur: Von den Anfängen bis zur Gegenwart, nakladateľstvo Walter de Gruyter, Berlín, r.2006, ISBN – 3 – 11 – 018025 – 1

[2] ERR. Умер писатель Арво Валтон [online]. rus.err.ee, 2024-07-27, [cit. 2024-07-27]. Dostupné online.

[e-3] ttp://www.estlit.ee/?id=10878&author=10878&c_tpl=1066&tpl=1063

[ea-4] Epp Annus, Luule Epner, Ants Järv, Sirje Olesk, Ele Süvalep, Mart Valsker, Eesti kirjanduslugu, nakladateľstvo Koolibri, Tallinn, r.2001, ISBN – 9985 – 0 – 1127 – 9

[5] ttp://is.muni.cz/th/262511/ff_b/Lucie.Kucharova.txt

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]