Automobilový priemysel
Automobilový priemysel alebo automobilizmus[1][2][3][4][5] je priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá vývojom, výrobou, marketingom a predajom motorových vozidiel. Menovite do tohto odvetvia patria všetky automobilky, ale aj ich subdodávatelia. Najväčšou svetovou automobilkou je Toyota (podľa tržieb i počtu predaných vozidiel), ktorá na pomyselnom tróne vystriedala General Motors v roku 2008 (po 27 rokoch).[6] Najväčším subdodávateľom je nemecký strojársky gigant Bosch, ktorý má obchodné vzťahy so všetkými svetovými automobilkami.[7] Automobilový priemysel úzko súvisí aj so strojárskym, elektrotechnickým a chemickým priemyslom. Je od neho tiež z veľkej časti závislý ťažobný a hutnícky priemysel. V roku 2009 bolo vo svete vyrobených takmer 61 miliónov motorových vozidiel, čo je oproti predchádzajúcemu roku pokles o 13,5 %.[8] Celosvetovo je v prevádzke vyše 600 miliónov automobilov.[9] Obrovský vzostup motorizácie zažíva najmä Čína a India.
Výroba automobilov a iných motorových vozidiel prešla od roku 1885, keď Karl Benz vyrobil svoj prvý automobil, búrlivým vývojom. Od ručnej výroby sa prešlo vďaka Henry Fordovi k masovej produkcii. V mnohých priemyselne vyspelých krajinách (v Spojených štátoch, Japonsku, Nemecku, Južnej Kórei) je automobilový priemysel najdôležitejším odvetvím celého tamojšieho priemyslu.
Zamestnanosť
upraviť
Celosvetovo automobilový priemysel priamo zamestnáva minimálne 8,5 mil. ľudí.[12] Na výrobu dopravných prostriedkov sú ale nadviazané ďalšie odvetvia priemyslu, ktoré sú od autopriemyslu viac či menej závislé.
Štáty s najväčším počtom zamestnancov v automobilovom priemysle (absolútne):[12]
| Poradie | Štát | Počet zamestnancov |
|---|---|---|
| 1. |  Čína |
1 605 000 |
| 2. |  USA |
954 210 |
| 3. |  Nemecko |
773 217 |
| 4. |  Rusko |
755 000 |
| 5. |  Japonsko |
725 000 |
História automobilového priemyslu
upraviťZačiatky automobilového priemyslu
upraviťPočiatky automobilového priemyslu možno hľadať už v roku 1769, keď Nicolas Joseph Cugnot zostrojil prvý cestný parovoz. Začiatok 19. storočia bol stále doménou parných strojov, ktoré sa postupne zlepšovali a zrýchľovali. V roku 1836 nemecký konštruktér Brackenburg zkonštruoval prvé auto s výbušným motorom.[13] Motor spaľoval vodík s čistým kyslíkom. Vozidlo však nemalo žiadne významné výhody. Bolo nebezpečnejšie a na prevádzku výrazne náročnejšie, a tak sa nepresadilo. V roku 1862 Francúz Alphonse Beau de Rochas vymyslel štvortaktný spaľovací motor. Nepostavil ho, ale nechal si ho patentovať. Až Nicolaus August Otto uviedol do pohybu prvý spaľovací motor na svete. Roku 1886 postavili nezávisle od seba Karl Benz a tiež Wilhelm Maybach s Wilhelmom Daimler prvé automobily poháňané benzínovým motorom.[14]
V roku 1892 získal nemecký inžinier Rudolf Diesel patent na vznetový motor, ktorý roku 1897 tiež ako prvý na svete postavil.[15] Najprv sa tento motor používal v strojárskych podnikoch ako stacionárny motor pre pohon strojov, neskôr po zlepšení (najmä odľahčení) sa začal používať aj na pohon automobilov.[16][17]
Prvým automobilom skonštruovaným na území bývalého Česko-Slovenska bol v roku 1897 Präsident (na počesť prezidenta rakúskeho autoklubu) postavený v kopřivnickej továrni na výrobu a predaj koľajových vozidiel (Nesselsdorfer wagenbaufabriksgesellschaft). V roku 1898 ho nasledoval aj prvý nákladný automobil.
20. storočie
upraviť
Ďalším dôležitým míľnikom je bezpochyby zavedenie sériovej výroby, ktorá zlacnila a štandardizovala výrobu. Tento výrobný postup, keď sa výrobok pohybuje na výrobnom páse a každý pracovník robí len jeden úkon, zaviedol Henry Ford v roku 1913. Touto metódou bolo možné masové rozšírenie automobilov. Modelu Ford T sa v rokoch 1908-1927 predalo viac ako 16,5 milióna kusov. Tento princíp sa následne preniesol do Európy. V bývalom Česko-Slovensku sa začal čoskoro používať v Baťových závodoch, v automobilovom priemysle potom prvýkrát u Škody.
Medzivojnové obdobie
upraviť
V 20. rokoch sa vývoj spaľovacieho motora veľmi zrýchlil a automobily sa aj naďalej rýchlo zdokonaľovali. Ešte v roku 1919 bolo 90 % predaných vozidiel otvorených, v roku 1929 bolo už 90 % uzavretých.[18] Roku 1930 na automobilový priemysel dopadla Veľká hospodárska kríza, ktorá celé automobilové odvetvie sužovala až do konca druhej svetovej vojny. V tom čase zaniklo mnoho automobilových výrobcov, iné automobilky sa zlúčili.
V 30. rokoch boli už v podstate vynájdené takmer všetky dnešné mechanické technológie, aj keď niektoré z nich boli neskôr niekým iným znovu objavené.
Povojnové obdobie
upraviťPo vojne sa automobilový priemysel začínal spamätávať zo škôd spôsobených druhou svetovou vojnou a preorientovávať sa späť na civilný sektor. Na konci 40. rokov bol v podstate ustanovený dnešný dizajn a koncepcia vozidiel.
Na začiatku 50. rokov sa v Európe prejavil veľký záujem o malé lacné autá. Typickými predstaviteľmi vtedajšej doby sú Lloyd 300 alebo BMW Isetta. Najmenším sériovo vyrábaným automobilom je dodnes britskýPeel P50, ktorý sa vyrábal od roku 1962 do roku 1965 na ostrove Man. Jeho predajná cena bola 199 libier.[19]
Roku 1956 sa do niektorých áut (napr. Citroën či Triumph) začínajú montovať kotúčové brzdy namiesto bubnových. Prvýkrát však bola kotúčová brzda použitá už roku 1906.[20]
60. a 70. roky
upraviť
Na začiatku 60. rokov sa v USA stali populárnymi tzv. muscle cars- výkonné autá s pohonom zadných kolies a zvyčajne motorom V8, vytvorené pre legálne aj pouličné preteky.[21] Ford tak v roku 1964 predstavil legendárny Ford Mustang, Chevrolet predstavil Chevrolet Camaro, ktoré nasledovali ďalšie autá ako napríklad Dodge Charger. Všetko sa zmenilo v roku 1973 s príchodom ropnej krízy. Zrazu sa autá, ktoré mali spotrebu desiatky litrov benzínu na 100 km, dostali do úzadia záujmu a ich éra rýchlo skončila. Záujem o Ford Mustang sa znova prejavil až v roku 2005, keď bola predstavená 5. generácia v modernom retro štýle.
V oblasti technológií našlo široké uplatnenie nezávislé zavesenie kolies a vstrekovanie paliva riadené elektronikou. Na prelome 60. a 70. rokov sa začali masívne používať plastové materiály, ktoré nahradili drevo, oceľ a iné materiály.[22] Tento trend pretrval dodnes. V roku 1974 prišlo Porsche s inováciou svojho modelu 911, keď jeho motor bol vybavený predkompresiou.[23]
80. a 90. roky
upraviť80. a 90. roky boli v znamení zvyšovania výkonu a zväčšovania jednotlivých modelov (dobre je to vidieť napr. na Volkswagene Golf, ktorý počas 6 generácií významne napredoval vo všetkých smeroch). V 90. rokoch začala dôležitejšiu úlohu hrať bezpečnosť. Autá začali prechádzať nárazovými testami a Euro NCAP zaviedol metodiku hodnotenia bezpečnosti vozidla pomocou hviezdičiek (5 hviezdičiek znamená najlepšiu bezpečnosť). Bariérové skúšky prešli vývojom, ale podstata zostala stále rovnaká - čo najlepšie ochrániť vodiča pri prípadnej nehode. Výsledné poranenia posádky, resp. figuríny zodpovedalo určitému bodovaciemu ohodnoteniu a súčet zo všetkých bariérových skúšok potom určitému počtu hviezdičiek. Body sa strhávajú aj za najmenšie poškodenia ako napríklad za odskočenie západky v dverách, kvôli ktorej prišla Škoda Fabia 2. generácie o piatu hviezdičku.[24] A práve bezpečnosť dala vzniknúť novým elektronickým systémom ako sú ABS alebo ESP. Dôvodom boli jednak snahy automobiliek o inovatívne riešenia, za masovým rozšírením stál potom tlak odbornej verejnosti. Najznámejším prípadom je neslávne prevrátenie Mercedesu triedy A pri tzv. losom teste.[25] Ten sa vykonáva práve za účelom overenia ovládateľnosti vozidla a simuluje vyhnutie sa losovi, ktorý náhle vbehne pred auto. Mercedes po tomto zlyhaní upravil podvozok a začal systém ESP montovať sériovo.[26] A práve príchod moderných systémov začal ovplyvňovať aj hodnotenia Euro NCAP - v roku 2009 bola zmenená metodika a dôležitú úlohu začala hrať ochrana chodcov (testuje sa už od r. 1998) a pomocné systémy.[27] Dosiahnuť maximálny počet piatich hviezdičiek je teraz ťažšie a v budúcnosti budú pravidlá ešte tvrdšie. (Euro NCAP stanovil prechodné obdobie, počas ktorého budú plynulo zvyšovať nároky na vozidlo.)
Roku 1985 sa v Európe prvýkrát predávajú vozidlá vybavené katalyzátorom.[28] Ten znižuje emisie automobilov, ale vyžaduje bezolovnatý benzín. V USA sa tento systém používal už skôr. V tom istom roku sa na európsky trh dostávajú aj prvé automobily s palubným počítačom, ktorý má priniesť vodičovi viac informácií o vozidle.[28]
21. storočie
upraviť
Do nového tisícročia vstúpili automobilky so snahou ponúknuť vozidlá všetkých tried - vznikli tak rôzne karosárske varianty modelov a ďalšie modelové rady (viditeľné je to napríklad u Peugeotu, kde došlo k veľkému nárastu modelových radov alebo u BMW, ktoré opätovne vstúpilo do segmentu vozidiel nižšej strednej triedy modelom radu 1 a zároveň predstavilo modely X3, X5, neskôr X6). Zaujímavá je tiež protikladnosť posledných noviniek. Na jednej strane čoraz menšie automobily do mestských aglomerácií ako napr. Tata Nano a na druhej strane potom crossovery - napr. Audi Q7. Automobilky tiež začali súčasne vyrábať dve generácie vozidiel (napr. Octavia 1. generácie pod označením "Tour" sa predávala súčasne s Octaviou 2. generácie, alebo Peugeot 206 a 207, Opel Astra G a H).[29] Došlo k zmiešaniu niekoľkých kategórií, ktoré dali vzniknúť mnohým novým segmentom (napr. crossovery). V mnohých prípadoch vznikli konceptovo abstraktné vozidlá ako je Citroën Cruise Crosser.[30] Jednotlivé segmenty sa čoraz viac prelínajú a už nedá presne určiť hranica ako v 90. rokoch 20. storočia.
V posledných rokoch sa automobilky snažia znižovať spotrebu a emisie CO2. Úzko s tým súvisí zníženie hmotnosti vozidiel a znižovanie objemov motorov. Motory sú vybavované systémami Stop-štart, ktoré majú za úlohu znížiť spotrebu,[32] filtrami pevných častíc, ktoré majú znížiť množstvo vypustených sadzí,[33] zvyšuje vstrekovací tlak a optimalizuje spaľovanie. Na trhu sa objavili hybridné vozidlá. Tie možno rozdeliť do niekoľkých podskupín.[34] Skupina tzv. "full-hybridov", ktoré poháňa elektromotor a v prípade potreby ho dopĺňa spaľovací motor, ktorý buď poháňa vozidlo alebo vyrába elektrinu. Ďalej "mild-hybrid", ktoré majú elektrický motor trvalo spriahnutý so spaľovacím - čisto elektrický pohon je teda nemožný. Ďalšiu podskupinu hybridov tvoria vozidlá, ktoré používajú zotrvačníky alebo akumulátory na krátkodobé uchovanie energie. Poslednou kategóriou sú vozidlá na čisto elektrický pohon, ktorá sa dobíjajú zo zásuvky. Žiadne z nich však zatiaľ nemajú z ekonomického ani ekologického hľadiska príliš veľký význam. Dôvody sú predovšetkým vysoká hmotnosť (daná prítomnosťou batérií a 2 motorov), značné výrobné náklady a celková zložitosť vozidla.[35] Nevýhodou je tiež nízky dojazd na batérie (malá kapacita akumulátorov) a problémy s ich životnosťou (životnosť batérií je veľmi obmedzená, obnova drahá a recyklácia starých batérií zaťažuje životné prostredie). Zaujímavá je tiež opačná situácia, keď sú do trolejbusov montované dieselagregáty, ktoré sa môžu, v prípade výpadku prúdu či na kratšie vzdialenosti, stať zdrojom elektriny. V tomto smere sú skôr otázkou blízkej budúcnosti vozidlá čisto na elektrický pohon, ktoré zatiaľ majú príliš malou kapacitu akumulátorov.[36][37] V Česko-Slovensku prebiehali pokusy s elektromobilmi ešte v čase socializmu, k sériovej výrobe však nikdy nedošlo. Ku zdanlivo úspešnému koncu dotiahla v roku 1992 svoj projekt Ela01 na báze Škody Favorit firma ČEZ.[38] Ale ani tento automobil sa nedočkal rozšírenia. Podobne skončil aj malý pickup Tatra Beta, ktorý sa vyrábal v českom Příbor v rokoch 1996-1999. Prvým sériovo vyrábaným nákladným vozidlom na elektrický pohon na území bývalého Česko-Slovenska je automobil firmy Avia, ktorý využíva technológiu anglickej firmy Smith.[39] V roku 2010 malo byť vyrobených 250 ks elektromobilov z celkového počtu 450 vyrobených nákladných vozidiel.[40]
V rokoch 2008 až 2009 na automobilový priemysel ťažko dopadla svetová hospodárska kríza. Všetky svetové automobilky (okrem čínskych výrobcov) začali prepúšťať. V Česku tiež prepúšťali takmer všetci významní zamestnávatelia.[41] Americké automobilky tzv. "Detroitskej trojky" - Ford, GM a Chrysler - sa ocitli na pokraji bankrotu a žiadali Kongres o pôžičky.[42] Po dlhých rokovaniach nakoniec vláda poskytla automobilkám pôžičku v hodnote 15 miliárd dolárov.[43][44] Automobilka General Motors však ale nebola schopná splácať svoje záväzky a bola tak donútená prejsť riadeným bankrotom. Vláda USA zaplatila dlhy GM a získala za to 60% podiel vo firme.[45] V podobnej situácii sa ocitol aj Chrysler. Tomu pomohol Fiat, ktorý tak získal 20 % Chrysleru.[46] K zisku sa "trojlístok veľkých amerických automobiliek" opäť vrátil v roku 2010.[47] Automobilky detroitskej trojky však nie sú v ťažkostiach osamelé - do strát sa prepadla väčšina svetových automobiliek.[48] Kritickú situáciu sa niektoré štáty snažili zachrániť stimulácia typu šrotovného, ktoré bolo zavedené napríklad v Nemecku[49] ale aj na Slovensku.[50] Zavedenie šrotovného spolu s neochotou firiem investovať zapríčinilo, že sa do popredia záujmu v tomto období dostali malé lacné autá.[51] To podporilo aj zavedenie obmedzenia vjazdu starších vozidiel do centier európskych miest, ktoré má za úlohu zlepšiť ovzdušie v metropolách.[52] Vďaka týmto opatreniam sa automobilky snažia dostať na trh nové malé autá (napr. koncepty Volkswagenu[53] či BMW[54]).
V súčasnosti sa kladie dôraz nielen na ekologickú prevádzku vozidiel, ale tiež na ekologickú výrobu samotných vozidiel a na ich recyklovateľnosť. Továrne sú prísne kontrolované (množstvo vypúšťaných splodín do ovzdušia, znečistenie vodných tokov a pôdy či sledovanie produkcie odpadu a jeho triedenie) a regulované (emisné kvóty a ďalšie poplatky).
Trendom poslednej doby sú rôzne elektronické pomôcky ako je napr. adaptívny tempomat, parkovacie senzory, dažďové senzory, monitorovanie mŕtveho uhla, bezklúčové štartovanie, nočné videnie, parkovací asistent a mnoho ďalších. Bohužiaľ tieto systémy majú často veľa problémov so spoľahlivosťou, a tak nie vždy sú vítanou súčasťou vozidla.[55]
Keďže konkurencia vo výrobe automobilov je veľká, modely jednotlivých automobiliek sa stále porovnávajú a každý koncern sa snaží byť o krok napred. Ich výrobky testujú redaktori motoristických magazínov, sú podrobované odbornej kritike, vedú sa o nich vášnivé debaty na odborných fórach, ale aj v krčmách, a v neposlednom rade sú hodnotené svojimi majiteľmi. Vznikajú tiež mnohé ankety, ktoré majú za úlohu nájsť to najlepšie auto. Známou a prestížnou v Európe je "Auto roka" (angl. Car of the Year).
Koncerny
upraviť
Už od začiatku automobilovej produkcie niektoré automobilky medzi sebou spolupracujú alebo sa dokonca spájajú tak, aby dokázali lepšie čeliť konkurencii. Spoločný vývoj (popr. aj výroba) umožňuje rozloženie nákladov a z toho plynúci vyšší zisk. Jednou z najznámejších fúzií v minulosti bolo v roku 1932 spojenie firiem Audi, DKW, Horch a Wanderer a vytvorenie tak základu dnešného Audi.
Príklady spolupráce vo vývoji a výrobe automobilov:
- vývoj a výroba len na niektorých častí vozidiel (príklad: motory 1.7 CDTi (59 a 74 kW) Opelu Astra pochádzajú od poľského výrobcu Isuzu)[56],
- vývoj a výroba automobilov (príklad: Volkswagen Touareg a Porsche Cayenne)[57]
- spolupráca na celkovom výrobnom sortimente (príklad: Škoda a Volkswagen - Škodovka má spoločné motory, podvozkové platformy a ďalšie diely s VW u všetkých vozidiel).
Úplne bežná je aj situácia, kedy automobilka vlastní významný menšinový podiel v inej automobilke. Medzi dôležité vzťahy patria:
- Volkswagen Group má 49,9% podiel v spoločnosti Porsche AG. Volkswagen je ale už v procese získavania Porsche, ktorý bude dokončený v roku 2011.[58]
- Ford Motor Company vlastní 13,4 % vo automobilke Mazda a 8,3 % vo firme Aston Martin.
- Fiat vlastní 20 % Chrysleru.
- Dongfeng Motor Corporation je zapojený do spoločných podnikov s niekoľkými firmami v Číne: Honda, Hyundai, Nissan, PSA Peugeot Citroen.
- Renault vlastní 25 % podiel v ruskom AvtoVAZe.
Najväčšie koncerny
upraviťNasledujúca tabuľka obsahuje prehľad najväčších koncernov vyrábajúca motorové vozidlá a ich značky. Koncerny sú zoradené podľa počtu vyrobených kusov v roku 2009, značky v rámci koncernov potom podľa abecedy. Zloženie koncernov je podľa stavu ku koncu roka 2009.[59] Rast zaznamenali len čínske automobilky, ktoré neboli zasiahnuté svetovou hospodárskou krízou. Výnimkou je iba koncern Hyundai, ktorý však za rast počtu predaných áut vďačí zlúčením s predtým samostatnou automobilkou Kia.
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európske štatistiky
upraviťPočas celosvetovej hospodárskej krízy sa trend otočil a predaj nových vozidiel začal klesať.
| Typ vozidla | 2009 | 2008 | Zmena |
|---|---|---|---|
| Osobné | 14 123 312 | 14 331 790 | -1,5 % 
|
| Ľahké úžitkové | 1 366 859 | 1 942 206 | -29,6 %
|
| Nákladné | 232 220 | 416 667 | -44,3 %
|
| Autobusy | 35 594 | 39 922 | -10,8 %
|
| Celkom | 15 757 985 | 16 730 585 | -5,8 %
|
Na Slovensku bolo v roku 2009 v prevádzke 2 236 tisíc vozidiel[61]. Nasledujúca tabuľka ukazuje 5 štátov s najväčším počtom registrovaných automobilov.
| Štát | Počet vozidiel v prevádzke |
|---|---|
| Nemecko |
41 184 |
 Taliansko |
35 680 |
 Francúzsko |
30 700 |
 Spojené kráľovstvo |
30 178 |
 Španielsko |
21 760 |
| V tisícoch ks (2007)[60] | |
Celosvetové štatistiky
upraviťProdukcia automobilov podľa krajín za rok 2009
upraviťNasledujúca tabuľka ukazuje štáty sveta, v ktorých sa vyrábajú motorové vozidlá. Štáty sú zoradené podľa množstva vyrobených vozidiel v roku 2009.[8] Okrem dlhodobo rastúcej Číny zaznamenali všetci významní výrobcovia veľké prepady výroby.
| Poradie | Štát | Množstvo vyrobených automobilov v roku 2009 |
Percentuálna zmena oproti roku 2008 |
|---|---|---|---|
| 1 | Čína |
13 790 994 | 48,3 % 
|
| 2 | Japonsko |
7 934 516 | -31,5 %
|
| 3 | USA |
5 711 823 | -34,3 %
|
| 4 | Nemecko |
5 209 857 | -13,8 %
|
| 5 |  Kórejská republika |
3 512 926 | -8,2 %
|
| 6 |  Brazília |
3 182 617 | -1,0 %
|
| 7 |  India |
2 632 694 | 12,9 %
|
| 8 | Španielsko |
2 170 078 | -14,6 %
|
| 9 | Francúzsko |
2 049 762 | -20,2 %
|
| 10 |  Mexiko |
1 557 290 | -28,2 %
|
| 11 |  Kanada |
1 489 651 | -28,5 %
|
| 12 | Spojené kráľovstvo |
1 090 139 | -33,9 %
|
| 13 |  Thajsko |
999 378 | -28,3 %
|
| 14 |  Česko |
974 569 | 3,0 %
|
| 15 |  Poľsko |
879 186 | -7,1 %
|
| 16 |  Turecko |
869 605 | -24,2 %
|
| 17 | Taliansko |
843 239 | -17,6 %
|
| 18 |  Irán |
752 310 | -28,4 %
|
| 19 | Rusko |
722 431 | -59,6 %
|
| 20 |  Belgicko |
522 810 | -27,8 %
|
| 21 |  Argentína |
512 924 | -14,1 %
|
| 22 |  Malajzia |
485 191 | -8,6 %
|
| 23 |  Indonézia |
464 816 | -22,6 %
|
| 24 |  Slovensko |
461 340 | -19,9 %
|
| 25 |  Južná Afrika |
562 965 | 5,3 %
|
| 26 |  Rumunsko |
296 498 | 20,9 %
|
| 27 |  Austrália |
227 283 | -31,0 %
|
| 28 |  Taiwan |
226 356 | 23,7 %
|
| 29 |  Slovinsko |
212 749 | 7,5 %
|
| 30 |  Maďarsko |
182 540 | -47,3 %
|
| 31 |  Švédsko |
156 338 | -49,3 %
|
| 32 |  Portugalsko |
126 015 | -28,1 %
|
| 33 |  Uzbekistan |
117 900 | -43,3 %
|
| 34 |  Holandsko |
76 601 | -42,2 %
|
| 35 |  Rakúsko |
71 714 | -52,6 %
|
| 36 |  Ukrajina |
69 295 | -83,6 %
|
| 37 |  Egypt |
66 000 | -42,5 %
|
| 38 |  Fínsko |
10 971 | -38,7 %
|
| 39 |  Srbsko |
10 075 | -13,4 %
|
Celosvetová produkcia automobilov podľa rokov
upraviť
Celosvetová produkcia automobilov dosiahla svoj vrchol v roku 2007, keď predaj dosiahol 73,3 mil ks vozidiel. Celý automobilový trh následne zasiahla svetová hospodárska kríza a predaj nových vozidiel začal rýchlo klesať. V roku 2009 už medziročný prepad dosiahol 13,5 %.
| Rok | Produkcia | Zmena | Zdroj |
|---|---|---|---|
| 1997 | 52 987 000 | [62] | |
| 1998 | 57 987 000 | 9,44 % |
[62] |
| 1999 | 56 258 892 | -2,98 % |
[63] |
| 2000 | 58 374 162 | 3,76 % |
[64] |
| 2001 | 56 304 925 | -3,54 % |
[65] |
| 2002 | 58 994 318 | 4,78 % |
[66] |
| 2003 | 60 663 225 | 2,83 % |
[67] |
| 2004 | 64 496 220 | 6,32 % |
[68] |
| 2005 | 66 482 439 | 3,08 % |
[69] |
| 2006 | 69 222 975 | 4,12 % |
[70] |
| 2007 | 73 266 061 | 5,84 % |
[71] |
| 2008 | 70 520 493 | -3,75 % |
[72] |
| 2009 | 60 986 985 | -13,52 % |
[73] |
| (Celkom za osobné i nákladné automobily) | |||
Tržby najväčších automobiliek v roku 2008
upraviťTabuľka ukazuje koncerny s najväčšími tržbami. V tabuľke možno nájsť významné rozdiely medzi predajom a tržbami. Napr. Daimleru tu patrí 5. priečka, podľa predaných kusov je však až 12. Je to spôsobené produkciou drahších a luxusnejších automobilov (Mercedes-Benz, Maybach).
| Pozícia | Výrobca | Krajina | Príjmy v mld. $ |
|---|---|---|---|
| 1. | Toyota | Japonsko |
204,8 |
| 2. | Volkswagen | Nemecko |
167,9 |
| 3. | General Motors | USA |
149,0 |
| 4. | Ford | USA |
146,3 |
| 5. | Daimler | Nemecko |
141,2 |
| 6. | Honda | Japonsko |
94,2 |
| 7. | Nissan | Japonsko |
88,7 |
| 8. | Peugeot | Francúzsko |
56,3 |
| 9. | Fiat | Taliansko |
53,1 |
| 10. | BMW | Nemecko |
46,7 |
Počet automobilov na 1000 obyvateľov
upraviť
Nasledujúca tabuľka ukazuje počet vozidiel na 1000 obyvateľov vo vybraných štátoch. Tu je najmä výrazný obrovský potenciál najľudnatejšieho štátu sveta - Číny.
| Štát | Počet áut na 1000 obyvateľov [60] |
|---|---|
| USA |
776 |
| Taliansko |
597 |
| Nemecko |
566 |
| Japonsko |
540 |
| Francúzsko |
504 |
| Česko |
399 |
| Poľsko |
351 |
| Rusko |
245 |
| Čína |
26 |
Najúspešnejšie modely
upraviťTrojica najúspešnejších modelov
Nasledujúca tabuľka prináša prehľad najpredávanejších modelov histórie automobilov.[74]
| Poz | Model | Počet ks | Roky výroby | ø ks/rok | Počet generácií |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Toyota Corolla | 32 000 000+ | 1966 - ??? | 727 000 | 10 |
| 2. | Ford F-Series | 30 000 000+ | 1948 - ??? | 484 000 | 12 |
| 3. | Volkswagen Golf | 25 000 000+ | 1974 - ??? | 694 000 | 6 |
| 4. | Volkswagen Chrobák | 22 300 000+ | 1938 - 2003 | 343 000 | 1 |
| 5. | Ford Escort | 20 000 000+ | 1968 - 2000 | 625 000 | 6 |
| 6. | Honda Civic | 17 700 000+ | 1972 - ??? | 466 000 | 8 |
| 7. | Ford T | 16 500 000+ | 1908 - 1927 | 868 000 | 1 |
| 8. | Honda Accord | 15 800 000+ | 1976 - ??? | 359 000 | 8 |
| 9. | Volkswagen Passat | 14 100 000+ | 1973 - ??? | 300 000 | 6 |
| 10. | Chevrolet Impala | 14 000 000+ | 1958 - ??? | 269 000 | 9 |
Referencie
upraviť- ↑ „automobilizmus“, Encyclopaedia Beliana, 1. A – Belk, Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2001, str. 482, ISBN 802240554X
- ↑ Paulička, Ivan, ed. (2002), „pranier“, Všeobecný encyklopedický slovník, A – F, Praha: Ottovo nakladateľstvo, str. 265, ISBN 8071816183
- ↑ Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „automobilizmus“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava: SAMO, str. 122, ISBN 9788089123070
- ↑ Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „automobilizmus“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, str. 107, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=automobilizmus&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8
- ↑ Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „automobilizmus“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, str. 937, ISBN 8022409324
- ↑ SKÁLOVÁ, Veronika. Svetovou jednotkou v predaji áut je prvýkrát Toyota. aktualne.cz, 2009-01-21. Dostupné online [cit. 2010-09-30].
- ↑ HANDL, Erich. Bosch sa chce vrátiť do zisku. Profit.cz, 2010-04-26. Dostupné online [cit. 2010-09-30]. Archivované 2011-07-18 z originálu.
- ↑ a b OICA 2009 - Production statistics (po anglicky)
- ↑ Cars produced in the world [online]. Worldometers.info, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HAVEL, Prokop. GM končí s výrobou Hummeru - predaj značky v Číne nevyšiel. E15.cz, 2010-02-25. -s-vyroba-zančky-hummer-predaj-nevyšiel Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ (po anglicky) HO, Patricia. China Commerce Ministry denies reports it rejected Hummer deal [online]. MarketWatch, 24 February 2010, [cit. 2010-06-28]. .marketwatch.com/story/china-commerce-ministry-denies-reports-it-rejected-hummer-deal-2010-02-24 Dostupné online.
- ↑ a b (po anglicky) OICA - Prehľad zamestnanosti v automobilovom priemysle podľa štátov
- ↑ Felix R. Paturi. Kronika techniky. Ed. Bodo Harenberg; redakcia Dušan Kubálek; preklad Daiela Řezníčková. prvé české. vyd. Praha : Fortuna Print, 1993. 652 s. (Kroniky.) Kapitola Auto s výbušným motorom, s. 216.
- ↑ Kronika Techniky, str. 322-323
- ↑ Ralph Stein. The Automobile Book. [s.l.] : Paul Hamlyn Ltd, 1967. (po anglicky)
- ↑ Kronika techniky, str. 334
- ↑ Kronika techniky, str. 344
- ↑ GEORGANO, G.N.. Cars: Early and Vintage , 1886-1930. Londýn : Grange-Universal, 1985.
- ↑ (po anglicky) BBC Isle of Man - History - The small car with the big Reputation [online]. Douglas, Isle of Man: BBC Isle of Man, 20, marec 2008, [cit. 2009-05-23]. Dostupné online.
- ↑ Kronika Techniky, str. 483
- ↑ "Muscle Car Definition" Muscle Car Club Muscle, undated, Retrieved on 2008-06-16.
- ↑ Kronika techniky, str. 512
- ↑ Kronika techniky, str.547
- ↑ DVOŘÁK, František. Škoda Fabia má za Crashtest len štyri hviezdičky. iDnes.cz, 2007-07-25. hvezdicky-flx-/automoto.asp?c=A070725_101222_automoto_fdv Dostupné online [cit. 2010-08-02]. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Redakcia Automagazínu. Hvězda v kotoulech: Problémy Mercedesu. AUTO magazín, December 1997, čís. 12, s. 14-17.
- ↑ Auto.cz. Mercedes-Benz A 160 - Áčko - tentoraz s ESP!. Auto.cz, 1998-06-11. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ ŠPRINCL, David. Nové rány. Foto Euro NCAP. Svět Motorů, 2009, roč. 63, čís. 9, s. 6-10. ISSN 0039-7016.
- ↑ a b Kronika techniky, str. 578
- ↑ Svet Motory. Souboj generací. Svět Motorů, 2007, roč. 61, čís. 32, s. 4-15. ISSN 0039-7016.
- ↑ (po anglicky) -2007-Citroen-Cruise-Crosser.htm Citroen Cruise Crosser (2007)
- ↑ VAVERKA, Lukáš. Smart fortwo: Standardně s micro hybrid drive a další novinky pro rok 2009. Auto.cz, 2008-07-14. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ Stop/Start systémem šetří palivo [online]. [Cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2011-05-17 z originálu.
- ↑ SLOVÁČEK, Petr; ŘEZÁČ, Zdeněk. Pozor, napadeno kutilem!. Svět Motorů, 2010, roč. 64, čís. 19, s. 8-10. [www.i-svetmotoru.cz Dostupné online]. ISSN 0039-7016.
- ↑ MARKOVIČ. Čtyři hybridní auta a každé z nich pracuje na trochu jiném principu. iHNed.cz, 2010-09-16. Dostupné online [cit. 2010-09-25].
- ↑ Jsou hybridy ekologické?. OSEL.cz. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ POHÁNKA, Tomáš. BMW představuje další auto na elektřinu. Týden.cz. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ BMW Active E - Video
- ↑ Moto-press. Elektromobilem vstříc ekologii. Auto Katalog - modelový rok 1993, 1992, s. 254-255.
- ↑ AVIA - elektromobily [online]. [Cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2009-08-31 z originálu.
- ↑ ŠITNER, Roman. Avii táhnou elektromobily, tvoří už přes polovinu jejích prodejů. Hospodářské Noviny, 11 2010, čís. 2, s. 18.
- ↑ iHned.cz. Automobilky letos propustí tisíce lidí, Škoda Auto nebude výjimkou. iHned.cz, 2010-02-12. [http:// ekonomika.ihned.cz/c1-40508170-automobilky-letos-propusti-tisice-lidi Dostupné online] [cit. 2010-08-02].
- ↑ (po anglicky) GM, Ford, Chrysler Want Emergency Aid
- ↑ autoweb.cz. Vláda USA pomůže automobilkám. Autoweb.cz, 2008-12-08. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ Red Eko; Reuters. Americké automobilky dostanou úvěr 15 miliard dolarů. Aktualne.cz, 2008-12-11. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ NEMCOVA, Veronika. Automobilka GM vyhlásila bankrot, USA postihl největší průmyslový krach. iDnes.cz, 2009-06-01. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ ČTK. Fiat může koupit Chrysler. Spojením tak bude konkurovat Volkswagenu. iHNed.cz, 2009-07-24. Dostupné online [cit. 2010-08-14].
- ↑ HRDLIČKOVÁ, Lucie. Motorové srdce Detroitu po Obamově resuscitaci znovu bije. Automobilky vydělávají. iHNed.cz, 2010-08-10. Dostupné online [cit. 2010-08-10].
- ↑ FinWeb.cz. Největší automobilka světa Toyota oznámila obří ztrátu. A bude hůř, přiznává. iHned.cz, 2009-05-08. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ ČTK. Fabie jdou na dračku, šrotovné v Německu svědčí prodejům aut. iDnes.cz, 2009-02-12. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ VILČEK, Ivan. Šrotovné zavádí také Slovensko. Novinky.cz, 2009-02-27. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ ČTK. Šrotovné v Európe zvýšilo záujem o malé autá a znížilo podiel dieselov. automix.sk, 2009-12-16. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ Prehľad ekologických zón v Nemecku
- ↑ Volkswagen UP![nefunkčný odkaz]
- ↑ VOKÁČ, Luděk. Chystá se kapesní BMW, bude to elektromobil z unikátního plastu. iDnes.cz, 2010-07-14. Dostupné online [cit. 2010-08-02].
- ↑ Svět Motorů. Když si auto dělá, co chce. Foto Profimedia.cz a archív SM. Svět Motorů, 2010, roč. 64, čís. 37, s. 6-9. ISSN 0039-7016.
- ↑ 1-millionth Diesel Engines Built at Isuzu Polish Engine Plant, ISPOL [online]. 24.5.2004, [cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2011-05-22 z originálu. (po anglicky)
- ↑ FOKT, Michal. Dvojče Porsche Cayenne odtajněno [online]. Auto.cz, 2.5.2002, [cit. 2010-08-02]. Dostupné online.
- ↑ ŠPAČKOVÁ, Iva. Volkswagen schválil podrobnosti fúze s Porsche. iDnes.cz, 2009-11-20. -s-porsche-ftm-/ekoakcie.asp?c=A091120_091433_ekoakcie_spi Dostupné online [cit. 2010-08-02]. [nefunkčný odkaz]
- ↑ World Motor Vehicle Production [online]. oica.net, 23.7.2010, rev. 2010-07-23, [cit. 2010-08-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d EU Economic Report [online]. [Cit. 2010-08-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Povinné zmluvné poistenie a jeho vývoj na Slovensku za rok 2009 [online]. mojeauto.sk, [cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2011-01-01 z originálu.
- ↑ a b (po anglicky) Štatistiky 1997/1998
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 1999
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2000
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2001
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2002
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2003
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2004
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2005
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2006
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2007
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2008
- ↑ (po anglicky) Štatistiky 2009
- ↑ iHNed.cz. Deset nejprodávanějších aut všech dob. Corolla, Golf, Escort .... iHNed.cz, 2010-08-05. Dostupné online [cit. 2010-08-16]. Archivované 2011-07-18 z originálu.
Literatúra
upraviť- Pavlínek, Petr:A successful transformation?: Restructuring of the Slovak automobile industry. Heidelberg: Physica-Verlag, 2008, 296 s., ISBN 978-3-7908-2039-3
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Automobilový priemysel
Externé odkazy
upraviť- Združenie automobilového priemyslu
- Medzinárodnej organizácie výrobcov motorových vozidiel (po anglicky)
- Európska asociácia výrobcov automobilov (po anglicky)
- Alliance of Automobile Manufacturers (po anglicky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Automobilový průmysl na českej Wikipédii.