Detská žľaza
Detská žľaza alebo týmus (lat. thymus; gr. thymos = duša) je zaradzovaná medzi primárne orgány lymfatického systému a je uložená v hrudnom koši. V týmuse dochádza k dozrievaniu T-lymfocytov.[1][2]
Umiestnenie a stavba
upraviťTýmus je uložený v hrudníku vpredu za hrudnou kosťou, pred priedušnicou. Jeho veľkosť sa mení s vekom, najväčší je v detstve, od puberty dochádza k jeho postupnému zániku a nahradzovaniu tukovým tkanivom. U detí siaha približne od štítnej žľazy až k srdcu, u dospelých je malý a má nepravidelný tvar.[3][1][2]
Týmus sa skladá z dvoch asymetrických lalokov v tvare trojbokých pyramíd, ktoré sú v dolnej časti spojené väzivom. Ľavý lalok býva o niečo väčší ako pravý. Žľaza je na pohmat mäkká, pružná, hubovitej konzistencie. Povrch týmusu je krytý väzivovou blanou - capsula thymi. Z puzdra prenikajú do detskej žľazy priehradky, ktoré ju rozdeľujú na menšie laloky a lalôčiky. Lalôčiky sú tvorené po obvode tmavšou kôrou (cortex) a vo vnútri sa nachádza svetlejšia dreň (medulla). Lalôčiky nie sú od seba celkom oddelené blanou a ich dreň je prepojená tzv. centrálnym pruhom, v ktorom sa nachádzajú cievy týmusu.[3][1][2]
Tkanivo týmusu tvoria bunky usporiadané do siete - retikulárny sieťovitý epitel. V očkách tohoto epitelu sa zachytávajú T-lymfocyty - thymocyty, ktoré tvoria až 90 % hmotnosti detskej žľazy. V kôre lalôčikov sa nachádzajú najmä tieto T lymfocyty, v dreni sa nachádzajú iné bunky imunitného systému, lymfoblasty a makrofágy. Okrem toho sú v dreni ešte Hassalove telieska, ktorých funkcia nie je celkom jasná.[1][4]
Funkcie detskej žľazy
upraviťHlavnou funkciou týmusu je dozrievanie a diferenciácia T-lymfocytov. V kostnej dreni vznikajú tzv. pre-T-lymfocyty (alebo pro-thymocyty), ktoré sa krvou presúvajú do týmusu a v ňom pôsobením rôznych molekúl dozrievajú na imunokompetentné T lymfocyty, teda lymfocyty schopné brániť organizmus. Tieto bunky nazývame aj naivné T-lymfocyty, pretože sa ešte nestretli s antigénmi. Naivné T-lymfocyty vystupujú z týmusu do krvi a osídľujú týmus dependentné oblasti (oblasti závislé od týmusu) v sekundárnych (druhotných) lymfatických orgánoch (slezina, lymfatické uzliny, lymfoidné tkanivá asociované so sliznicou - tzv. MALT, Payerove plaky, appendix (slepé črevo) a ďalšie). K aktivácii naivných T-lymfocytov dochádza po kontakte s cudzími antigénmi, ktoré sú im predkladané antigén-prezentujúcimi bunkami.[1][5][6]
Týmus tiež kontroluje lymfopoézu, teda rast, dozrievanie, diferenciáciu a získavanie imunokompetencie nielen v rámci týmusu, ale aj v ďalších lymfatických orgánoch. Tieto funkcie týmus zabezpečuje prostredníctvom hormónov, ktoré produkuje: tymulínu, tymopoetínu, tymopentínu a tymozínov. Súčasné štúdie naznačujú, že tieto hormóny pôsobia aj mimo týmusu na úrovni celého organizmu a môžu ovplyvňovať produkciu hormónov ostatných žliaz s vnútorným vylučovaním.[1][7][8][9][10]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f Binovský, A. Systema lymphoideum (miazgová sústava). In: Mráz, P. a kol. Anatómia ľudského tela 1. Bratislava: Slovak Academic Press, spol. s r. o., 2004. ISBN 80-89104-57-6, s. 395-441.
- ↑ a b c Čihák, R. Anatomie 1, 2, 3. Praha: Grada, 2002. ISBN 80-71699-70-5
- ↑ a b Borovanský, L. a kol. Sústavná anatómia človeka II. 2. vyd. Vydavateľstvo Osveta, 1979
- ↑ Watanabe, N. et al. Hassall's corpuscles instruct dendritic cells to induce CD4+CD25+ regulatory T cells in human thymus. nature. 2005;436(7054):1181-5.
- ↑ Roitt, I. M. - Dalves, P. J. Roitt's Essential Immunology. 10th Ed. Ames, IA, USA: Blackwell Science Ltd., 2001. ISBN 0-632-05902-8.
- ↑ Hořejší, V. a kol. Základy imunologie. 5. vyd. Praha: TRITON, 2013. ISBN 978-80-7387-713-2
- ↑ Bene, M. C. et al. In vitro induction of monoclonal antibody-defined T cell markers in lymphocytes from immunodeficient children by synthetic thymic factor (FTS). Clin Exp Immunol 1982;48:423-8
- ↑ Lunin, S. - Novoselova, E. G. Thymus hormones as prospective anti-inflammatory agents. Expert Opinion on Theraputic _targets. 2010;14(8):775-86. DOI:10.1517/14728222.2010.499127
- ↑ Shurlygina, A. V. et al. Modulation of the circadian rhythm of the glucocorticoid hormone level in mice by thymoptin administration at various times of day. Probl Endokrinol (Mosk). 1991;37:57-9.
- ↑ Molinero, P. et al. Melatonin is responsible for the nocturnal increase observed in serum and thymus of thymosin alpha1 and thymulin concentrations: observations and rat and humans. J Neuroimmunol. 2000;103:180-9.