Dogoni

Dogoni (úplné alebo čiastočné synonymá: Dogon, Dagom, Tombo, Hambde, Makbe, Kado) sú etnikum v južnom Mali a severnej Burkine zaoberajúce sa prevažne roľníctvom. Hovoria dogonskými jazykmi (donedávna považovanými za jeden jazyk).

Dogoni

Dogoni veria, že boli pôvodnými obyvateľmi údolia rieky Niger. Boli objektom pozorovania mnohých antropologických štúdií a ich umelecká práca je oceňovaná zberateľmi na celom svete. Počas tisícročí Dogoni obývali obydlia vytesané do útesu na dĺžke 200 kilometrov nazývané Bandiagara. Hoci väčšina z 200 000 Dogónov sa premiestnilo z ich ochranných útesových obydlí na rovinu trochu nižšie, staroveké dediny stále zdobia útesy. Najlepšou a najpopulárnejšou turistickou cestou do dogonských dedín je cesta pozdĺž útesu.

Náboženstvo

Kľúčovými postavami v dogonskom náboženstve sú dvojčatá Nummo a Nommo (často stotožňovaní ako jeden), prapôvodní duchovia dogonských predkov, niekedy chápaní ako božstvá. Ide o hermafroditné vodné tvory, nazerané obdobne ako vodné božstvá (to-vodun) v západoafrickom vodune; môžu byť znázorňovaní s ľudským telom a rybím chvostom. Nommo má byť prvý živý tvor stvorený najvyšším bohom Ammou. Krátko po svojom stvorení sa Nommo rozmnožil do štyroch párov dvojčiat, pričom jeden pár sa vzoprel rádu založenému stvoriteľom. Pre obnovenie rádu boh Amma obetoval ďalšieho tvora, ktorého telo rozrezal a rozptýlil po celom stvorení – na každom mieste, kam dopadol fragment tela, mala byť postavená svätyňa. Kľúčový význam má v dogonskom náboženstve problematika dvojčiat: rozpráva sa, že prapôvodne sa tvorovia rodili ako dvojčatá a každý bol hermafroditný, na svet však prišiel šakal, ktorý sa narodil sám; tým sa porušilo stvorenie a začali sa rodiť jedinci s jedným pohlavím. Väčšina bádateľov sa zhoduje, že v dogonskom náboženstve existuje vedomie dávnej udalosti, ktorá onedlho po stvorení spôsobila narušenie harmónie, poruchu štruktúry stvorenia. Preto je šakal (podľa inej verzie líška piesočná) spájaný so smrťou a je mu zasvätený významný náboženský festival Sigi. Dualita má v dogonskom náboženstve centrálne postavenie, aj nebeské sily majú duálny charakter: najvyšší boh Amma má mužské i ženské charakteristiky. Narodenie dvojčiat je oslavované zvláštnym náboženským rituálom, pretože dvojčatá odkazujú k pôvodnej duálnej štruktúre stvorenia ak harmónii medzi pozemským a nebeským. Existuje mýtus o pôvode dogonského vedenia, alebo (podľa inej verzie) dokonca Dogonov samých, na hviezde Sirius (prípadne Sirus B či ďalšej neznámej hviezde v ich okolí). Tento kontroverzný mýtus verejnosti odovzdal etnograf Marcel Griaule. Väčšina bádateľov tento mýtus považuje za vymyslený Griaulom.