Domobrana

O iných významoch výrazu Domobrana pozri Domobrana (rozlišovacia stránka).

Domobrana alebo milícia je druh pozemných síl, ktorý sa vytvára v čase brannej pohotovosti (resp. jej organizačné prvky sú vytvorené už v čase mieru a v čase brannej pohotovosti sa aktivizujú) za účelom výkonu širokej škály činností na teritóriu spravidla mimo priestoru činnosti poľných síl.

Príslušník Latvijas Republikas Zemessardze („Národnej stráže Lotyšsskej republiky“), ktorá vznikla 23. augusta 1991 ako dobrovoľnícka domobrana a v súčasnosti ju tvorí 8 280 mužov a žien organizovaných v štyroch brigádach.

Úlohy domobrany možno rozdeliť do troch základných oblastí:

• zabezpečenie komunikačnej zóny, tzn. zabezpečenie presunov vojsk,
• plnenie úloh v priestore tyla, stráženie a obrana dôležitých priestorov a (vojenských i civilných) objektov, mobilizácia, dopĺňanie a výcvik záloh s dôrazom na tylové, technické, zdravotnícke, ženijné a i. zabezpečenie,
• vedenie bojovej činnosti v spolupráci s poľným vojskom i samostatne pri likvidácii výsadkov alebo diverzných skupín, pri prieskume, prehradzovaní smerov, izolácii priestoru, ochrane a obrane objektov ap.

Domobrana v súčinnosti s políciou ochraňuje verejný poriadok na teritóriu štátu, podieľa sa na evakuácii civilistov a spoločne s civilnou ochranou vykonáva záchranné a vyslobodzovacie práce.

Dejiny

V starogréckych mestských štátoch a v starovekom Ríme bola vojenská povinnosť základným občianskym právom aˆpovinnosťou každého občana až do vzniku žoldnierskych vojsk. V Grécku to bola prakticky povinnosť až do 5. storočia pred Kr. (grécke štáty na Sicílii, v materskom Grécku až do obdobia vlády Alexandra Macedónskeho). V starovekom Ríme vytvoril žoldnierske vojsko z rímskych občanov až Gaius Marius v posledných rokoch 2. storočia pred Kr. (asi 104 pred Kr.), takže ostatní občania už túto povinnosť nemali.^{[chýba zdroj]}

V období raného stredoveku domobrana tvorila podstatnú, najmä defenzívnu zložku armád.^{[chýba zdroj]}

Špecializácia a profesionalizácia vojska však postupne bojovú hodnotu domobrany výrazne znížila. K nasadeniu jednotiek domobrany na frontoch sa bojujúce strany uchyľovali iba v kritických situáciách. Napr. Spojené kráľovstvo pripravovalo slabo vycvičené oddiely Home Guard pre prípadné vylodenie nacistov na britskej pevnine. V dôsledku nedostatočného výcviku a výzbroje jednotiek domobrany, však malo takéto nasadenie do bojov obvykle za následok ich ťažké straty. Napr. nasadenie vojsk sovietskej domobrany, resp. robotníckych milícií, po nacistickom vpáde alebo pri obrane veľkých miest (Leningrad, Moskva, Stalingrad), na nemeckej strane napr. jednotky Volkssturmu pri obrane Berlína.^{[chýba zdroj]}