Edvald Boasson Hagen
Edvald Boasson Hagen (* 17. máj 1987, Rudsbygd, Nórsko) je nórsky profesionálny cestný cyklista, ktorý preteká za juhoafrický tím Dimension Data. V auguste 2009 bol tretí v hodnotení UCI Ranking ako 22-ročný. Je známy ako všestranný cyklista. Dokázal ovládnuť preteky s hromadným štartom na národnom šampionáte v rokoch 2012, 2015 a 2016. Okrem toho je 10-násobným majstrom Nórska v individuálnej časovke. Na pretekoch Grand Tour sa zviditeľnil 3 víťazstvami na Tour de France v rokoch 2011 a 2017 a jedným triumfom na Giro d'Italia v roku 2009. Boasson Hagen tiež dokázal 2x zvíťaziť na Eneco Tour, rovnako dvakrát na Tour of Britain, až trikrát ovládol Tour of Norway a raz Tour des Fjords. V klasikách na okruhoch World Tour dominoval na Gent-Wevelgem (2009), Vattenfall Cyclassics (2011) a GP Ouest-France (2012). Z majstrovstiev sveta si odniesol striebro z individuálnych pretekov a bronz z tímovej časovky počas éry v tíme Sky.
Osobné informácie | |||
---|---|---|---|
Prezývka | Eddy The Boss | ||
Narodenie | 17. máj 1987 (37 rokov) Rudsbygd, Nórsko | ||
Výška | 181 cm | ||
Váha | 73 kg | ||
Informácie o tíme | |||
Momentálny tím | Dimension Data | ||
Funkcia | cestný cyklista | ||
Typ cyklistu | šprintér, časovkár, špecialista na klasiky, domestik | ||
Profesionálne tímy | |||
2006-2007 2008-2009 2010-2014 2015- |
Maxbo Bianchi HTC High Road Sky Dimension Data | ||
Posledná aktualizácia: 31.5.2017 | |||
Kariéra
upraviťEdvald sa narodil v meste Lillehammer, v časti Rudsbygd a s profesionálnou cyklistikou začal v roku 2006 v tíme Maxbo Bianchi. Počas Tour de France 2011 vyhral 2 etapy. Na Giro d'Italia dokázal zvíťaziť tiež dvakrát, z toho raz v tímovej časovke. Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí aj kolekcia medailí z majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike. V roku 2012 získal striebornú medailu v pretekoch s hromadným štartom, vo Valkenburgu ho dokázal poraziť iba Philippe Gilbert. Okrem toho bol členom bronzového družstva Sky, ktorý v tímovej časovke v roku 2013 vo Florencii obsadil tretie miesto. Eddie sa môže pýšiť aj víťazstvami na jednotýždňových pretekoch, napr. Eneco Tour, v ktorej zvíťazil celkovo až dvakrát. Doposiaľ nevyhral ani jednu monumentálnu klasiku, no svoje klasikárske kvality zdôraznil najmä na GP Ouest-France v roku 2012. Je taktiež úžasným časovkárom. Jeho šprintérske schopnosti sa už odrazili aj na 4-etapovej víťaznej šnúre v pretekoch Okolo Británie. Občas plnil na Tour de France v horských etapách aj rolu domestika. Niektorými analytikmi je považovaný za jedného z najvšestrannejších cyklistov súčasnosti. Je mnohonásobným majstrom Nórska, či už v pretekoch s hromadným štartom, alebo v individuálnej časovke.
Maxbo Bianchi
upraviť2006-2007
upraviťBoasson Hagen sa stal členom nórskeho kontinentálneho mužstva Maxbo Bianchi v roku 2006 a v jeho prvej sezóne v rámci kontinentálnych okruhov zvíťazil v ôsmich etapách, vrátane troch etáp na Tour de l'Avenir.
V roku 2007 si maximálne užil sezónu, kedy dokázal zvíťaziť až pätnásťkrát, čím v tomto roku zaostal iba za šprintérom z okruhu ProTour Alessandrom Petacchim. No po diskvalifikácii tohto Taliana v máji roku 2008 za doping stratil Petacchi až 5 víťazstiev na Giro 2007, dôsledkom čoho bol výsledok, že Edvald zaznamenal najviac víťazstiev túto sezónu zo všetkých profesionálnych cyklistov. Edvald Boasson Hagen vyhral celkovú klasifikáciu, ako aj etapy na podujatiach Paríž-Corrèze, Ringerike GP a Istrian Spring Trophy. Etapové víťazstvá si pripísal aj na Okolo Írska, Okolo Normandie a Okolo Bretónska a v neposlednom rade vyhral individuálnu časovku na národnom šampionáte. Vďaka týmto významným úspechom obsadil piate miesto v rámci bodovania 2006-2007 UCI Europe Tour. Už na začiatku roka 2007 bolo oznámené, že po sezóne Edvald opustí tím Maxbo Bianchi a pridruží sa k nemeckému UCI Pro tímu T-Mobile Team. Na konci roka 2007 bolo tiež oznámené, že Deutsche Telkom ukončuje svoju podporu tímu T-Mobile s okamžitou platnosťou. Tím pokračoval pod názvom HTC High Road.
HTC High Road
upraviť2008
upraviťRočník 2008 Edvald zahájil piatym miestom z prológu na Okolo Kalifornie, a to pred špičkovými časovkárskymi špecialistami ako David Millar či Gustav Erik Larsson. Neskôr zvíťazil v individuálnej časovke na Critérium International pred tímovým kolegom Tonym Martinom a víťazstvo zaznamenal aj na Grand Prix de Denain. Taktiež zaznamenal druhé miesto na klasike Commerce Bank Reading Classic a stal sa národným šampiónom v individuálnej časovke druhýkrát v rade. Neskôr sa stal olympionikom v pretekoch s hromadným štartom, v Pekingu mu patrilo 71. miesto, a taktiež prvýkrát vstúpil na cesty ProTour do súťaže Eneco Tour sústrediac sa na celkovú klasifikáciu. Skončil tretí v prológu, a taktiež sa dobre umiestnil v nasledujúcich etapách, aj napriek tomu, že v piatej etape čelo sa pelotónu rozdelilo po silnom účinkovaní protivetra a nechalo ho 14 minút za lídrami. Boasson Hagen tak stratil akúkoľvek šancu na celkové víťazstvo, no v šiestej etape si to vynahradil víťazstvom, kedy v bruselskom finiši prešprintoval Jimmyho Engoulventa v posledných pätnástich metroch pretekov. Na Okolo Británie vyhral tri etapy a bodovaciu súťaž.
2009
upraviťV tomto roku zvíťazil v klasike obohatenej o mačacie hlavy Gent-Wevelgem v šprintérskom súboji proti Aleksandrovi Kuschynskim z tímu Liquigas. Taktiež sa zúčastnil svojej prvej Grand Tour Giro d'Italia, kde Team Columbia vyhrali tímovú časovku a Edvald získal siedmu etapu šprintom. Taktiež sa umiestnil na druhom mieste v šiestej a ôsmej etape. Na Okolo Poľska vyhral štvrtú a šiestu etapu, čo mu pomohlo finišovať ako tretiemu v celkovom poradí. Zúčastnil sa nasledujúcich majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike v desaťčlennom nórskom výbere. V roku 2009 tiež vyhral svoju prvú jednotýždňovku v rámci UCI ProTour, Eneco Tour, čím potvrdil, že je obrovský talent. V auguste sa dokonca dostal na tretie miesto v bodovaní v rámci celého sveta. Túto sezónu ukončil víťazstvom štyroch z ôsmich etáp na Okolo Británie a celkovým víťazstvom v tejto súťaži. Po mesiacoch pochybností bolo 10. septembra 2009 oznámené, že Edvald Boasson Hagen sa od nového roku pridá k tímu Sky. Okrem neho mali do tímu vstúpiť iní dvaja Nóri: Lars Petter Nordhaug a Kurt Asle Arvesen.
Sky
upraviť2010
upraviťSvoje pôsobenie v tomto tíme zahájil na Okolo Kataru. Po neuveriteľnom výkone a víťazstve v úvodnej tímovej časovke dokázal Eddie skončiť ešte aj na treťom a šiestom mieste. Na Okolo Ománu, týždeň po Okolo Kataru dokázal Edvald zvíťaziť v dvoch etapách, vrátane poslednej etapy, v ktorej porazil majstra sveta v časovke Fabiana Cancellaru o sedemnásť sekúnd v individuálnej časovke. Týmto víťazstvom sa dostal na druhé miesto v celkovom poradí, získal dres pre najlepšieho jazdca medzi mladými a taktiež vyhral bodovaciu súťaž. Zaznamenal aj víťazstvo v siedmej etape Critérium du Dauphiné, a taktiež obhájil titul najlepšieho časovkára Nórska.
2011
upraviťAj v tomto roku finišoval na druhom mieste Okolo Ománu, tiež vyhral druhý rok po sebe bodovaciu súťaž. Boasson Hagen vyhral prvú etapu na Okolo Bavorska, čím si pomohol k víťazstvu v bodovacej súťaži a tiež pomáhal tímovému kolegovi Geraintovi Thomasovi zvíťaziť celkovo v tejto súťaži. Po tom, čo v júni vyhral po piaty rok v rade individuálnu časovku na majstrovstvách Nórska, oznámil zranenie, ktoré spochybňovalo jeho účasť na Tour de France.
Napokon sa však zotavil a bol vybraný jazdiť na Tour. Zvíťazil v šiestej etape Tour, čo bolo prvé víťazstvo britského profesionálneho tímu v histórii Tour de France. Boasson Hagen skončil na druhom mieste v šestnástej etape, kedy ho v trojčlennom úniku predbehol krajan Thor Hushovd, za ním finišoval ostatný jazdec úniku, Ryder Hesjedal. Na nasledujúci deň sa znova odvážil stať sa členom úniku a na poslednom stúpaní prelomil očakávania a zvíťazil aj druhýkrát v tomto ročníku Tour. Na úkor Marka Cavendisha skončil Edvald v poslednej etape na Elyzejských poliach na druhom mieste. V auguste Edvald potvrdil na Eneco Tour, že víťaz berie všetko. Zvíťazil v celkovej klasifikácii, bodovacej súťaži, súťaži mladých a tiež v poslednej etape.
2012
upraviťBoasson Hagen zahájil rok 2012 druhým miestom za Andrém Greipelom na Cancer Council Helpline Classic. Po troch účastiach v top päť sa na Tour Down Under po štvrtej etape zmocnil dresu za bodovaciu súťaž a udržal dres až do konca pretekov. Boasson Hagen získal vedenie na Volta ao Algarve po druhej etape, v ktorej slušne načasoval šprint do kopca. V nasledujúcej etape prenechal vedenie tímovému kolegovi Richiemu Portovi, po tom, čo mu Edvald pomohol v záverečnom stúpaní. Ako útechu mohol vnímať dres za bodovaciu súťaž. Tiež vyhral etapu na Tirreno-Adriatico, kde hral rolu najlepšieho domestika pre Marka Cavendisha. Sklamanie prišlo v čase jarných klasík, počas tejto doby nebol schopný získať žiaden veľký úspech, aj napriek tomu, že vystupoval vo väčšine jednodňoviek. Do formy sa vrátil na domácich pretekoch Okolo Nórska, túto súťaž vyhral celkovo, ako aj bodovaciu súťaž, či klasifikáciu mladých. Okrem toho zvíťazil vo štvrtej etape, ktorá končila v jeho rodnom meste Lillehammeri.
V júni 2012 sa prvýkrát stal nórskym majstrom v pretekoch s hromadným štartom a hrdo nosil dres národného šampióna. Avšak titul najlepšieho časovkára stratil v prospech Reidara Borgersena z tímu Joker–Merida. Aj tento rok bol vybraný do kádru tímu Sky pre Tour de France. V prológu sa umiestnil na piatom mieste a v prvej etape na treťom mieste, po premostení cez Petra Sagana a Fabiana Cancellaru v posledných fázach, kedy už nebol schopný prešprintovať ich. Aj v tretej etape sa umiestnil za Saganom na úžasnom druhom mieste v inom finiši do kopca. Na konci augusta neuveriteľným výkonom získal víťazstvo na World Tour klasike GP Ouest France. Asi dva kilometre pred koncom opustil veľký balík a dohnal náskok Ruia Costu, ktorého obehol v poslednej kopcovitej sekcii. V zjazde si vyjazdil ešte väčší náskok, ktorým definitívne pochoval šance osemdesiatčlenného balíka na víťazstvo. Finišoval so suverénnym náskokom piatich sekúnd.
2013
upraviťBoasson Hagen začal sezónu s ambíciami vyhrať aspoň jednu z jarných klasík, no v tých nezaznamenal žiadne pozoruhodné výsledky. Avšak Eddie sa vrátil, aby obhájil celkové víťazstvo na Okolo Nórska. Po finišovaní na druhom mieste v posledných dvoch etapách sa Edvald pustil do dvojčlenného úniku so Sérgiom Paulinhom, čo mu pomohlo zvíťaziť vo štvrtej etape, ako aj v oboch klasifikáciách - celkovej i bodovacej. Jeho hlad po víťazstve dotiahol až do tretej etapy Critérium du Dauphiné.
2014
upraviťTento rok bol jeho najhorším v kariére. Faktom je, že nevyhral ani jednu etapu v tomto dlhom období. 14. augusta Boasson Hagen potvrdil dohady o tom, že opúšťa jeho aktuálny tím Sky na konci sezóny. 27. augusta oznámil, že podpísal zmluvu na dva roky s africkým prokontinentálnym mužstvo MTN-Qhubeka.
Dimension Data
upraviť2015
upraviťPo ukončení Okolo Nórska na druhom mieste, Boasson Hagen zvíťazil prvýkrát po dvoch rokoch, a to na Tour des Fjords v poslednej etape pretekov. Prešprintoval malú, iba štvorčlennú skupinku cyklistov a dokázal dlho očakávané. V júni Boasson Hagen zvíťazil v oboch disciplínach majstrovstiev Nórska, v individuálnej časovke i v pretekoch s hromadným štartom, kde v poslednom kilometri vybehol zo skupiny prenasledovateľov a stal sa členom víťazného úniku. Titul vyhral v tesnom šprinte. V posledných kilometroch majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike 2015 v Richmonde odmietol spoluprácu s Gregom van Avermaetom, čo znamenalo stratu 10 sekúnd na neskoršieho víťaza Petra Sagana. Najpravdepodobnejším dôvodom vypustenia jeho snahy bol jeho tímový kolega - šprintér Alexander Kristoff, ktorý sa zdržiaval v hlavnom pelotóne, tesne za nimi. Edvald mu chcel pomôcť, pretože veril, že je vhodnejším adeptom na víťazstvo. Napokon sa jeho stratégia nevyplatila, nakoľko finišoval ako 20. so stratou 3 sekúnd.
2016
upraviťEdvald Boasson Hagen si užíval návrat do formy na začiatku sezóny 2016, kedy vyhral tri etapy na Okolo Kataru a Okolo Ománu, držiac dresy pre lídra na oboch súťažiach. Na Paríž-Roubaix finišoval na 5. mieste v päťčlennom šprinte. Aj tento rok sa stal jedným z mála cyklistov, ktorí zvíťazili v oboch disciplínach národného šampionátu. V prípravných pretekoch pred Tour de France Critérium du Dauphiné dokázal zvíťaziť vo štvrtej etape a po stabilných výkonoch získať aj zelený dres za bodovaciu súťaž. Etapové víťazstvo získal aj v poslednom dni holandsko-belgických etapových pretekov Eneco Tour. Na Okolo Nórska finišoval celkovo ako druhý, pričom ovládol dve etapy. Úctyhodné umiestnenia pridal aj na klasikách Trofeo Felanitx-Ses Salines-Campos-Porreres, kde skončil tretí a desiate miesto obsadil na GP Ouest-France. Na konci sezóny obsadil 6. miesto na majstrovstvách sveta v Katare, kde nepomohol Alexandrovi Kristoffovi, ktorý tak finišoval za ním na 7. mieste v šprinte.
2017
upraviťAj táto sezóna začala úspešne. Okrem dobre zvládnutych jarných klasík, aj keď bez väčšieho úspechu, sa Edvald zúčastnil na konci mája dvoch nórskych etapových pretekov v rámci UCI Europe Tour a doma nesklamal. Tentokrát sa mu podarilo získať celkové víťazstvo na Okolo Nórska a zelený dres za bodovaciu súťaž si zaslúžil hlavne dvomi víťazstvami - v prvej a poslednej etape. Aj keď po druhom dni stratil vedenie v prospech Holanďana Pietra Weeninga, víťazstvom v posledný deň si zaručil aj celkový triumf. Okrem toho raz skončil druhý a raz tretí. O týždeň na to sa zúčastnil iných domácich pretekov - Tour des Fjords. Aj tu sa mu veľmi darilo. V druhej etape zaostal iba za víťazom Timom Roosenom, no ostatné tri etapy nenechal nikomu inému. Znova až posledná etapa rozhodla o celkovom víťazovi. Zlatý dres prevzal práve Boasson Hagen. K hrsti domácich úspechov pridal aj modrý dres za bodovaciu súťaž na Tour des Fjords. Ešte pred svojou ďalšou účasťou na najslávnejšej Grand Tour dokázal zvíťaziť na národnom šampionáte v individuálnej časovke. Na Tour de France dokázal, že práve on by mal hrať #1 v nórskej reprezentácii na MS v Bergene 2017. Už v úvodnej časovke obsadil cennú 10. priečku a s úspechmi pokračoval aj naďalej. V hromadných šprintoch nikdy nechýbal a pravidelne sa umiestňoval medzi najlepšími. V 7. etape bol po výbornej pozičnej jazde súčasťou najtesnejšieho boja o víťazstvo v histórii najslávnejších cyklistických pretekov. Mnohí si mysleli po rôznych kontroverzných udalostiach na Tour, že víťazom tejto etapy mal byť Eddie, no priblížený záber napokon odhalil rozhodujúcich 6 mm, v prepočte 0.0003 sekundy! Toto rozhodlo o druhom víťazstve Marcela Kittela. V 11. etape to znova vyzeralo na víťazstvo, keď Edvaldovi pripravil už tradične dobrú pozíciu spolujazdec Janse van Rensburg.
Edvald si žiaľ nevšimol, že ho dokázal na druhej strane cesty obehnúť okrem Kittela aj Groenewegen a svoje 3. miesto oslávil, no vzápätí vyjadril sklamanie udieraním pästí o riadítka. V 14. etape na dojazde do kopca zas bojoval o etapové prvenstvo, no napriek najvyššej rýchlosti sa dokázal prepracovať iba na 3. miesto. Po druhom voľnom dni sa Boasson Hagen zaskvel excelentným šprintom v 16. etape, no ani tentokrát nedokázal prekonať každé jedno meno, o víťazstvo ho pripravil Michael Matthews. V 19. etape bol Edvald súčasťou nádejného 20-členného úniku, ktorého náskok stále narastal, až sa stal rekordným pre tento ročník. V najdlhšej etape bol po začlenení sa do úniku favoritom, no boli tam aj mená ako Albasini, De Gendt, Chavanel či Bakelants, ktorí mohli Eddiemu sťažiť situáciu. Majstrovským spôsobom unikol už iba 11-člennej vyselektovanej skupine Boasson Hagen s Arndtom, ktorí využili kratší oblúk kruhového objazdu 3 km pred cieľom. Neskôr Nikiasovi Arndtovi unikol zo závetria a s námahou to dotiahol k zaslúženému víťazstvu. Už druhýkrát sa mu podarilo vyhrať najdlhšiu etapu ročníka na TdF. Tentokrát merala 222.5 km. Bolo to jeho prvé víťazstvo v roku mimo územia Nórska. V záverečnej etape opäť exceloval, no našli sa rýchlejšie mená, ktoré ho odsunuli na elyzejských poliach na stále úžasné 3. miesto. V bodovacej súťaži Edvald tesne zaostal za Greipelom a so známkou 220 bodov obsadil najslabšiu pódiovú priečku. Treba však podotknúť, že odstúpili giganti ako Sagan, Kittel, Cavendish či Démare. Napriek tomu Boasson Hagen zažíva vrchol svojej kariéry. Na majstrovstvách Európy dokázal, že je stále skvelým jazdcom proti chronometru. V individuálnej časovke sa umiestnil na siedmom mieste. Na konci augusta sa mu nepodarilo druhýkrát zvíťaziť na bretónskej klasike, tento rok tam obsadil siedmu priečku. Hneď v prvej etape pretekov Okolo Británie dokázal po klzkom šprinte na mačacích hlavách obsadiť druhé miesto. O deň neskôr skončil zas druhý, no bol penalizovaný za blokovanie Eliu Vivianiho v šprinte. Na svoju obhajobu Edvald povedal, že ho nevidel, keďže pozeral do zeme, no v každom prípade sa mu ospravedlňuje. V tretej etape obsadil zas druhé miesto. Postupne sa prepadal celkovým poradím, avšak veľmi mu pomohlo 16. miesto z časovky, kedy odrovnal všetky šprintérske mená. Medzitým sa umiestňoval vysoko a v posledný deň dokázal po sólovom ataku znovu vyhrať a po časovej bonifikácii obsadiť konečné druhé miesto v celkovom poradí pretekov Okolo Británie.
2018
upraviťV januári bol Boassonovi Hagenovi odstránený žlčník. Práve z tohto dôvodu začal sezónu až pretekom Volta ao Algarve. V daždivom počasí na pretekoch Dwaars door Vlaanderen sa ocitol v 5-člennom úniku, ktorý to úspešne dotiahol až do cieľa. Edvald tam len tesne minul pódiové umiestnenie. V máji sa umiestnil na 8. mieste v nemeckej klasike Eschborn-Frankfurt. Neskôr sa zúčastnil pretekov Okolo Nórska, kde zaznamenal svoje prvé etapové víťazstvo v roku 2018, v 2. etape podujatia. O deň na to finišoval ako druhý, vo 4. etape zaznamenal účasť v top 10. V pretekoch napokon obsadil celkovo 3. miesto so stratou len 12 sekúnd na víťaza. V ďalších dňoch bojoval aj v druhých nórskych pretekoch Tour des Fjords, kde skončil celkovo ako štvrtý, opäť s miniatúrnou stratou 12 sekúnd na víťazného Švajčiara Michaela Albasiniho. Edvald skončil v bodovacej súťaži na 2. mieste, pričom na víťaza stratil iba 2 body. Koncom júna sa Edvald stal už po jubilejný desiaty krát majstrom Nórska v časovke elite. Po menej úspešnej Tour, na ktorej sa zopárkrát predstavil v top 5 etapy dokázal v jeseni v Kanade získať 10. miesto na Grand Prix Cycliste de Montréal.
2019
upraviťPo intenzívnej zimnej príprave na Mallorce začal Edvald sezónu víťazstvom. V úvodnej časovke na Volta a la Comunitat Valenciana exceloval a po vynikajúcej rovinatej pasáži absolvoval posledný kilometer na stúpaní von zo sedla. Aj keď patril do širokého kruhu favoritov, išlo o prekvapujúce víťazstvo. V nasledujúcej etape došprintoval po 6. miesto a aj po 20. priečke v 3. etape stále držal žltý dres pre lídra pretekov. V kráľovskej etape stratil istý čas a padol na 9. miesto celkovo. V poslednej rovinatej etape sa umiestnil šiesty. Celkovo sa udržal v top 10. Portugalské preteky Volta ao Algarve nedokončil a v etapáku Paris - Nice nezaznamenal žiadne pozoruhodné umiestnenie. V jarných klasikách ho dlho sprevádzalo nešťastie technických problémov a tiež zlá forma. Napriek tomu však neskončil na žiadnej z dokončených jednorazoviek mimo top 100. Neskôr sa zúčastnil 2 domácich pretekov, a to Hammer Stavanger a Tour of Norway. Vo Stavangeri sa umiestnil v každej etape, ako aj v celkovom poradí v rámci top 15. Na Tour of Norway bojoval v šprinte o víťazstvo v 2. etape, no skončil tretí. O deň neskôr už dokázal zvíťaziť druhýkrát v sezóne a obliekol sa do žltého. Aj po 4. etape figuroval na čele poradia. O svoj dres prišiel v predposlednej etape, kde nenazbieral žiadnu bonusovú sekundu za 4. miesto. V posledný deň pretekov finišoval dvanásty a celkovo sa umiestnil na bronzovej priečke. Návrat do kalendára UCI World Tour bol úspešný. V úvodnej etape Critérium du Dauphiné dominoval po dlhom šprinte a opäť poznal pocit obliecť sa do žltého. Hneď v 2. etape o dres prišiel, no v nasledujúcich dňoch sa dokázal dvakrát umiestniť na 6. mieste. V bodovacej súťaži skončil druhý. V júnovom národnom šampionáte získal bronz v časovke. Na Tour bol v pozícii leadout pre Giacoma Nizzola, no dostalo sa mu šance a tímovej pomoci v etapách klasikárskeho charakteru. Do hromadných šprintov sa zapojil len zopárkrát, no na Elyzejských poliach finišoval na 5. mieste. Prezentoval sa aj v únikoch, raz dokázal zvíťaziť na šprintérskej prémii. Dokončil aj druhú Grand Tour v roku - Vueltu, pričom v poslednej etape finišoval na 5. mieste. Na MS v Británii nedokončil preteky s hrom. štartom.
2020
upraviťSezónu 2020 začal Boasson Hagen 9. miestom na Grand Prix Marseillaise. Na Etoile de Bessèges zaznamenal jedno 2. miesto v šprinte, keď ho doslova na páske predbehol Magnus Cort Nielsen. V poslednej časovke podujatia sa opäť umiestnil v TOP 10. Počas jarných klasík Nór veľmi zaostával za očakávaniami a nedarilo sa mu ani po pandemickom reštarte. Nedokončil Critérium du Dauphiné, ani národný šampionát. Na Tour de France jeho kríza pokračovala. Prelomiť ju mohol v 7. etape, keď ho v tesnom šprinte prekonal iba Wout van Aert. Zapojil sa aj do dvoch ďalších šprintov, no do najlepšej desiatky sa nedostal už ani raz. Presunuté klasiky na konci sezóny mu nepriniesli už žiaden výrazný výsledok.
Total Direct Énergie
upraviť2021
upraviťV novembri 2020 Edvald Boasson Hagen oznámil prestup do prokontinentálneho tímu Total Direct Énergie, s ktorým sa dohodol na jeden rok. Neskôr svoju zmluvu predĺžil až do sezóny 2023. Prvú polovicu sezóny 2021 Boasson Hagen prešiel bez významného zápisu v listine úspechov, no absolvoval niekoľko etapových pretekov, ako aj jarné klasiky. Tesne pred Tour de Suisse sa zranil a nemohol na etapák nastúpiť. Následky zranenia sa preniesli aj na národný šampionát a Tour de France. Na Tour sa objavil v jednom úniku, ktorý to dotiahol až do pásky, no finišoval ako dvanásty. V 15. etape prvýkrát v kariére nedošiel do cieľa v stanovenom časovom limite. Po dlhom, náročnom a horúcom dni musel Tour opustiť. V pretekoch Arctic Race of Norway a Tour of Luxembourg sa umiestnil v šprintérskych dojazdoch na 4. a 9. mieste. V závere roka dokončil Paris-Roubaix na 30. mieste. V poslednej klasike sezóny Tour de Vendée získal 6. miesto.
2022
upraviťV roku 2022 zažil nórsky cyklista skvelú sezónu. Otvoril ju 4. miestom na Grand Prix Marseillaise a pokračoval úspechmi na Etoile de Bessèges, kde zaznamenal v rovinatých etapách 3. a 6. miesto a nestratil sa ani v konkurencii časovkárov. V etapáku finišoval celkovo na 16. priečke, v boji o zelený dres skončil na 13. mieste. V TOP 10 sa umiestnil aj v 7. etape na Tirreno - Adriatico. Úspešne dokončil aj väčšinu prestížnych jarných klasík. Siedmy skončil na Paris - Camembert a opäť dokončil aj Paris-Roubaix. Na Boucles de la Mayenne si raz došpurtoval po 10. miesto a v dobrej forme sa prezentoval aj na Critérium du Dauphiné. V troch prípadoch sa umiestnil v najlepšej desiatke. V bodovacej súťaži obsadil skvelé 3. miesto. Na Majstrovstvách Nórska získal bronz v pretekoch s hromadným štartom. Svoju 12. účasť na Tour de France začal solídnym výsledkom v úvodnej časovke. Nasledujúce tri dni finišoval v hlavnej skupine. V 5. etape sa stal súčasťou iniciatívneho úniku, ktorý to na dlažobných kockách dotiahol až do cieľa. Boasson Hagen bojoval v šprinte o víťazstvo, no napokon mu sily nestačili a umiestnil sa na 3. mieste. Rovnako tretí bol po tejto etape aj v celkovom poradí. Počas etapy bol chvíľami vedený ako virtuálny líder a počítalo sa s tým, že by sa v 35 rokoch mohol prvýkrát obliecť do slávneho žltého dresu. V úniku sa objavil aj v 10. etape a opäť išlo o úspešný únik. Boasson Hagen vtedy skončil na 13. mieste. Na Tour de France skončil napokon celkovo na 57. mieste, pričom to bol jeho najlepší výsledok v pretekoch za posledných 10 rokov. Po Tour zamieril na Arctic Race of Norway, kde zaznamenal jedno 3. miesto. Celkovo skončil na 16. a v bodovacej súťaži na 14. mieste. Záver sezóny strávil na francúzskych a belgických klasikách, na ktorých až štyrikrát finišoval v TOP 20.
2023
upraviťSolídne výkony podával Nór aj v úvode jeho tretej sezóny vo farbách francúzskeho tímu TotalEnergies. Hneď v prvých pretekoch sezóny Clàssica Comunitat Valenciana obsadil 3. miesto. Dobre si počínal aj na ďalších dvoch španielskych klasikách a na Vuelta a Andalucia, kde v jednom šprinte dosiahol 7. miesto. V marci absolvoval Paris-Nice a neskôr sa umiestnil ako štvrtý na GP de Denain. V ostatných jarných klasikách sa mu darilo o niečo menej. To, že aj v 36 rokoch má nohy šprintéra sa snažil ukázať na Critérium du Dauphiné, kde sa v prvých troch etapách dostal do TOP 20. Už vtedy bolo známe, že sa opäť predstaví na Tour de France.
Umiestnenia na pretekoch Grand Tour
upraviťGrand Tour | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | 2023 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Giro d’Italia | 82 | - | - | - | - | DNF | - | - | – | - | - | - | - | - | - |
Tour de France | – | 116 | 53 | 56 | DNF | - | 82 | 109 | 78 | 84 | 76 | 101 | DNF | 57 | TBA |
Vuelta a España | - | - | – | - | 84 | - | - | - | - | - | 96 | - | - | - | TBA |
- DNF – nedokončil
- TBA - ešte sa nekonalo
Profesionálne úspechy
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edvald Boasson Hagen