Elektromagnetická indukcia
Elektromagnetická indukcia je jav, pri ktorom vo vodiči dochádza ku vzniku indukovaného elektromotorického napätia Ui a indukovaného prúdu v dôsledku časovej zmeny magnetického indukčného toku, t. j. dôsledkom umiestnenia vodiča v nestacionárnom magnetickom poli.
Zmena magnetickej indukcie toku môže nastať: 1. zmenou magnetickej indukcie 2. zmenou obsahu plochy 3. zmenou uhla medzi normálou plochy a indukčnými čiarami.
Faradayov zákon elektromagnetickej indukcie Indukované elektromotorické napätie sa rovná zápornej časovej zmene magnetického indukčného toku.
Lenzov zákon Indukovaný prúd svojimi účinkami pôsobí tak, aby potlačil zmenu, ktorá ho vyvolala.
Vychyľujúca sila (Lorenzova sila)
vzorec: F = B * I * l * z
B = magnetická indukcia a jednotka je Vs/m²;Wb/m² (Weber/meter štvorcový)
I = intenzita prúdu a jednotka A (ampér)
F = vychyľujúca sila a jednotka N (Newton)
l = účinná dĺžka a jednotka m (meter)
z = počet vodičov
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |