Erekcia (človek)

Erekcia alebo stoporenie penisu/klitorisu (pri penise aj postavenie penisu) je zdurenie mužského pohlavného údu alebo klitorisu pri pohlavnom vzrušení.

Vľavo penis v nestoporenom stave, vpravo erektovaný penis.

Penis muža plní tri základné funkcie: cez močovú rúru sa dostáva moč z močového mechúra von, ďalej slúži ako orgán pohlavného spojenia medzi mužom a ženou pri pohlavnom akte a pri ejakulácii dochádza cez močovú rúru aj k výronu spermy a semennej tekutiny.

Základnými anatomickými a súčasne aj funkčnými štrukturálnymi časťami penisu sú tri cylindrické telesá: dve kavernózne (erektilné) telesá a jedno spongiózne teleso, ktoré tvorí oporu močovej rúre. Corpus spongiosum urethrae sa na distálnom konci rozširuje do glans penis, ktorý má kónusovitý tvar. Obidve kavernózne telesá sú symetrické, čo sa týka ich dĺžky a priemeru. Ich tkanivo sa podobá špongii, v ktorej nepravidelné dutiny (lakúny, sínusoidy) navzájom široko komunikujú. Sínusoidy lokalizované v centre kavernózneho telesa sú väčšie (priemer asi 1 mm v ochabnutom penise), periférne sú menšie a všetky sú vystlané endotelom. Steny sínusoidov, tzv. trabekuly, tvoria snopce hladkého svalstva, kolagénové a elastické vlákna a riedke spojivové tkanivo. V trabekulách sa nachádzajú aj kapiláry a hustá sieť nervových vlákien. Kavernózne telesá sú oddelené septom, ktoré je v proximálnej časti úplné, v pendulárnej časti penisu sú početné väčšie i menšie otvory, cez ktoré obidve telesá voľne komunikujú. Kavernózne telesá obaľuje pevná a málo poddajná, pri ochabnutom penise asi 1 – 3 mm hrubá tunica albuginea, tvorená najmä vláknami tuhého kolagénu s malou prímesou elastických vlákien. Tunica albuginea pozostáva z dvoch vrstiev: longitudinálne orientované kolagénové vlákna vonkajšej vrstvy sú hrubšie, miestami kondenzované do akýchsi “ligament”, tvoria spoločné puzdro, obal pre obidve kavernózne telesá a podmieňujú najmä pevnosť tunica albiginea (k longitudinálnym vláknam patrí aj ligamentum suspensorium penis, ktoré fixuje penis o dolný okraj symfýzy); jemnejšie vlákna vnútornej vrstvy tunica albuginea sú orientované cirkulárne, zvlášť okolo každého kavernózneho telesa, v stredovej rovine navzájom splývajú a tvoria priehradku medzi obidvoma kavernóznymi telesami - septum pectiniforme. Okrem tunica albuginea obaľujú penis ďalšie dve fibrózne vrstvy: hĺbková (Buckova) a povrchová (Collesova) fascia penisu sú pokračovaním fascií brušnej steny. Medzi tunica albuginea a hĺbkovou Buckovou fasciou penisu prebiehajú dorzálne artérie a nervy penisu a nachádza sa tam aj intermediárny venózny systém penisu.2

Zložky nevyhnutné k erekcii

Erekciu je možné prirovnať k elektromechanicky kontrolovanému hydraulickému systému, ku ktorému je nevyhnutná funkčnosť a koordinácia:

inervácie somatickej aj autonómnej (riadiace centrá erekcie v CNS, periférne nervy),
arteriálneho zásobenia,
kavernózneho systému a venookluzívneho mechanizmu.

Porušenie akéhokoľvek z uvedených troch článkov vedie ku vzniku erektilnej dysfunkcie.

Nervové zásobenie

Erekcia je riadená z rady oblastí CNS, vlastný genitál potom zásobujú periférne nervy autonómne i somatické.

Autonómne nervy

Parasympatikové – vychádzajú z miechových segmentov S3-4 do plexus pelvicus, odkiaľ odstupujú kavernózne nervy idúce priamo do penisu. Parasympatikus zabezpečuje erekciu.
Sympatikové – vychádzajú z miechových segmentov Th11 – L3, odkiaľ smerujú do plexus hypogastricus superior et inferior a potom opäť cestou kavernóznych nervov do penisu. Sympatikus riadi detumescenciu (z lat. détumescére – spľasnutie, ústup prekrvenia) a ejakuláciu.

Somatické nervy

Senzorické dráhy – idú od taktilných teliesok genitálu cez nervus pudendus do CNS.

Motorické dráhy – idú z miechy cez nervus pudendus ku svalom perinea (hlavne m. bulbospongiosus a m. ischiocavernosus). Motorické dráhy zabezpečujú vďaka sťahom svalov perinea rigidnú erekciu a tiež externú ejakuláciu (vypudenie ejakulátu zo zadnej uretry).

Riadiace centrá v CNS

Spinálne centrá – sú uložené v Th11 – L2 a hlavne v S2-4. Pri supranukleárnej miechovej lézii (tj. nad miechovým segmentom S2) je reflexná erekcia zachovaná, na rozdiel od nukleárnej (sakrálnej) lézie, ktorá vedie k absolútnej strate akejkoľvek erekcie.
Mozgové centrá – v mozgu sa na regulácii erekcie podieľa celý rad oblastí, ale kľúčovú úlohu zohráva mediálna preoptická oblasť hypotalamu (MPOA), čo je integrujúce mozgové centrum pre sexuálne funkcie a erekciu.

Arteriálne zásobenie

Genitál je zásobený z a. pudenda interna (vetva a. iliaca interna), ktorá vydáva v oblasti genitálu rad vetiev, z ktorých pre erekciu je najdôležitejšia a. penis, ktorá vydáva vetvy zásobujúce kavernózne tkanivo: a. profunda penis, a. bulbourethralis a a. dorsalis penis. Kľúčovú úlohu má a. profunda penis: prebieha stredom oboch corpora cavernosa a vychádzajú z nej arteriolae helicinae (názov dostali podľa svojho tvaru vývrtky), ktoré priamo zásobujú sínusoidy kavernózneho tkaniva.

Venookluzívny mechanizmus

Princíp venookluzívneho mechanizmu je nasledovný: drobné venuly drénujúce sínusoidy kavernózneho tkaniva tvoria pod tunica albuginea subtunikálny venózny plexus, ktorý sa pri dostatočnom naplnení sínusoidov arteriálnou krvou komprimuje medzi sínusoidy a tunica albuginea a tým sa uzavrie. Zníženiu venózneho odtoku napomáha aj napnutie tunica albuginea, čím dôjde ku kompresii vv.emissariae (vény odvádzajúce krv zo subtunikálneho venózneho plexu do odvodného extrakavernózneho žilového systému). Venookluzívny mechanizmus je teda čisto mechanická záležitosť závislá na dostatočnom arteriálnom prítoku a dobrej funkčnosti kavernózneho tkaniva, hlavne elasticite trabekul. Pri poškodení elasticity kavernózneho tkaniva dochádza k rozvoju erektilnej dysfunkcie aj pri dostatočnom arteriálnom prítoku a intaktnom nervovom zásobení.

Neurofyziológia erekcie

Stimulácia parasympatika erotogénnymi podnetmi. Uvoľnenie acetylcholínu z parasympatikových zakončení. Uvoľnenie NO (oxid dusnatý) z endotelu. Aktivácia guanylátcyklázy. Tvorba cyklického guanozínmonofosfátu (cGMP). Zníženie intracelulárnej koncentrácie Ca2+. Relaxácia buniek hladkého svalstva. Vazodilatácia – zvýšenie arteriálneho prítoku.

Mediátory

Klasické – acetylcholín, noradrenalín NANC (non-adrenergné non-cholínergné) – oxid dusnatý, VIP, CDRF, neuropeptid Y

Mediátory erekcie a detumescencie: Delenie neurotransmiterov podľa funkcie:

Mediátory erekcie
- Hlavné: acetylcholín ,oxid dusnatý (=EDRF – Endothelium Derived Relaxing Factor)
- Vedľajšie: prostacyklín, VIP, CGRF (=Calcitonin Gene-Related Peptide), prostaglandíny – predovšetkým PGE1.

Mediátory detumescencie
- Noradrenalín (aktívna detumescencia po ejakulácii)
- Neuropeptid Y a endotelín (pasívna detumescencia po prerušení sexuálnej stimulácie)

Jednotlivé mediátory

Acetylcholín – je to klasický mediátor parasympatiku. Pôsobením na muskarínové (predovšetkým cez M1 ) receptory endotelových buniek arteriol a lakún kavernózneho tkaniva vedie k uvoľneniu NO.

EDRF=oxid dusnatý – uvoľňuje sa z endotelu a nervových zakončení. Aktivuje guanylátcyklázu, ktorá v bunkách štiepi guanozíntrifosfát na cyklický guanozínmonofosfát, ktorý vedie k zníženiu intracelulárnej koncentrácie Ca2+, čo má za následok relaxáciu buniek hladkého svalstva. NO je najdôležitejší mediátor erekcie a je dôležitý hlavne v skorej fáze erekcie, kedy vedie k arteriálnej dilatácii a iniciácii relaxácie kavernózneho hladkého svalstva.. Je tvorený NOS (nitrid-oxid syntáza), ktorej aktivita závisí na hladine testosterónu11.

VIP (Vasoactive Intestinal Polypeptide) – je to potentný vazodilatátor zložený z 28 aminokyselín, ktorý inhibuje kontrakčnú aktivitu hladkého svalstva, stimuluje srdcovú kontraktilitu a tiež aj exorkinnú sekréciu. VIP stimuluje adenylátcyklázu a formovanie cyklického adenozín-3,5-monofosfátu. VIP sa uvoľňuje počas sexuálnej stimulácie a má relaxačný efekt na hladké svalstvo. VIP je neuromodulátor, ktorý v pelvickom plexe zvyšuje muskarínový efekt cholínergného prenosu a je nevyhnutný k udržaniu erekcie.

CGRP – je peptid z 37 aminokyselín s potentným vazodilatačným účinkom, ktorý sa nachádza v stene kavernóznych artérií, nervových zakončeniach a aj v hladkých svaloch kavernózneho tkaniva.

Prostaglandíny – PGE, PGF2alfa, PGI2, tromboxán sa syntetizujú pôsobením cyklooxygenázy na kyselinu arachidónovú.

PGE1 je prirodzenou súčasťou mnohých tkanív. U ľudí sa vo vysokej koncentrácii vyskytuje v sekréte semenných mechúrikov. PGE1 aktivuje adenylátcyklázu, ktorá štiepi adenozíntrifosfát na cAMP, ktorý znižuje intracelulárnu koncentráciu kalciových iónov, spôsobuje hyperpolarizáciu a následnú relaxáciu buniek kavernózneho a arteriolárneho hladkého svalstva.10

PGI2 má antiagregačný efekt na doštičky – spoločne s NO pri stáze krvi počas erekcie zabraňuje koagulácii.

Ostatné prostaglandíny vedú k vazokonstrikcii, alebo sú bez efektu. Sú uvoľňované spoločne s NO, a majú s nim čiastočne protichodný efekt. Ich presný fyziologický význam nie je známy.

Prostacyklín – tvorí sa v endotelových bunkách pôsobením lipooxygenázy na kyselinu arachidónovú. Pôsobí vazodilatačne a antiagregačne.

Noradrenalín – klasický mediátor sympatiku, ktorý pôsobením na alfa1-adrenergné receptory – asociovanými s Gp proteínmi – spôsobuje hydrolýzu fosfatidylinozitolu a tým uvoľňuje diacylglycerol a inozitoltrifosfát. Diacylglycerol zvyšuje afinitu proteínkinázy C pre intracelulárne Ca2+ a inozitoltrifosfát mobilizuje Ca2+ z non-mitochondriálnych intracelulárnych zásob. Zvýšenie Ca2+ aktivuje proteínkinázu C ako aj kalcium-kalmodulín dependentnú proteínkinázu, ktorá katalyzuje fosforyláciu ľahkých reťazcov myozínu a tak spôsobuje svalovú kontrakciu.1

Endotelín – endotelíny tvoria skupinu peptidov, ktoré obsahujú 21 aminokyselín. Sú to mimoriadne účinné vazokonstrikčné látky. Doteraz boli opísané endotelín 1, 2, 3. Endotelín-1 tvorí takmer výlučne cievny endotel. Vzniká z pre-pro-endotelínu, ktorý sa proteolyticky štiepi na pro-endotelín obsahujúci 38 aminokyselín a jeho ďalšou fragmentáciou vzniká endotelín-1. Ten pôsobí pomocou dvoch druhov receptorov – ETA a ETB, ktoré sú na myocytoch. B receptory spôsobujú najprv prechodnú vazodilatáciu a až následne po stimulácii myocytových receptorov A dôjde k vazokonstrikcii. Endotelín-1 pôsobí pomocou Gi proteínu - aktivuje fosfatidylinozitolovú fosfolipázu C, ktorá uvoľnením inozitoltrifosfátu zvýši koncentráciu Ca2+, čo vedie ku konstrikcii.6

Neuropeptid Y – má podporný vazokonstrikčný efekt.

Acetylcholín (ACTCH) pôsobením na muskarínové receptory (hlavne M1) aktivuje Gp proteín.

G proteíny – sú heterotrimerické proteíny (zložené z alfa, beta a gama podjednotky) rozdelené do 5 tried podľa typu alfa podjednotky. Alfa podjednotka obsahuje väzbové miesto pre receptor (AMK 315-355), väzbové miesto pre efektor (AMK 57-152), väzbové miesto pre GTP/GDP, väzbové miesto pre –PO42- (AMK 35-57) a tzv. konformačný box – GTP-ázová aktivita (AMK 203-217). Beta a gama podjednotka majú pomocnú úlohu pri väzbe alfa podjednotky k membráne a amplifikačný efekt. Naviazanie ACTCH na muskarínový receptor vedie k vytvoreniu aktívneho hormón-receptorového komplexu, ktorý sa stáva voľným pre spojenie so susedným neaktívnym G proteínom. Alfa podjednotka uvoľní GDP a naviaže GTP, čo má za následok odpojenie alfaGTP a komplexu beta-gama podjednotka. AlfaGTP sa viaže na efektor a aktivuje ho.6 Efektorom pre Gp proteín je fosfolipáza C (PLC), ktorá štiepi membránové inozitolfosfatidy za vzniku inozitol-1,4,5-trifosfátu (IP3) a 1,2-diacylglycerolu (DAG). IP3 uvoľňuje Ca2+ z intracelulárnych zásob v endoplazmatickom retikule do cytosolu a DAG aktivuje proteínkinázu C, ktorá fosforyluje špecifické bunkové proteíny. Ca2+ pôsobí pomocou kalmodulínu (CaM), čo je proteín zložený zo 148 AMK vytvárajúcich štyri domény (štruktúra : 2 zvonovité hlavy – domény I-II,III-IV a jedna alfa helikálna spojka – domény II-III). Aktivácia CaM prebieha v dvoch stupňoch 2Ca2+ + 2Ca2+ a má za následok zvýšenie alfa helicity (výrazne po naviazaní tretieho Ca2+) a odkrytie hydrofóbnych miest na povrchu proteínu na N a C-termináloch. CaM aktivuje endotelovú konštitutívnu (v bunkách neustále prítomnú) NO-syntetázu (NOS), ktorá uvoľňuje NO z L-arginínu, čím vzniká L-citrulín. Endotelová cNOS je kódovaná génom na 7q35-36 a má Mr 150 až 160.103. Jej syntézu ovplyvňujú steroidy prostredníctvom HSP 90 (proteín teplotného šoku s Mr 83-90, ktorý reguluje receptor pre steroidy).11 NO difunduje do myocytov, kde aktivuje cytozolovú guanylátcyklázu (cGC) väzbou na jej hemovú zložku. cGC katalyzuje premenu GTP na cGMP. cGMP aktivuje proteínkinázu G (PKG), potlačuje transmembránový prúd Ca2+ do vnútra myocytov a znižuje citlivosť myofilamentov voči prítomnej hladine kalcia. Molekulový mechanizmus tejto desenzitizácie nie je úplne jasný – môže byť spôsobený znížením vnútrobunkového pH. Zníženie Ca2+ sa prejaví inhibičným účinkom troponín-tropomyozínového komplexu na aktín a jednak inhibičným účinkom ATP viazaného na myozín, ktorý svojou väzbou zabraňuje vytvoreniu aktínovo-myozínového komplexu, čo má za následok relaxáciu hladkej svaloviny.7 VIP cez receptor asociovaný s Gs proteínmi aktivuje adenylátcyklázu (AC), ktorá katalyzuje premenu ATP na cAMP, ktorý aktivuje enzýmy zabezpečujúce fosforyláciu kinázy ľahkých reťazcov myozínu, čím sa zabráni interakcii aktínu a myozínu – výsledkom je opäť relaxácia hladkej svaloviny.6

Hladinu cGMP reguluje fosfodiesteráza 5 (PDE), ktorá katalyzuje reakciu premeny cGMP na GMP.3

Mediátory v CNS

Dopamín – je neurotransmiter stimulujúci sexuálnu aktivitu. Pôsobením na dopamínergné receptory stimuluje sekréciu prolaktín-inhibičného hormónu tlmiaceho vylučovanie prolaktínu, ktorého pokles je signifikantný pre pozitívne ovplyvnenie sexuálnach funkcií.
Serotonín – pôsobí inhibične na ejakuláciu a orgazmus, pričom rôzne subtypy serotonínových receptorov môžu mať rozdielny vplyv na sexuálne funkcie – napr. receptory 5HT-2 sú inhibičné, iné sú excitačné. Serotonínom vyvolané potlačenie sexuálnych funkcií je výrazné predovšetkým u mužov, pretože u žien je znížená dependencia sexuality na biologických faktoroch.

Z ďalších mediátorov stimulačne pôsobí noradrenalín, oproti tomu adrenalín, GABA a acetylcholín pôsobia skôr inhibične.9

Fázy erekcie

Podľa zmien v intrakavernóznom tlaku a v arteriálnom prietoku vo vnútornej pudendálnej artérii možno hemodynamiku erekcie rozdeliť do 6 fáz.

Pokojová fáza

Prevládajúci tonus postganglionárnej adrenergnej inervácie spôsobuje kontrakciu hladkého svalstva arteriol a stien sínusoidov kavernózneho tkaniva. Výsledkom je vysoká periférna vaskulárna rezistencia a maximálny odpor proti arteriálnemu prítoku krvi do kavernóznych telies. Do corpora cavernosa priteká krv len v množstve nevyhnutnom pre nutritívne ciele – 1.4 až 4 ml krvi/100 g tkaniva za minútu.

Latentná fáza

Bezprostredným následkom erotickej stimulácie je relaxácia hladkého svalstva arteriol a stien sínusoidov, ktorá nastáva vplyvom neurotransmiterov uvoľnených na zakončeniach cholínergných a non-cholínergných nervových vlákien. Priemer helicínnych arteriol sa zväčší z 30 na 100 mikrometrov, prietok sa zvýši 7 až 10 krát a dôjde k ľahkej expanzii relaxovaných sínusoidov. Intrakavernózny tlak – ICp – sa zatiaľ nemení, pretože sínusoidy sa prispôsobujú krvi expanziou bez zvýšenia ICp.

Fáza tumescencie

Vysokým arteriálnym prítokom sa rýchlo naplní dilatovaný systém sínusoidov. Jeho ďalšie plnenie a dilatáciu obmedzuje relatívne nerozťažiteľná tunica albiginea, preto pri ďalšom prítoku stúpa ICp. To vedie k zníženiu tlakového gradientu medzi ICp a stredným arteriálnym tlakom a dôjde k zníženiu prítoku arteriálnej krvi. Expanzia sínusoid vedie k funkčnej venóznej oklúzii.

Fáza úplnej erekcie

ICp je stabilizovaný na 85 – 90 % systolického tlaku – okolo 100 mmHg. Z pomeru systolického a pudendálneho tlaku sa vypočíta tzv. penobrachiálny index (PBI), ktorý za normálnych okolností má hodnotu 0,75 a vyššiu. Arteriálny prítok vo vnútornej pudendálnej artérii postupne klesá a ustáli sa na úrovni o niečo vyššej, ako je prietok v pokojovej fáze. Objem penisu a jeho rigidita sú v 90 % korelácii. Zmena cirkumferencie penisu o 1 cm a viac predstavuje plnú erekciu, ak je menšia ako 1 cm, ide o chabú erekciu.8

Fáza rigidnej erekcie

Vďaka aktívnym sťahom priečne pruhovaného svalstva perinea – hlavne mm. ischiocavernosi inervované z n. pudendus – dochádza k tonickým kontrakciám, ktoré komprimujú proximálnu časť kavernóznych telies, čo vedie k niekoľkonásobnému zvýšeniu ICp oproti systolickému tlaku – tlak stúpa až o 300 % . Súčasne sa úplne zastaví arteriálny prítok. Rigidná erekcia nastáva krátko pred ejakuláciou.

Fáza detumescencie

Dochádza k nej po ejakulácii alebo prerušení erotickej stimulácie. Opäť prevládne tonická sympatiková aktivita, ktorá spôsobí kontrakciu hladkých svalov arteriol penisu a trabekúl kavernóznych telies. Kontrakciou stien sínusoidov sa otvoria predtým stlačené venuly a obnoví sa voľný venózny odtok z kavernóznych telies. Fáza detumescencie sa delí na 3 úseky: v prvom období v dôsledku kontrakcie hladkého svalstva arteriol poklesne arteriálny prítok na úroveň prítoku v pokojovej fáze a zároveň začiatok kontrakcie kavernózneho hladkého svalstva pri funkčnom venookluzívnom mechanizme vedie k prechodnému zvýšeniu ICp. V druhom období sa otvára drenážny venózny systém a ICp klesá pomaly. V tretom období dochádza k rýchlemu poklesu ICp pri obnovení úplnej venóznej drenáže.

Druhy erekcie

Reflexná erekcia – je vyvolaná stimuláciou genitálu. Je riadená miechovými centrami erekcie. Aferentné dráhy idú cez n. pudendus do miechových centier erekcie sympatiku – Th10-L2 – a parasympatiku – S2-4. Eferentné dráhy vedú cez vlákna parasympatiku.

Psychogénna erekcia - Spôsobuje ju predstavivosť a podnety vizuálne, sluchové, čuchové a taktilné extragenitálne, ktoré cez CNS a potom torakolumbálnym a sakrálnym miechovým centrom vedú k erekcii. Hlavnú úlohu má sakrálne centrum.

Nočná erekcia - Je podvedomá a objavuje sa vo fáze snívania a REM spánku vždy po 90-100 min. a trvá 20-40 min. Jej výskyt klesá od 4 (mladí muži) až po 2,6 za noc (sedemdesiatroční). Mechanizmus je odlišný od reflexnej erekcie, nie je však známy.

Literatúra

Andersson, K. E., Wagner, G.: Physiology of penile erection. Physiol. Rev., Vol.75, 1995, 1, s. 191-236
Breza, J.: Erektilné poruchy. Martin, SR, Osveta 1994, 271 s.
Doležal, T.: Sildenafil – Viagra. Remedia, 8, 1998, 5, 296-297
Hora, M., Ouda, Z.: Příčiny erektilní dysfunkce z pohledu urologa. Prakt. Lék., 79, 1999, 4, 222-226
Hora, M., Vožeh, E.: Fysiologie erekce. Čas. Lék. čes., 136, 1997, 12, s. 363-366
Hulín, I., et al.: Patofyziológia. Bratislava, SR, Slovak Academic Press 1998, 1140 s.
Lue, T. F.: Physiology of penile erection and pathophysiology of erectile dysfunction and priapism. In: Walsh, P. C., Retik, A. B., Vaughan, E. D.,jr., Wein, A. J.: Campbell’s urology, 7th ed, Philadelphia, USA, Saunders company 1998, s.1157-1179
Kolomazník, M., Kolomazník, J.: Erektilní dysfunkce. Čas. Lék. čes., 137, 1998, 19, 579-584
Propper, L., Hrdlička, M., Bareš, M.: Sexuální dysfunkce navozené podáváním antidepresiv. Prakt. Lék., 78, 1998, 1, 6-8
Šrámková, T., Mechl, M.: Prostaglandin E1 Caverject v terapii erektilní dysfunkce. Prakt. Lék., 77, 1997, 6, 296-300
Zima, T.: Oxid dusnatý (NO) – fyziologické a patofyziologické účinky v organismu. Remedia, 7, 1997, 5, 298-307

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Erekcia (človek)
Wikislovník ponúka heslo Erekcia (človek)