Erich Priebke (* 29. júl 1913, Hennigsdorf, Nemecké cisárstvo - † 11. október 2013, Rím, Taliansko)[1] bol nemecký nacistický dôstojník SS, príslušník polície Sipo, vojnový zločinec. Za svoju vinu pri usmrtení viac ako troch stoviek civilistov v marci 1944 bol až v roku 1998 odsúdený na doživotie. Zo zdravotných dôvodov si však mohol trest odpykávať v domácom väzení v Ríme. Dolapenie tohto bývalého veliteľa nacistických oddielov SS trvalo takmer 50 rokov - po vojne sa mu totiž podarilo zmiznúť v Argentíne, kde sa neskôr stal hotelierom.[2]

Erich Priebke
Erich Priebke
Narodenie29. júl 1913
Hennigsdorf, Nemecké cisárstvo
Úmrtie11. október 2013 (100 rokov)
Rím, Taliansko
Zamestnaniedôstojník SS
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Erich Priebke

Dňa 29. júla 2013 oslávil 100. narodeniny. Pred jeho domom v ten deň demonštrovali desiatky demonštrantov, ktorým vadilo jednak to, že sa za svoje činy nikdy verejne neospravedlnil, jednak miernosť jeho väzenia - po Ríme sa totiž mohol pohybovať úplne voľne; pri nákupoch, prechádzkach či v reštauráciách bol iba sprevádzaný ochrankou.

Masaker v Ardeatinských jaskyniach

upraviť

Išlo o jedného z hlavných aktérov brutálneho masakru civilistov v Ardeatinských jaskyniach pri Ríme 24. marca 1944. Nacisti, medzi nimi tiež Karl Hass, tu v reakcii na partizánsky útok proti jednotke SS zavraždili 335 civilných rukojemníkov, z toho 75 Židov. Pri útoku totiž zahynulo 33 nemeckých vojakov a podplukovník SS Herbert Kappler rozhodol, že za každého mŕtveho Nemca zomrie desať Talianov. On sám priznal, že onoho osudného dňa dvoch mužov zastrelil a potom v zozname "odškrtával" ďalších Talianov. Pri procese sa však cítil nevinný a obhajoval sa tým, že len plnil svoje povinnosti.

Ardeatinské jaskyne boli pre Židov strašné, pre mňa to však bola maličkosť, ktorá sa stratila vo všetkom ďalšom - bombardovaní, Drážďanoch, Hirošime, mojich mŕtvych, prehranej vojne. Bol som vojak a nikdy som si nemyslel, že to bol zločin.
– Erich Priebke pred súdom.[2]

Filmové spracovanie

upraviť

O masakre v Ardeatinských jaskyniach vznikli dva filmy:

  • Masaker v Ríme, 1973
  • Šarlatový a čierny, 1983

Život v Argentíne

upraviť

Po vojne sa mu podarilo utiecť z britského zajateckého tábora a s pomocou rakúskeho biskupa Aloisa Hudala sa dostal do Argentíny. Taliani po ňom začali pátrať od roku 1946. V roku 1948 sa konal prvý proces s vinníkmi masakru, Priebke bol súdený v neprítomnosti. Asi od roku 1949 žil v argentínskom horskom stredisku Bariloche, stal sa úspešným hotelierom. Pôsobil tiež ako riaditeľ tunajšej nemeckej školy a prezident Nemecko-argentínskej kultúrne asociácie.[2]

Kľúčom k jeho dolapeniu sa stala kniha francúzskeho spisovateľa argentínskeho pôvodu Estebana Bucha Maliar z argentínskeho Švajčiarska z roku 1991. O tri roky neskôr k nemu doviedla reportéra americkej televízie ABC Sama Donaldson. V rozhovore s ním priznal účasť na masakre s tým, že len počúval rozkazy. Následne bol zatknutý a koncom roka 1995 vydaný k súdu do Talianska.[2]

Prvý súdny proces začal v máji 1996. V ňom bol síce uznaný vinným, ale kvôli tridsaťročnej premlčacej lehote oslobodený. Verdikt súdu vzbudil obrovskú vlnu rozhorčenia. V júli 1997 bol odsúdený na 15 rokov väzenia, nasledujúceho roka ho odvolací súd poslal na doživotie. Vo februári 1999 získal povolenie odpykať si zo zdravotných dôvodov trest v domácom väzení.[2]

Karl Hass, ktorý sa vedľa neho na masakri u Ríma tiež podieľal, mal v jeho procese pôvodne vystupovať ako svedok. V jeho priebehu bol však sám obvinený a rovnako ako on odsúdený na doživotie.

Referencie

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erich Priebke na českej Wikipédii.

  NODES