Horná zem

Horná zem (iné názvy: Horniaky, Horný vidiek alebo zriedkavo Horné okolie) je slovenský preklad/ekvivalent maďarského Felvidék/felvidék (v slovenčine zriedkavo aj Felvidék), prípadne staršie preklad/ekvivalent maďarského felföld:

Felvidék v maďarčine znamená/znamenalo:

a) 40. roky 19. storočia^[1] až dodnes: všeobecne oblasti nachádzajúce sa vo vyššej nadmorskej výške v rámci nejakého územia, hornatý kraj (napr. Balaton-felvidék – hornatá oblasť a národný park pri Blatenskom jazere)
b) 40. roky 19. storočia – 1918: neformálne označenie hornatej časti severného Uhorska (opak: alvidék – uhorské nížiny), spravidla vrátane pohorí dnešného severného Maďarska, niekedy spolu s nížinami dnešného západného Slovenska (prípadne bez Žitného ostrova) a niekedy vrátane Podkarpatskej Rusi a Sabolčskej župy^[2]
c) koniec 19. storočia – 1918 politicky neformálne aj: uhorské župy prevažne alebo výrazne obývané Slovákmi (teda Slovensko v staršom zmysle): čiže v užšom zmysle Trenčianska župa, Orava, Turiec, Liptov, Zvolenská župa, Spiš, Šariš, v širšom zmysle aj Bratislavská župa, Nitrianska župa, Hontianska župa, Tekov, Novohradská župa, Gemer, Abovsko-turnianska župa, Zemplínska župa a Užská župa
d) po roku 1918 (zánik Uhorska):
- v širšom zmysle: časti Uhorska pripojené k Česko-Slovensku, teda pred druhou svetovou vojnou Slovensko a Podkarpatská Rus, po druhej svetovej vojne už iba Slovensko
- v užšom zmysle: južné oblasti Slovenska obývané prevažne Maďarmi

Felföld v maďačine znamená/znamenalo:

15. stor. až dodnes: vrchovina, hornatý kraj
16. stor. – 1918:
- neformálne označenie hornatej časti severného Uhorska (opak: Alföld – uhorské nížiny/Dolná zem)
- v 16.-19. stor. aj: = Horné Uhorsko (v ktoromkoľvek význame^[3])
- v 19. storočí aj: = Felvidék význam b) (pozri vyššie)
v etnológii od 18(?). storočia: územie Palócov (mad. Palócföld), teda dnešné južné stredné Slovensko a priľahlé severné Maďarsko, pozri Palóci

Ako vidno, v druhej polovici 19. storočia až do roku 1918 výrazy Horné Uhorsko a Horná zem (Felvidék aj Felföld) znamenali viac-menej to isté.

Pozri aj

Horné Uhorsko

Poznámky a externé odkazy

↑ Podľa [1] a [2]^{[nefunkčný odkaz]} sa výraz Felvidék používal až od 19. storočia, podľa [3] sa používal aj "pred 19. storočím" na označenie Slovákmi obývaných území (teda Slovenska v staršom zmysle)
↑ György, A.: Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben, 1899 Archivované 2008-03-27 na Wayback Machine – v tomto zemepisnom zdroji Felvidék a Horné Uhorsko zahŕňa aj župy Podkarpatskej Rusi a Sabolčskú župu (celkovo 21 žúp severného Uhorska)
↑ napr. hornouhorskè hlavný kapitán sa označoval aj „felföldi fõkapitány“

LISZKA, József. Národopis Maďarov na Slovensku. Preklad Andrea Dubeková, Ida Gaálová, Árpád Korpás. 1. vyd. Komárno; Dunajská Streda : Fórum inštitút pre výskum menšín; Lilium Aurum, 2003. 495 s. Dostupné online. ISBN 80-8062-052-0. S. 26m. (19. stor.)
Encyklopédia Slovenska
[4]^{[nefunkčný odkaz]}
Marsina, R.: Historická terminológia–kľúč k pochopeniu slovenských dejín Archivované 2007-11-16 na Wayback Machine
Felvidék in: A (cseh)szlovákiai magyarok lexikona 1918-tól napjainkig
Magyar Néprajzi Lexikon, [5]

[1] Podľa [1] a [2]^{[nefunkčný odkaz]} sa výraz Felvidék používal až od 19. storočia, podľa [3] sa používal aj "pred 19. storočím" na označenie Slovákmi obývaných území (teda Slovenska v staršom zmysle)

[2] György, A.: Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben, 1899 Archivované 2008-03-27 na Wayback Machine – v tomto zemepisnom zdroji Felvidék a Horné Uhorsko zahŕňa aj župy Podkarpatskej Rusi a Sabolčskú župu (celkovo 21 žúp severného Uhorska)

[3] r. hornouhorskè hlavný kapitán sa označoval aj „felföldi fõkapitány“

[1]

[2]

[3]