Francesco Giuseppe Bianchi
Francesco Giuseppe Bianchi (* 1752, Cremona, Taliansko – † 27. november 1810, Hammersmith, Spojené kráľovstvo) bol taliansky operný skladateľ a hudobný teoretik, predstaviteľ neapolskej opernej školy.
| Francesco Giuseppe Bianchi | |
 taliansky operný skladateľ a hudobný teoretik | |
| Narodenie | 1752 Cremona, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. november 1810 Hammersmith, Spojené kráľovstvo) |
| Odkazy | |
| Commons |  Francesco Giuseppe Bianchi |
Život
upraviťNarodil sa v Cremone a študoval v Neapole u Niccolò Jommelliho a Pasquale Cafara. Jeho prvá opera bola uvedená v Cremone roku 1772. V rokoch 1775 až 1778 pôsobil ako prvý čembalista v Théatre-Italien v Paríži. V roku 1776 získal titul člena Filharmonickej akadémie v Bologni (Accademia Filarmonica di Bologna). Konkurz na miesto kapelníka milánskeho Dómu síce nevyhral, ale v rokoch 1782 až 1793 bol jeho prvým zástupcom.
V rokoch 1785 až 1791 a potom 1793 až 1797 pôsobil ako organista v chráme sv. Marka v Benátkách, v ktorom viedol a reorganizoval aj archív cirkevnej diecézy.
V roku 1784 uviedol na scénu Teatro La Fenice operu „Il Disertor Francese“, ktorá sa stretla s veľkým úspechom aj vďaka libretu, ktoré satiricky reagovalo na udalosti tej doby. Na tej istej scéne slávil ďalšie úspechy mnohými operami, z ktorých zrejme najväčší úspech malas opera „Tarara o sia La virtù premiata“. V Neapole sa stretla s mimoriadnym ohlasom opera „La vendetta di Nino“.
V rokoch 1795 až 1802 pôsobil v Londýne, kde pre Kráľovskú operu Covent Garden skomponoval 14 opier, väčšinou na mimoriadne kvalitné texty Lorenza da Ponte.
V roku 1798 sa stal riaditeľom divadla v Dubline. Po roku 1802 uvádzal svoje opery v celej Európe, najčastejšie však v Paríži a Londýne.
Napriek všetkým úspechom Francesco Bianchi trpel častými depresiami a 27. novembra 1810 spáchal samovraždu v malej obci Hammersmith v blízkosti Londýna.
Dielo
upraviťFrancesco Bianchi je vnímaný najmä ako operný skladateľ. Skomponoval takmer 80 javiskových diel. Jeho prínos spočíva najmä v rozvoji žánru lyrickej opery, ktorého bol hlavným predstaviteľom. Okrem opery sa venoval aj cirkevnej hudbe. Skomponoval celý rad omší (iba jediné Requiem: „Sequenza Dei Morti“), kantát, 4 oratória, a neobchádzal ani inštrumentálnu tvorbu.
Je autorom alebo spoluautorom piatich teoretických prác, z ktorých zostali takmer všetky v rukopise s výnimkou „Trattato d'armonia teorico pratico“, ktorá vyšla až po jeho smrti v časopise Quarterly Musical Review v rokoch 1820–1821.
Opery
upraviť- Giulio Sabino (1772 Cremona)
- Il gran Cidde (1773 Florencia)
- Demetrio (1774 Cremona)
- Eurione (1775 Pavia)
- La Réduction de Paris (1775 Paríž)
- Le Mort marié (1776 Fontainebleau)
- Castore e Polluce (1779 Florencie)
- Erifile (1779 Florencia)
- L'innocenza perseguitana (1779 Rím)
- Arbace (1781 Neapol)
- Venere e Adone (1781 Florencia)
- L'Olimpiade (1781 Miláno)
- La Zulima (1782 Neapol)
- Il trionfo della pace (Turín)
- La Zemira (1782 Neapol; s novou hudbou 1786 Padova)
- L'astrologa (1782 Neapol)
- La villanella rapita (1783 Benátky)
- Piramo e Tisbe (1783 Benátky)
- Aspardi, principe di Battriano (1784 Rím)
- Briseide (1784 Turín)
- Cajo Mario (1784 Neapol)
- La finta principessa (1784 Bologna)
- Il disertore francese (1785 Benátky)
- Lo stravagante inglese (1785 Benátky)
- Alessandro nelle Indie (1785 Benátky)
- Alonso e Cora (1786 Benátky)
- Le villanelle astute (1786 Benátky)
- Mesenzio re d'Etruria (1786 Neapol)
- Il ritratto (1787 Neapol)
- L'orfano cinese (1787 Benátky)
- Scipione africano (1787 Neapol)
- Calto (1788 Benátky)
- Pizarro (karneval 1788 Benátky)
- Il nuovo Dn Chisciotte (1788 Voltri)
- Daliso e Dalmita (1789 Padova)
- La calamità dei cuori (1789 Padova)
- La fedeltà tra le selve (1789 Rím)
- La morte di Cesare (1789 Benátky)
- Nitteti (1789 Miláno)
- L'Arminio (1790 Florencia)
- La vendetta di Nino (1790 Neapol)
- Il finto (1790 Rím)
- La dama bizzarra (1791 Rím)
- Cajo Ostilio (1791 Rím)
- La sposa in equivoco (1791 Benátky)
- Deifile (1791 Benátky)
- Seleuco re di Siria (1792 Benátky)
- Tarara o sia La virtù premiata (1793 Benátky)
- Il chinese in Italia (1793 Benátky)
- La secchia rapita (1794 Benátky)
- Ines de Castro (1794 Neapol)
- La capricciosa ravveduta (1794 Benátky)
- Antigona (1796 Londýn)
- Il consiglio imprudente (1796 Londýn)
- Merope (1797 Londýn)
- Cinna (1798 Londýn)
- La morte di Cleopatra (1801 Londýn)
- Alzira (1801 Londýn)
- Antigona (1802 Bologna)
- Armida (1802 Londýn)
- L'avaro (1804 Paríž)
- Blaisot e Pasquin (1804 Paríž)
- Le Maître de chapelle (1804 Paríž)
- Corali ou La Lanterne magique (1804 Paríž)
- L'Eau et le feu, ou Le Gascon a l'épreuve (1804 Paríž)
- Le Contrat signé d'avance ou Laquelle est ma femme? (1804 Paríž)
- Le Gascon, gascon malgré lui (1804 Paríž)
- Amour et coquetterie (1806 Paríž)
- Le Livre des destins (1806 Paríž)
- La Famille venitienne ou Le Château d'Orseno (1806 Paríž)
- Monsieur Jugolo ou Les Chercheurs (1806 Paríž)
- Le Château mystérieuse ou Le Crime commis et vengé (1806 Paríž)
- Le Triomphe d'Alcide à thènes (1806 Paríž)
- La Sœur officieuse ou Adresse et mensogne (1806 Paríž)
- Almeria ou L'Écoissaise fugitive (1806 Paríž)
- Les Illustres infortunés ou La Souveraine vindicative (1807 Paríž)
- Le Pied de bœuf et la queue du chat (1807 Paríž)
Oratóriá
upraviť- Gioas
- Agar
- Abramo
- Isacco