Hydrazín

chemická zlúčenina

Hydrazín, systémový názov diazán, je bezfarebná olejovitá kvapalina s amoniakovým zápachom, rozpustná v liehu a vode. Je vysoko toxický a má potencionalne karcinogénne účinky.[1] Hydrazín je na vzduchu (alebo za určitých okolností) samozápalný, pretože má silné redukčné účinky (prudko viaže kyslík). Je to nestála slabá dvojsýtna zásada.

Hydrazín
Hydrazín
Hydrazín
Hydrazín
Hydrazín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec N2H4
NH2-NH2
Synonymá diazán, diamid
Vzhľad bezfarebná olejovitá kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 32,0452 g/mol
Teplota topenia 1,4 °C
Teplota varu 113,5 °C
Hustota 1,021 g/cm3
Rozpustnosť vo vode
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H221, H301, H311, H314, H317, H331, H350, H410
Vety P P201, P261, P273, P280, P301, P310, P305, P351, P338
NFPA 704
4
4
3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 302-01-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

História

upraviť

V roku 1875 Emil Fischer objavil fenylhydrazín a ostatné substituované hydrazíny. Theodor Curtius vyrobil hydrazín v roku 1887. V roku 1907 Friedrich Raschig vytvoril jednoduchú a efektívnu syntézu hydrazínu pomocou oxidačného spojenia s amoniakom.[2]

Príprava

upraviť

Hydrazín sa pripravuje oxidáciou amoniaku (NH₃) chlórnanom sodným (NaClO). Soli hydrazínu sa používajú v chemickom priemysle pri výrobe farbív a liečiv. Používa sa ako zložka raketového paliva. Samotný hydrazín je veľmi ekologické palivo, pretože horením vzniká dusík a voda.

Referencie

upraviť
  1. TOTH, Bela. Hydrazines and Cancer (A Guidebook on the Carciognic Activities of Hydrazines, Related Chemicals, and Hydrazine Containing Natural Products). [s.l.] : CRC Press, 2003. 264 s. ISBN 978-0-203-30509-6. (po anglicky)
  2. PATIL, K. C.; RATTAN, Tanu Mimani. Inorganic Hydrazine Derivatives (Synthesis, Properties and Applications). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2014. 288 s. ISBN 978-1-118-69356-8.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hydrazín
  NODES