Igor Pavlovič Medvedev
Igor Pavlovič Medvedev (rus. Игорь Павлович Медведев; * 1. november 1935, Denisovka, Sverdlovská oblasť – † 31. august 2024, Petrohrad)[1] bol ruský historik, byzantológ a medievalista, akademik Ruskej akadémie vied (2016; člen korešpondent od roku 1997).[2] Niekedy býva považovaný za najväčšieho bádateľa byzantských dejín v Rusku, ba i mimo neho.[3]
Igor Pavlovič Medvedev | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1. november 1935 |
Denisovka, Sverdlovská oblasť, Rusko | |
Úmrtie | 31. august 2024 (88 rokov) |
Petrohrad, Rusko | |
Národnosť | ruská |
Štátna príslušnosť | Rusko |
Alma mater | Uralská štátna univerzita |
Dielo | |
Žánre | vedecká literatúra |
Obdobie | 20. a 21. storočie |
Témy | byzantské dejiny a dejiny stredoveku |
Literárne hnutie | ruská byzantológia |
Významné práce | Vizantijskij gumanizm XIV – XV vv. (1976, 2. vyd. 1997); Vizantijskij Zemledeľčeskij zakon (1984); Očerki vizantijskoj diplomatiki: Častnopravovoj akt (1988); Archivy russkich vizantinistov v Sankt-Peterburge (1995, 1999); Kuľtura Vizantii IV – XV vv. (1996); Pravovaja kuľtura Vizantijskoj imperii (2001); a i. |
Významné ocenenia | Štátna cena Ruskej federácie (1996); Makarievskaja premija (2005); Cena S. F. Oldenburga (2002) |
Ovplyvnený | |
Medvedev bol odborníkom na dejiny byzantského práva, sociálno-ekonomické vzťahy, kultúru neskorej Byzancie, pramenné štúdium gréckych a latinských rukopisných prameňov a historiografiu byzantológie v Rusku.[2]
Laureát Štátnej ceny Ruskej federácie (1996) za monografiu „Kuľtura Vizantii IV – XV vekov“ v troch zväzkoch (spoluautor), Makarievskej ceny (2005)[2] a Ceny S. F. Oldenburga (2002).[1]
Život
upraviťNarodil sa v roku 1935 v Denisovke vo Sverdlovskej oblasti pri Urale. V mladosti rád športoval a absolvoval športovú technickú školu vo Sverdlovsku (dnes Jekaterinburg). Slúžil v sovietskej armáde, no krátko pred demobilizáciou mu bolo umožnené absolvovať prijímacie skúšky na univerzitu.[1]
Absolvoval štúdium dejín na Uralskej štátnej univerzity (1963), kde bol jeho vyučujúcim Michail Jakovlevič Sjuzjumov a následne aj postgraduálne štúdium na Leningradskej pobočke Historického ústavu Akadémie vied ZSSR (1966) a medzinárodné archívne kurzy vo Francúzskom národnom archíve (1978). Od roku 1967 pracoval v Petrohradskom historickom ústave Akadémie vied ZSSR a viedol petrohradskú skupinu byzantológov.[1][2] Bol zástupcom šéfredaktora časopisu Vizantijskij vremennik.[2]
Zomrel 31. augusta 2024.[1]
Dielo (výber)
upraviťPublikoval viac ako 400 prác. Bol odborníkom na dejiny byzantského práva, sociálno-ekonomické vzťahy, kultúru neskorej Byzancie, pramenné štúdium gréckych a latinských rukopisných prameňov a historiografiu byzantológie v Rusku.[2]
- Mistra. Očerki istorii i kuľtury pozdnevizantijskogo goroda (Мистра. Очерки истории и культуры поздневизантийского города; 1973)
- Vizantijskij gumanizm XIV – XV vv. (Византийский гуманизм XIV – XV вв.; 1976, 2. vyd. 1997)
- Vizantijskij Zemledeľčeskij zakon (Византийский Земледельческий закон; 1984)
- Očerki vizantijskoj diplomatiki: Častnopravovoj akt (Очерки византийской дипломатики: Частноправовой акт; 1988)
- Archivy russkich vizantinistov v Sankt-Peterburge (Архивы русских византинистов в Санкт-Петербурге; 1995, 1999)
- Kuľtura Vizantii IV – XV vv. (Культура Византии IV – XV вв; 1996; spoluautor)
- Pravovaja kuľtura Vizantijskoj imperii (Правовая культура Византийской империи; 2001)
- Peterburgskoje vizantinovedenije. Stranicy istorii (Петербургское византиноведение. Страницы истории; 2006)
- Suďba učenogo: Vladimir Nikolajevič Beneševič. Sbornik statej (Судьба ученого: Владимир Николаевич Бенешевич. Сборник статей; 2021)
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e Памяти академика Игоря Павловича Медведева [online]. Petrograd: Sankt-Peterburskij institut istorii Rossijskoj akademii nauk, 2024-08-31, [cit. 2024-09-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f KARPOV. MEDVEDEV, IGOR PAVLOVIČ. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2023. [Cit. 2024-09-17]. Dostupné online.
- ↑ Медведев Игорь Павлович. In: Академики РАН [online]. Moskva: Росси́йская акаде́мия нау́к, [cit. 2024-09-17]. Dostupné online.