Irgun
Irgun (hebr. ארגון, doslova „Organizácia“; celým názvom hebr. הָאִרְגּוּן הַצְּבָאִי הַלְּאֻמִּי בְאֶרֶץ יִשְׂרָאֵל – Ha-Irgun ha-cvai ha-leumi be-erec Jisrael, dosl. „Národná vojenská organizácia v zemi izraelskej“), známy aj pod akronymom Ecel (hebr. : אצ״ל), bola ozbrojená sionisticko-teroristická organizácia, ktorá pôsobila v rokoch 1931 až 1948 v britskej mandátnej Palestíne. Vznikol ako ozbrojená skupina revizionistického sionizmu v reakcii na arabské nepokoje v mandátnej Palestíne. Podľa historika Howarda Sachara bola ideológia Irgunu „priamo založená na učení Vladimira Žabotinského; teda, každý Žid má právo prísť do Palestíny, len aktívna odveta odradí Arabov, len židovská armáda zaistí židovský štát.“[1] Spojené kráľovstvo považovalo Irgun za teroristickú organizáciu.[2]
Dejiny
upraviťIrgun vznikol štiepením dominantnej židovskej vojenskej organizácie Hagana, keď niektorí členovia nesúhlasili s jej vojenskou stratégiou zdržanlivosti (havlaga) voči arabským protižidovským útokom, ale sčasti aj preto, že bola zložená vcelku zo stúpencov ľavicového sionistického hnutia.[3] Zo začiatku bola nová revizionistická skupina označovaná ako Hagana Bet (הגנה ב), Hagana ha-leumit (ההגנה הלאומית) alebo ha-Ma'amad (המעמד). K ďalšiemu štiepeniu, tentoraz v Irgune, došlo v roku 1940 potom, ako sa zaviazal počas druhej svetovej vojny neútočiť na britské vojenské ciele.[4] To viedlo skupinu radikálnych členov okolo Avrahama Sterna k založeniu vlastnej skupiny s názvom Lechi (alebo Sternova skupina či pejoratívne Sternov gang).[4]
Keď sa koncom roku 1943 ujal vedenia skupiny Menachem Begin, vyhlásil Irgun vo februári 1944 odboj proti Britom. Medzi aktivity Irgunu patril napríklad bombový útok na hotel Kráľa Dávida v Jeruzaleme (júl 1946), bombový útok na britské veľvyslanectvo v Ríme (október 1946), oslobodenie židovských väzňov z väznice v Akku (máj 1947) a masaker v arabskej dedine Dejr Jásin (apríl 1948).[5]
Po vzniku Izraela bol Irgun rozpustený v izraelskej armáde. Jeho posledný vodca Menachem Begin následne založil stranu Cherut, ktorá bola v prvých izraelských parlamentných voľbách zvolená do Knesetu. Vďaka svojim postojom, predsedovi a previazanosti s Irgunom sa ale Cherut dostal do izolácie a na dlhé roky sa stal hlavnou opozičnou stranou.[6] V 60. a 70. rokoch sa Cherut zlúčil s niekoľkými stredovými a pravicovými stranami najprv do aliancie Gachal, neskôr do strany Likud, ktorá je na izraelskej politickej scéne dodnes. Vo voľbách v roku 1977 vyhral Beginov Likud parlamentné voľby a on sa tak stal prvým izraelským pravicovým premiérom. Napriek obavám z radikalizmu to bol nakoniec práve Begin, kto uzavrel vôbec prvú mierovú zmluvu s arabským štátom (Egyptom), za čo získal Nobelovu cenou za mier.
Referencie
upraviť- ↑ SACHAR, Howard. A History of Israel: From the Rise of Zionism to Our Time. New York : A.A. Knopf, 1996. 1153 s. ISBN 067944632X. S. 265–266. (po anglicky)
- ↑ CHALK, Peter. Encyclopedia of Terrorism. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2012. 871 s. Dostupné online. ISBN 978-0-313-30895-6. (po anglicky)
- ↑ TUCKER, Spencer C. The Encyclopedia of the Arab-Israeli Conflict: A Political, Social, and Military History. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2008. 1553 s. Dostupné online. ISBN 978-1851098415. S. 494. (po anglicky)
- ↑ a b ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. Praha : Barrister & Principal, 2005. 305 s. ISBN 80-903333-9-7. S. 57. (po česky)
- ↑ BARD, Mitchell Geoffrey; SCHWARTZ, Moshe. 1001 Facts Everyone Should Know about Israel. Lanham : Rowman & Littlefield, 2005. 200 s. Dostupné online. ISBN 0-7425-4358-7. S. 24. (po anglicky)
- ↑ MAHLER, Gregory S. Israel After Begin. Albany : State University of New York Press, 1990. 357 s. Dostupné online. ISBN 0791403688. S. 21. (po anglicky)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irgun
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irgun na českej Wikipédii.