Wikipédia

Július Satinský

slovenský herec, komik, dramatik a spisovateľ (1941 – 2002)

Július Satinský (* 20. august 1941, Bratislava – † 29. december 2002, Bratislava) bol slovenský herec, komik, dramatik, prozaik, publicista, spisovateľ a autor literatúry pre deti. Zomrel 29. decembra 2002 vo veku 61 rokov na rakovinu hrubého čreva.

Július Satinský
slovenský herec, komik, dramatik, publicista, spisovateľ
Pamätník na Dunajskej ul. v Bratislave
Pamätník na Dunajskej ul. v Bratislave
Rod. menoSzatinský
Narodenie20. august 1941
Bratislava, Slovensko
Úmrtie29. december 2002 (61 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materVysoká škola múzických umení v Bratislave
Profesiaherec, dramatik, spisovateľ
ManželkaOľga Lajdová
Viera Satinská
DetiLucia Molnár Satinská
Ján Satinský
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Július Satinský

Životopis

upraviť

Narodil sa 20. augusta 1941 a celé detstvo prežil v Bratislave. Herecké sklony sa u neho prejavovali už v mladom veku a v roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Neskôr vyštudoval pedagogiku na Strednej pedagogickej škole, profesiu učiteľa však nikdy nevykonával, keďže jeho túžbou bolo herectvo, na ktoré ho neprijali. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval v rokoch 1962 – 1966 dramaturgiu a ako dramaturg v rokoch 1964 – 1967 pracoval v Československej televízii v Bratislave. Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Účinkovali v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze). Po roku 1968, v období normalizácie, naráža aj so svojím hereckým partnerom Milanom Lasicom na množstvo prekážok a po zákaze činnosti na Slovensku pôsobia dva roky v českom divadle Večerní Brno a v rokoch 1972 – 1978 v spevohre Novej scény v Bratislave. V roku 1978 prestúpil do činohry Novej scény. Spolu s Milanom Lasicom je tiež signatárom Anticharty.[1]

Július Satinský bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou a svoj talent rozvinul aj ako autor veľkého množstva scénok, dialógov, celovečerných programov. Je tiež autorom viacerých kníh s tematikou jemu blízkych spomienok na Bratislavu, obľúbených kníh pre deti, ale aj prispievateľom do viacerých novín a časopisov. Snáď najpopulárnejší bol kabaretný program "Ktosi je za dverami", v ktorom vystupoval spoločne s Milanom Lasicom a rôznymi hosťami. Význam osobnosti Júliusa Satinského spočíval aj v jeho vplyve na samotného percipienta; glosovanie aktuálnych tém a poznávanie „čŕt Slovákov“ patrili k jeho celoživotnému dielu.

Jeho prvou manželkou bola členka Baletu SND, tanečnica Lúčnice a prekladateľka z angličtiny a španielčiny Oľga Lajdová. V roku 1985 (po dvadsiatich rokoch manželstva) zomrela – utopila sa pri kúpaní v Karibskom mori na Amerických Panenských ostrovoch, tam je aj pochovaná.

So svojou druhou manželkou (od roku 1985) MUDr. Vierou Satinskou (* 1955) mal dcéru Luciu a syna Jána.

Ocenenia

upraviť

Slovenská astronomická spoločnosť po ňom pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8. januára 1998 Adriánom Galádom a Alexanderom Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra.

1989 – titul zaslúžilý umelec 1997 – získal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo spoločne s Milanom Lasicom

2002 – Pribinov kríž I. trieda (2002)

2003 – vyznamenaný v Česku Medailou Za zásluhy I. stupňa in memoriam.[2]

Dielo

upraviť

Knihy pre dospelých

upraviť
  • 1966 – Ktosi je za dverami
  • 1966 – Večery pre dvoch
  • 1967 – Nečakanie na Godota, súbor dramatických scénok a poviedok (spoluautor Milan Lasica)
  • 1968 – Soirée (spoluautor Milan Lasica)
  • 1969 – Radostná správa
  • 1970 – Lasica, Satinský a vy, knižný výber z predstavení (spoluautor Milan Lasica)
  • 1971 – Ako vzniká sliepka (spoluautor Milan Lasica)
  • 1979 – Náš priateľ René, divadelná hra (spoluautor Milan Lasica)
  • 1982 – Nikto nie je za dverami
  • 1986 – Deň radosti, divadelná hra (spoluautor Milan Lasica)
  • 1988 – Tri hry, knižné vydanie hier (Nikto nie je za dverami, Náš priateľ René, Deň radosti) (spoluautor Milan Lasica)
  • 1990 – Jubileum
  • 1991 – Kam na to chodíme (spoluautor Milan Lasica a Stanislav Štepka)
  • 1991 – Moji milí Slováci. Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia
  • 1993 – Karavána šteká, psi idú ďalej
  • 1994 – Už ani muk! alebo Karavána šteká, psi idú ďalej 2
  • 1994 – Mě z toho trefí šlak!
  • 1996 – Rozprávky uja Klobásu
  • 1996 – Karavána šteká, psi idú ďalej 3
  • 1996 – L & S, 1. diel, súborné dielo
  • 1997 – Šľak ma ide trafiť!
  • 1997 – Trialóg (spolu s Miroslavom Horníčkom a Milanom Lasicom)
  • 1998 – L & S, 2. diel, súborné dielo
  • 1999 – Tristo hrmených (... prvých sto!)
  • 2000 – L & S, 3. diel, súborné dielo
  • 2002 – Polstoročie s Bratislavou
  • 2002 – Chlapci z Dunajskej ulice
  • 2002 – Z mojich denníkov
  • 2002 – Čučoriedkáreň
  • 2003 – Čučoriedkáreň 2
  • 2003 – Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr
  • 2007 – Listy z Onoho sveta
  • 2011 – Expedície 1973 – 1982
  • 2011 – Listy Oľge
  • 2018 – Gundžovníky
  • 2019 – Moji milí Slováci. Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia (druhé vydanie)

Knihy pre deti

upraviť
  • 1996 – Rozprávky uja Klobásu
  • 2008 – Rozprávky uja Klobásu (druhé, doplnené vydanie)

Ďalšia literatúra

upraviť

Diskografia

upraviť

Spolupráca na albumoch

upraviť

Herecké obsadenia

upraviť
 
Mosadzná plaketa na Moste slávy, Trenčianske Teplice

Filmové úlohy

upraviť

Divadelné úlohy

upraviť

Scenáre

upraviť

Literatúra

upraviť
  • Milan Lasica, Jan Kolář: Bledomodrý svet Júliusa Satinského, Štúdio L+S, 2004, ISBN 80-969028-0-6 (priložené CD Škola života L+S (Ako sa stať námorníkom))

Referencie

upraviť
  1. ↑ Rudé právo, 31. január/1977
  2. ↑ Seznam vyznamenaných [online]. Pražský hrad, [cit. 2016-03-30]. Dostupné online.
  3. ↑ http://www.hudba.sk/recenzie/2007-06-11-slovenske-legendarne-albumy-lasica-satinsky-filip-bolo-nas-jedenast
  4. ↑ Hevi.sk, Piesne [online]. [Cit. 2019-06-13]. Dostupné online. Archivované 2012-05-26 z originálu.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Július_Satinský&oldid=7801862“
  NODES
INTERN 1