Jakub I. (Anglicko)

	Jakub I. a VI.
	kráľ Anglicka a Írska
	; Portrét pripisovaný Johnovi de Critzovi, cca. 1605
Panovanie
Dynastia	Stuartovci
Panovanie	24. marec 1603 - 27. marec 1625
Korunovácia	25. júl 1603
Predchodca	Alžbeta I.
Nástupca	Karol I.
Biografické údaje
Narodenie	19. jún 1566; Edinburghský hrad, Edinburgh, Škótsko
Úmrtie	27. marec 1625 (58 rokov); Theobalds House, Hertfordshire, Anglicko
Pochovanie	7. máj 1625; Westminsterské opátstvo
Rodina
Manželka	Anna Dánska (od roku 1589; zomrela 1619)
Potomstvo	Henrich Frederik Stuart; Alžbeta Stuartová; Margaret Stuartová; Karol I.; Robert Stuart; Mária Stuartová; Sofia Stuartová
Otec	Henrich Stuart, lord Darnley
Matka	Mária I.
Ďalšie tituly
Kráľ Škótska
	24. júl 1567 - 27. marec 1625
Predchodca	Mária I.
Nástupca	Karol I.
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Jakub I.; (plné texty diel autora)
	Jakub I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Jakub I. (James Charles Stuart; * 19. jún 1566, Edinburgh, Škótsko – † 27. marec 1625, Hertfordshire, Anglicko) bol kráľ Škótska ako Jakub VI.od 24. júla 1567 a kráľ Anglicka a Írska ako Jakub I. od únie škótskej a anglickej koruny 24. marca 1603 až do svojej smrti roku 1625. Kráľovstvá Škótska a Anglicka boli jednotlivé zvrchované štáty s vlastnými parlamentmi, súdmi a zákonmi, hoci v oboch vládol Jakub v personálnej únii.

Jakub bol synom škótskej kráľovnej Márie a prapravnukom Henricha VII., anglického kráľa a lorda Írska, a teda potenciálnym nástupcom všetkých troch trónov. Nastúpil na škótsky trón vo veku trinástich mesiacov po tom, čo bola jeho matka prinútená abdikovať v jeho prospech. Počas jeho mladosti, ktorá sa oficiálne skončila v roku 1578, vládli štyria rôzni regenti, aj keď úplnú kontrolu nad jeho vládou získal až v roku 1583. V roku 1603 vystriedal na tróne posledného tudorovského panovníka v Anglicku a Írsku Alžbetu I., ktorá zomrela bezdetná. Ďalej vládol vo všetkých troch kráľovstvách 22 rokov, teda po ňom známom období ako Jakubovská éra, až do svojej smrti. Po Únii korún sa od roku 1603 usadil v Anglicku (najväčšom z troch území). Do Škótska sa vrátil iba raz, v roku 1617, a označil sa za „kráľa Veľkej Británie a Írska“. Bol hlavným zástancom jednotného parlamentu pre Anglicko a Škótsko. Za jeho vlády sa začala britská kolonizácia Ameriky.

Jakub vládol v Škótsku 57 rokov a 246 dní, čo je najdlhšie zo všetkých škótskych panovníkov. Väčšinu svojich cieľov dosiahol v Škótsku, v Anglicku však čelil veľkým problémom, vrátane sprisahania o strelnom prachu v roku 1605 a opakovaných konfliktov s anglickým parlamentom. Za vlády Jakuba pokračoval „zlatý vek“ alžbetínskej literatúry a drámy, pričom k prosperujúcej literárnej kultúre prispeli spisovatelia ako William Shakespeare, John Donne, Ben Jonson a Sir Francis Bacon. Sám Jakub bol talentovaným vedcom, bol autorom diel ako Daemonologie (1597), Pravý zákon slobodných monarchií (1598) či Basilikon Doron (1599). Sponzoroval preklad Biblie do angličtiny, ktorá by po ňom neskôr dostala meno: Biblia kráľa Jakuba. Sir Anthony Weldon tvrdil, že Jakub bol od tej doby nazývaný „najmúdrejším bláznom v kresťanstve“, čo je epiteton spojený s jeho postavou. Od druhej polovice 20. storočia majú historici tendenciu revidovať Jakubovu reputáciu a správať sa k nemu ako k vážnemu a premyslenému panovníkovi. Bol pevne odhodlaný k mierovej politike a snažil sa vyhnúť účasti v náboženských vojnách, najmä v tridsaťročnej vojne (1618–1648), ktorá zničila veľkú časť strednej Európy.

Detstvo

Narodil sa v roku 1566 ako syn škótskej kráľovnej Márie Stuartovej a lorda Darnleyho. Jeho matka mala problémy so šľachtou a cirkvou, jeho otec bol neskôr zavraždený. Mária bola podozrievaná z účasti na tejto vražde, bola prinútená odstúpiť a hľadať ochranu u svojej sesternice Alžbety I., ktorá ju však uväznila a neskôr popravila.

Ako dieťa ho vychovávali rôzni opatrovníci, ako napríklad Peter Young a dramatik a humanista, George Buchanan. Spočiatku Buchanana nemal rád, no neskôr sa chválil jeho výchovou. Bol to práve on, kto priniesol myšlienku božskej kráľovskej moci, podľa ktorej sa snažil vládnuť nielen Jakub, ale aj jeho nasledovníci.

Tútori v Jakubovi vypestovali vzťah k umeniu a poézii. Čítal diela latinských a gréckych autorov a zaujímal sa aj o divadlo, najmä hry Williama Shakespeara, vzdelával sa, študoval umenie, teológiu a sám písal poéziu. Jeho manželka Anna Dánska s ním mala spoločné záujmy v umení.

Vláda

Škótsky kráľ

Aj keď škótskym kráľom Jakubom VI. bol už od zosadenia svojej matky roku 1567, kým bol ešte dieťa, vládli zaňho splnomocnenci. Sám sa vlády ujal až roku 1578. V Škótsku bol úspešný a podarilo sa mu stabilizovať presbyteriánsku cirkev. Roku 1584 vydal svoju prvú zbierku poézie, v ktorej preukazoval oddanosť k bohu, ktorá sa odzrkadľovala aj v spôsobe jeho vlády.

Kráľ Anglicka

Po smrti Alžbety I. 1603 sa roku stal anglickým kráľom Jakubom I. Podľa vzoru panovníkov z ostatných európskych krajín sa snažil zaviesť absolutizmus, t. j. neobmedzenú moc panovníka.

Vzťah k parlamentu

Za vlády Jakuba I. sa politická situácia v Anglicku stabilizovala, ľud mu však vyčítal takmer sedem rokov vlády bez parlamentu, hoci je pravda, že jeho radca, Robert Cecil, sa usiloval nastoliť reformy, ktoré sa skončili jeho smrťou. Cecilov nástupca, lord Buckingham, posilnil absolutizmus a bol odporcom puritánov, žiadajúcich laickú cirkev. Jakub sa bál zásahov parlamentu do štátnej politiky. Parlamentu a ľuďom sa jeho praktiky s božskou mocou nepáčili. Roku 1604 bol odhalený pokus o atentát na jeho budovu parlamentu v čase, keď sa v nej nachádzal aj kráľ. Neskôr mal Jakub spory s parlamentom o financie, potreboval totiž splatiť dlhy po Alžbete I. Parlament sa však vždy obhájil, lebo argumentoval platnými zákonmi.

Zahraničná politika

Jakubovu zahraničnú politiku charakterizujú ústupky Španielsku. Za jeho vlády sa začala od roku 1621 kolonizácia amerického kontinentu, najmä Severnej Ameriky, predovšetkým presídlencami z radov nespokojných puritánov.

Kráľ- čudák

Jakub I. miloval lov. Ak sa nemohol zúčastniť poľovačky, mal zlú náladu. Len čo si vyšiel do lesov, zabúdal na okolitý svet, poľovanie bolo jeho najväčšou vášňou, na ktorú plytval časom a financiami. Čudne sa správal vo chvíľach, keď sa mu podarilo skoliť jeleňa. Vtedy údajne zoskočil z koňa, prerezal ulovenému zvieraťu hrdlo a krvou pomazal tváre dvoranov, ktorí ho sprevádzali. Mal rád aj kohútie zápasy a súboje býkov či medveďov. Rád sa kochal aj pohľadom na svoju zoologickú zbierku – choval levy, krokodíly, antilopy, ťavy a ďalšie exotické zvieratá.

Za čudné sa dajú označiť aj jeho voyeurské sklony. Navštevoval spálne čerstvo ženatých dvoranov a kládol im dotieravé otázky, týkajúce sa intímnych detailov z ich svadobnej noci. S rozpakmi bola u dvora prijímaná aj jeho neskrývaná homosexualita. Kráľ Jakub získal za svojho života povesť nesympatického a netaktného muža, zaujímal sa aj o mágiu.

Ani u verejnosti nebol obraz Jakuba I. príliš lichotivý. Za jeho vlády došlo k mnohým škandálom (napr. tajný sobáš, útek a uväznenie Jakubovej sesternice Arabelly Stuartovej), úplatkárskym aféram (úplatkárstvo lorda zo Suffolku), k neúspešným pokusom o reformu štátnej správy a financií, k predajom šľachtických titulov a k hospodárskej stagnácii.

Niektorí jeho súčasníci sa však o Jakubovi I. vyjadrujú pozitívne, napríklad vtedajší benátsky veľvyslanec ho označil za muža vysokej inteligencie a podľa londýnskeho právnika Rogera Wilbrahama bol tento kráľ ostrovtipný a vynaliezavý človek s výnimočne dobrou pamäťou a priateľskou povahou.

Rodina

Jakub I. pociťoval po celý život veľkú nedôveru k ženám a bola všeobecne známa aj jeho homosexuálna orientácia. Napriek tomu so svojou manželkou Annou splodil tri deti: synov Henricha a Karola I. a dcéru Alžbetu Stuartovú.

S Annou, dcérou dánskeho kráľa Frederika II., sa Jakub I. oženil v roku 1589. Potomkovia Jakuba I. vládli až do roku 1714 (pozri Dynastia Stuartovcov). Jakubova dcéra Alžbeta sa vydala za českého zimného kráľa Fridricha Falckého, ktorý sa však počas českej vojny nedočkal podpory od svojho svokra. Vnuk Alžbety Stuartovej a Fridricha Falckého (teda aj pravnuk Jakuba I. Stuarta) sa ako Juraj I. stal zakladateľom hannoverskej dynastie Spojeného kráľovstva.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub I. (Anglicko)

Externé odkazy

Anglický článok o Jakubovi I.

Vladárske tituly
Jakub I. Stuartovci
Predchodca Alžbeta I.	Kráľ Anglicka 24. marec 1603 – 27. marec 1625	Nástupca Karol I.

Vladárske tituly
Jakub I. Stuartovci
Predchodca Mária I.	Kráľ Škótska 24. júl 1567 – 27. marec 1625	Nástupca Karol I.