Kalais a Zétes
Kalais a Zétes alebo Kalais a Zétés (starogr. Κάλαϊς – Kalais, Ζήτης – Zétes/iný prepis: Zétés, latinsky Calais et Zetes) sú v gréckej mytológii synovia boha severného vetra Borea a jeho manželky Óreithyie.
Ich otec Boreas bol syn boha vetrov a hviezd Astraia a jeho manželky Éós, bohyne ranných zôr.
Boreas sa zaľúbil do kráľovskej dcéry Óreithyi, ktorej otcom bol aténsky kráľ Erechtéus. Kráľovská dcéra sa bála Boreovej zúrivosti a nechcela sa stať jeho ženou. Jej otec vždy odbil nápadníka vyhýbavými sľubmi. Boreas preto stratil trpezlivosť, zmocnil sa Óreithyie násilím a uniesol ju do zeme Kikonov. V manželstve sa Boreas zrejme upokojil a manželka si na neho zvykla. Splodili štyroch potomkov – boli to bratia – dvojičky Kalais a Zétes, dcéra Chioné, ktorá neskôr porodila syna Eumolpa bohovi morí Poseidónovi a dcéra Kleopatra sa stala manželkou tráckého kráľa Finea.
Keď Kalais a Zétes dorástli do mužného veku, narástli im krídla. Podľa iných verzií však krídla mali hneď od narodenia. V každom prípade vďaka im sa preslávili mnohými činmi. Keď hrdina Iasón zvolával najlepších mužov Grécka na palubu lode Argó na dlhú plavbu pre zlaté rúno, obaja bratia bez rozmýšľania ponuku prijali.
Cestou do Kolchidy loď pristála v Trákii, kde ich sestra Kleopatra žila so svojim manželom Fineom, kráľom krajiny a presláveným veštcom. Keď k nemu bratia prišli zistili, že Fineus ich sestru vyhnal a druhýkrát sa oženil. Na naliehanie druhej ženy vyhnal svojich synov z prvého manželstva, dal ich zavrieť do temného žalára, niektorí hovorili, že ich dokonca nechal oslepiť. Kalais a Zétes deti ihneď oslobodili, svojho švagra však neodsúdili, pretože konal pod ženským nátlakom.
Bohovia však takí zhovievaví neboli, Finea potrestali neutíchajúcim hladom. Do jeho krajiny poslali hrozné Harpye, napoly ženy, napoly vtáky. Tie mu každé jedlo zožrali a čo zostalo, pokryli svojimi výkalmi.
Kalais a Zétes sa rozhodli kráľa od Harpjí oslobodiť. Vzniesli sa na svojich krídlach do výšky, skryli sa za mrakom a potom ich zhora prudkým náletom prepadli. Splašené Harpye leteli na juh a divokým letom sa dostali až k Plótskym ostrovom, do vzdialenosti päťsto kilometrov. Bratia sa ešte na ne chceli vrhnúť a zahubiť ich, ale zastavila ich bohyňa dúhy Iris a v mene bohov ich uistila, že Fineus už nikdy obťažovaný nebude. Potom sa Kalais a Zétes vrátili na loď Argó a pokračovali v plavbe.
Na pamiatku návratu okrídlených bratov Boreovcov na loď Argó, boli Plótske ostrovy premenované na Strofady, t. j. Ostrovy návratu a volajú sa tak dodnes.
Odraz v umení
upraviť- S výjavmi "okrídlených Boreovcov" sa stretávame na mnohých vázových maľbách. medzi najlepšie patrí maľba na Atickej váze z 5. stor. Kr. Boreovci prenasledujú Harpje (dnes v Britskom múzeu v Londýne) aj na iných vázach vo Vatikánskom múzeu a v Národnom archeologickom múzeu v Aténach
Zdroje
upraviť- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 4. vyd. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kalaís a Zétés na českej Wikipédii.