Laurentius Petri
Laurentius Petri (* 1449 Örebro, Švédsko - † 26. október 1557 Uppsala) bol švédsky luteránsky duchovný, biskup, teológ, reformátor, diplomat a prvý uppsalský arcibiskup ktorý vyznával luteranizmus.
Laurentius Petri | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
uppsalský arcibiskup | ||||||||
1531-1573 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | asi 1499 Örebro, Švédsko | |||||||
Úmrtie | 26. október 1573 Uppsala, Švédsko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | Švédska cirkev | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 22. septembra 1531 | |||||||
Svätiteľ | Peder Månsson, biskup vo Västerås | |||||||
Odkazy | ||||||||
Laurentius Petri | ||||||||
Skorý život
upraviťLaurentius Petri rodným menom Lars Persson sa narodil v Örebro. Študoval v roku 1520 v Nemecku, pravdepodobne spolu so svojím bratom. Tu boli ovplyvnení luteranizmom, okrem iného sa stretli so samotným Martinom Lutherom. Po návrate domov do Štokholmu takmer prišli o život, keď čln narazil na brehu na ostrove Gotland . Obaja však prežili a usadili sa na ostrove. Laurentius sa stal riaditeľom školy, zatiaľ čo jeho brat Olaus asistentom kňaza. Krátko nato Olaus odcestoval s kňazom do Štokholmu na korunováciu kráľa Gustáva Vasu. Následne sa mu podarilo nadviazať priateľské vzťahy s kráľom a čoskoro sa presťahoval do Štokholmu, kde pracoval v blízkosti kráľa.
Arcibiskup
upraviťNa koncile v Uppsale v roku 1531 urobil švédsky kráľ Gustav Vasa posledný krok v rozchode s rímskokatolíckou cirkvou tým, že osobne vymenoval Laurentia za nového uppsalského arcibiskupa. 22. septembra toho roku bol Laurentius vysvätený za biskupa Pederom Månssonom, ktorý bol katolícky biskup. Vďaka tomuto aktu si Švédska cirkev nárokuje apoštolskú postupnosť. Aj keď sa Petriho svätenie konalo podľa katolíckeho obradu, svätiaci biskupi vydali vyhlásenie že konajú pod nátlakom.
Neskôr v tom roku sa Laurentius oženil s Elisabeth Didriksdotterovou, dcérou kráľovho bratranca.
Stal sa prvým švédskym biskupom, ktorý sa oženil. Jeho brat Olaus sa už v roku 1525 stal prvým kňazom, ktorý sa oženil.
Kráľ zakázal Laurentiovi zasahovať do reformačných plánov. Laurentius múdro bránil nezávislosť cirkvi proti rôznym myšlienkam Gustáva, ako napríklad jeho želanie zrušiť všetkých biskupov. Jeho hlavným prínosom boli jeho bohaté spisy, ktoré položili základ pre švédske cirkevné zriadenie ustanovené na koncile v Uppsale v roku 1571 .
Bol arcibiskupom 42 rokov a počas svojho pôsobenia bol často v konfliktoch s panovníkmi. V roku 1539 bol jeho brat Olaus kráľom odsúdený na trest smrti, pretože bol obvinený z toho že pri spovedi sa od kajúcnika dopočul o vzbure proti kráľovi a nenahlásil to. Historici sa domnievajú že dôvodom jeho zatknutia boli jeho kritické spisy na adresu kráľa. Rozsudok bol nútený podpísať aj Laurentius. Je sporné, či to Laurentius urobil pre slabý charakter, alebo či si myslel, že je lepšie formálne sa podriaďovať, aby mohol pokračovať v šírení reformačných myšlienok. Olaus bol nakoniec v roku 1542 omilostený, a to najmä kvôli jeho vplyvným priateľom. Bol však prinútený utiahnúť sa a úlohu hlavného reformátora prenechal výlučne Laurentiovi.
Lauretius ako arcibiskup ponechal mnoho katolíckych prvkov ako rúcha, biskupské insígnie, sviatky svätých a podobne.
Zdroje
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Laurentius Petri na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).