Levoča
Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Do roku 1922 bola administratívnym centrom Spišskej župy. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
O rovnomennom okrese pozri Levoča (okres).| Levoča | |
| mesto | |
 Letecký záber Levoče
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Levočský potok |
| Nadmorská výška | 570 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′16″S 20°35′30″V / 49,021111°S 20,591679°V |
| Rozloha | 114,77 km² (11 477 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 13 944 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 121,5 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1249 |
| Primátor | Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý) |
| PSČ | 054 01 |
| ŠÚJ | 543292 |
| EČV (do r. 2022) | LE |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |
| Typ pamiatky | kultúrna |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1993 (#17) |
| Rok rozšírenia | 2009 |
| Číslo | 620 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | iv |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Majstra Pavla 4 054 01 Levoča |
| E-mailová adresa | mesto@levoca.sk |
| Telefón | 053 / 451 24 67 |
| Fax | 053 / 451 22 46 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Levoča | |
| Webová stránka: levoca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťMesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu.
Dejiny
upraviťLevoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.
Jezuiti založili v roku 1672 v meste gymnázium, ktoré fungovalo podľa jezuitského Ratio studiorum. V roku 1862 bolo premenované na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Okrem neho v meste pôsobilo aj známe Levočské lýceum, na ktoré prišla v roku 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, časť jeho žiakov z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Historické názvy mesta
upraviťNázvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:
- 1249: Leucha
- 1268: Lyucha
- 1271: Lewcha
- 1277: Lyucha
- 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
- 1408: Lewscen
- 1479: Lewcsouia
- 1497: Leutschaw
- 1773: Lewucža
- 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
- 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča
Vojenská mapa Levoče, okolo roku 1700 - 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
- od 1920: súčasný názov: Levoča
Obyvateľstvo
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Deti od 0 – 6 rokov | 1 256 |
| Deti od 7 – 15 rokov | 1 686 |
| Deti do 16 – 18 rokov | 601 |
| Deti od 0 – 18 rokov | 3 543 |
| Dospelí od 18 do 62 rokov | 9 425 |
| Dospelí nad 62 rokov | 1 617 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 12 725 | 87,07 |
| maďarská | 10 | 0,10 |
| rómska | 1635 | 11,20 |
| rusínska | 45 | 0,31 |
| nemecká | 8 | 0,06 |
| česká | 48 | 0,33 |
| ostatné a nezistené | 135 | 0,93 |
Náboženské zloženie obyvateľstva
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 11691 | 80,04 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 243 | 1,61 |
| Gréckokatolícka cirkev | 609 | 4,17 |
| Pravoslávna cirkev | 135 | 0,93 |
| Bez vyznania | 1170 | 8,01 |
| Ostatné a nezistené | 901 | 6,17 |
Pamiatky
upraviťLevoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.
Časti mesta
upraviťLevoča má 4 mestské časti: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky a Závada. Katastrálne územia má dva: Levoča a Závada.[7]
Mestské časti (2011)
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Levočská Dolina | 119 |
| Levočské Lúky | 474 |
| Závada | 72 |
| Nový Dvor | 87 |
- Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad
- Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
- Prvá písomná zmienka – z roku 1249
- Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
- Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
- Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
- Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
- Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
- Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
- Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.
Školstvo
upraviť- Základná škola Gašpara Haina
- Základná škola Jána Francisciho
- Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
- Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
- Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
- Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
- Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna
- Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského
- Gymnázium sv. Františka Assiského – GSFA
- Stredná odborná škola služieb Majstra Pavla, Kukučínova 9
- Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1
- Stredná odborná škola pedagogická, Bottova 15
- Stredná zdravotnícka škola Štefana Kluberta, Kláštorská 24 A
Detašované pracoviská univerzít
upraviť- Katolícka univerzita v Ružomberku
- Inštitút Juraja Páleša
- Centrum voľného času OLYMP
- Základná umelecká škola Levoča, Námestie Majstra Pavla č. 48
Šport
upraviť- Atletický klub Levoča
- Cross Country Levoča
- FK 05 Levoča
- HK Slovan Levoča
- HáK Slovan Levoča
- Karate klub Levoča
- KS Wing Tsung Levoča
- KST Javorinka Levoča
- Lenok Levoča
- LK Levoča
- MK Slov.Orol Levoča
- Tenis Club 92 Levoča
- TJ Javorinka Levoča
- TJ Štart Levoča
- PitGym Levoča
- Spiš Indians
Športové a rekreačné zariadenia
upraviť
- Športová hala
- Futbalový štadión
- Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
- Ski Centre Levoča-LD
- Tenisové kurty s halou
- Zimný štadión
- Levočská hudobná jar – marec – apríl
- Noc múzeí – máj
- Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
- Tajomná Levoča – koncom augusta
- Karpatský remeselný trh – sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
- Levočská hudobná jeseň – september – november
- Levočské Babie Leto – september
- Vianočné trhy – december
- PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA[14]
Rodáci
upraviť- Bruno a Vavrinec Breuerovci (17. storočie), majitelia významnej kníhtlačiarenskej dielne
- Moritz Csáky (* 1936), historik
- Jozef Czauczik (* 1781 – † 1857), maliar[15]
- Etela Farkašová, slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie
- Albert Fuchs, slovenský fyzik
- Lucia Gažiová, slovenská herečka
- Viktor Greschik (* 1862 – † 1946), mykológ, botanik, historik
- Július Gretzmacher, slovenský banský inžinier
- Karl Joseph von Hadik-Futak (* 1756 – † 1800), poľný maršal cisárskych vojsk
- Gašpar Hain (* 1632 – † 1687), významný levočský kronikár, mestský richtár a rektor mestskej školy[16]
- Karol Ephreim Institoris st. (* 1736 – † 1794), lekárnik, majiteľ rodinnej lekárne U zlatého jeleňa v Levoči[17]
- Marek Janečka, futbalista, FC Spartak Trnava
- Ján Labuda (* 1915 – † 2010), vysokoškolský pedagóg a zakladateľ modernej výživy hospodárskych zvierat na Slovensku
- Miloš Lačný, futbalista, MFK Ružomberok [18]
- Dionýz Majdák, slovenský lekár – chirurg.
- Károly Markó der Ältere (* 1791 – † 1860), maliar
- Vladimír Poláček, (* 1964), významný príslušník československej armády
- Andrej Probstner st. (* 1758 – † 1833), kráľovský poštmajster, banský podnikateľ, jeden z vedúcich predstaviteľov Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti[19]
- Samuel Spillenberger (* 1575 – † 1655), významný mešťan, hlavný lekár Spišskej stolice, autor vedeckých publikácii o morových epidémiách a ochrane proti nim
- Erika von Thellmann (* 1902 – † 1988), známa nemecko-rakúska herečka[20]
- Ján III. Turzo (* 1437 – † 1508), uhorský palatín a podnikateľ
- Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová, slovenská herečka
- Štefan Zamkovský, slovenský horolezec, horský vodca a chatár, zakladateľ Zamkovského chaty vo Vysokých Tatrách
- Eduard Žedéni (maď. Zsedéhyi Ede, vl. menom Eduard Pfannschmidt, * 1804 - † 1879) uhorský politik, poslanec uhorského snemu, dištriktuálny dozorca luteránskej cirkvi,
Partnerské mestá
upraviť
Galéria
upraviť-
Renesančná radnica, v pozadí Bazilika sv. Jakuba -
Veža Baziliky svätého Jakuba -
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore -
Morový stĺp so sochou Panny Márie -
Stĺp so sochou svätej Alžbety, fontána dobročinnosti -
Stĺp so sochou svätého Jána Nepomuckého, Mariánska hora -
Pútnicke miesto na Mariánskej hore -
Evanjelický kostol -
hlavný oltár od Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba -
Pamätná tabuľa venovaná dielu Majstra Pavla
-
Pamätník venovaný oslobodeniu mesta dňa 27. januára 1945 -
Klietka hanby -
Historické mestské domy -
Námestie Majstra Pavla -
Juhovýchodná časť Námestia Majstra Pavla -
Socha Ľudovíta Štúra, severný park
Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky
upraviť- Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
- Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
- Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
- Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2013-01-26 z originálu.
- ↑ Štatút mesta Levoča [online]. Mesto Levoča, 2018-04-26, [cit. 2021-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-07 z originálu.
- ↑ http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-07 z originálu.
- ↑ http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-07 z originálu.
- ↑ http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280
- ↑ http://www.pcf.sk
- ↑ http://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html
- ↑ http://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html
- ↑ Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- ↑ http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342
- ↑ WWW.LOCSEITEMETO.EOLDAL.HU. História rodiny Probstnerovcov [online]. Lőcsei evangélikus temető - a szepességi baráti kör honlapja, [cit. 2021-01-17]. Dostupné online. Archivované 2021-01-24 z originálu. (po maďarsky)
- ↑ Erika von Thellmann. [s.l.] : [s.n.], 2021-01-16. Page Version ID: 207697014. Dostupné online. (po nemecky)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča