Lipa striebristá
Lipa striebristá (iné názvy: lipa strieborná, lipa plstnatá[1]; lat. Tilia tomentosa, Tilia argentea) je opadavý strom dorastajúci výšky 20−30 m. Listy sú srdcovité, na rube nápadne belavo plstnaté. Strom pochádza z juhovýchodnej Európy a na Slovensku je pestovaný ako parková a okrasná drevina. Nektár kvetov tejto lipy je známy svojou jedovatosťou pre včely a najmä pre čmeliaky.
| Lipa striebristá | |
 Lipa striebristá (Tilia tomentosa) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Tilia tomentosa Moench, 1785 | |
| Synonymá | |
| lipa strieborná lipa plstnatá | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
upraviťLipa striebristá je mohutný opadavý strom dorastajúci výšky 20 až 30, výnimočne až 40 metrov. Koruna je široko kužeľovitá, borka je sivá a dlho hladká. Letorasty aj púčiky sú sivasto plstnaté. Listy sú srdcovité, na líci tmavozelené, na rube bielošedé plstnaté hviezdovitými chĺpkami. Čepeľ listov je 7 až 10 cm dlhá, na okraji 1-2x pílovitá a niekedy plytko laločnatá. Stopka je plstnatá a dosahuje asi polovice dĺžky čepele. Kvetenstvo obsahuje 3 až 10 kvetov podopretých listeňom. Na ploche listeňa sú hviezdovité chĺpky. Kvety sú svetlo žlté, silne vonné. Tyčinky sú kratšie ako korunné lístky. Okrem plodných tyčiniek sú prítomné aj sterilné patyčinky. Plodom je drevnatý, elipsoidný až takmer guľovitý, nezreteľne rebrovaný oriešok s plstnatým oplodím.[2][3]
Rozšírenie
upraviťLipa striebristá pochádza z juhovýchodnej Európy, na sever zasahuje až po Maďarsko, inak rastie tiež na z. Ukrajine, v Rumunsku, v býv. Juhoslávii a v Bulharsku. Niekedy je ako miesto pôvodu udávaná aj Malá Ázia, tunajšie údaje sa však pravdepodobne vzťahujú k príbuznému druhu, lipe stopkatej (Tilia petiolaris).[2]
Jedovatosť
upraviťNektár prítomný v kvetoch lipy striebristej pôsobí toxicky na niektorý blanokrídly hmyz, najmä na čmeliaky a v menšej miere aj na včely. Ako účinná látka bol v nektáry zistený jednoduchý cukor, manóza. Včely, osy a čmeliaky tento cukor nedokážu stráviť, pretože im k tomu chýba enzým, fosfomanóza izomeráza, ktorý pri tráviacich procesoch premieňa manóza-6-fosfát na fruktóza-6-fosfát, ktorý je potom ďalej metabolizovaný. Manóza-6-fosfát sa v telách včiel hromadí a pri nadmernom množstve vedie k ochrnutiu a smrti. U včely medonosnej bola zistená úmrtnosť okolo 1% z celkového počtu jedincov navštevujúcich kvety tejto lipy. U čmeliakov bol tento podiel vyšší a dosahoval rozmedzie 5 až 8%.[4][5]
Význam
upraviťLipa striebristá je na Slovensku[6] vysadzovaná ako okrasný strom v intravilánoch obcí, parkoch a arborétach.[2] Existujú aj málopočetné okrasné kultivary, napr. 'Rhodopetala' s červenými pukmi a ružovofialovými korunnými plátkami, 'Princeton' a 'Sashazam' s pyramidálnym vzrastom, guľovito rastúce 'Silver Globe' a iné.[7]
Referencie
upraviť- ↑ lipovité. In: Pyramída, s. 2608.
- ↑ a b c HEJNÝ, Slavomil. Květena České republiky 3. Ed. Bohumil Slavík. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-1090-4. (po česky)
- ↑ KOBLÍŽEK, Jaroslav. Jehličnaté a listnaté dřeviny našich zahrad a parků. 2. vyd. Tišnov : Sursum, 2006. ISBN 80-7323-117-4. (po česky)
- ↑ PAWLIKOWSKI, Tadeusz. Pollination activity of bees (Apoidea: Apiformes) visiting the flowers of Tilia cordata Mill. and Tilia tomentosa Moench in the urban environment. Journal of Apicultural Science, 2010, čís. 54(2).
- ↑ JOHNSON, Reed M.. Honey bee toxicology. Annual Review of Entomology, 2015, čís. 60. [annurev-ento-011613-162005.pdf-Honey-Bee-Toxicology-by-Johnson.pdf Dostupné online] [cit. 2017-02-01].
- ↑ http://crzp.uniag.sk/Prace/2011/P/F19C1E2A47464728B6FF6B356B024F97.pdf
- ↑ Dendrologie online [online]. . Dostupné online. (po česky)
Literatúra
upraviť- Květena Českej republiky, diel 3. Eds. S. Hejný, B. Slavík. - Praha: Academia, 1992. - S. 281. ISBN 80-200-0256-1
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipa striebristá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lipa striebristá
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lípa stříbrná na českej Wikipédii.