Lydion
Lydion (starogr. Λύδιον – lydion) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1][2]
Lydion, malá keramická guľatá (i v tvare disku) nádobka bez úch, na vyššej nôžke valcovitého alebo kónického tvaru, s vyšším širokým nalievacím hrdlom, slúžila na uchovávanie vonných (parfumovaných) olejov a mastí.[3][4] Lydion bol obľúbený najmä vo východnej časti starovekého gréckeho sveta. Už názov tejto nádoby napovedá, že jej tvar má pôvod v Lýdii (bol najtypickejším príkladom miestnej keramiky),[2] v krajine, ktorá v staroveku vyrábala parfumované oleje (masti) a ľanové tkaniny známe po celom stredomorskom svete.[5]
V Lýdii, ktorá mala úzku kultúrnu symbiózu so susednou Ióniou, sa lydion začal vyrábať na začiatku 6. storočia pred Kr. Jeho tvar má určité znaky frýgskeho vplyvu, ale nôžka je typicky lýdska.[6] Keďže sa v ňom vyvážali vonné oleje a masti, stal sa čoskoro vyrábaným i v gréckom svete. Lydion bol všeobecne jednoducho zdobený, najčastejšie pruhovanými vzormi (telo nádoby nádoby zdobili často úzke hnedé pruhy a hrdlo a nôžku širšie tmavočerveno-hnedé).[3] V Aténach sa lydion vyrábal zriedka, figurálne zdobený ešte zriedkavejšie.[7]
Tvary
upraviť-
Atický lydion, cca 550 pred Kr. -
Terakotový lydion z Lýdie, 6. stor. pred Kr. -
Terakotový lydion z Lýdie, 6. stor. pred Kr.
Referencie a bibliografia
upraviť- ↑ Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 151.
- ↑ a b Ritual, Lydion [1]
- ↑ a b The Lydian Treasure, Lydion [2]
- ↑ Altan Cilingiroglu. Anadolu Demir Caglari. 3. Ankara : British Institute of Archaeology at Ankara, 1994. ISBN 978-19-1209-069-3. S. 113.
- ↑ Çetin Anlağan, Tanju Anlağan, Robert Bragner. Sadberk Hanim Museum. İstanbul : The Museum, 1995. ISBN 978-97-5954-577-2. S. 43.
- ↑ Ekrem Akurgal, Léo Hilber. The Art and architecture of Turkey. İstanbul : Rizzoli, 1980. ISBN 978-08-4780-273-9. S. 25.
- ↑ Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Berlin : Mann, 1983. ISBN 978-37-8611-325-6. S. 151.