Medzinárodná klasifikácia chorôb
Medzinárodná klasifikácia chorôb (oficiálny a úplný názov - Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a príbuzných zdravotných problémov; zaužívaná skratka MKCH alebo MKCH-10, medzinárodne ICD alebo ICD-10) je systém položiek, ktorými sa označujú jednotlivé choroby a ich varianty podľa dohodnutých a ustanovených kritérií. Obsahuje v danej revízii celé rozpätie v danom čase známych chorobných jednotiek. Od 1. septembra 2013 na Slovensku platí revízia MKCH-10-SK-2013, ktorá je rozšírená podľa nemeckého vzoru na využitie v systéme DRG.[1] Z pôvodnej MKCH-10, ktorá obsahovala 12 232 kódov diagnóz, došlo k rozšíreniu na 17 096 koncových, tzv. terminálnych kódov, a doplnenie 5. miesta v štruktúre kódu.[2]
V súčasnosti sa očakáva prechod na ICD-11 (MKCH-11), ktorý je novšou verziou tejto klasifikácie. ICD-11 je už schválený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), ale na Slovensku sa zatiaľ používa verzia ICD-10. ICD-11 prináša niektoré zmeny, ktoré umožňujú presnejšiu a modernizovanú diagnostiku a klasifikáciu chorôb, a očakáva sa, že v budúcnosti bude zavedený aj v slovenskom zdravotníctve.
Kapitoly MKCH-10-SK-2013
upraviťHistória MKCH
upraviťŠtatistická klasifikácia chorôb má svoj začiatok v 18. storočí. Kým staršie revízie sa zaoberali príčinami smrti, rozsah 6. revízie bol v roku 1948 rozšírený včlenením nezhubných chorôb. Toto rozširovanie ďalej pokračovalo v 9. revízii spolu s niektorými inováciami, umožňujúcimi uspokojenie štatistických potrieb množstva rôznych organizácií. Okrem toho boli počas medzinárodnej konferencie pre 9. revíziu (Ženeva, 1975) dočasne prijaté a pokusne schválené na publikovanie doplnkové klasifikácie výkonov v lekárstve, telesných chýb a obmedzení aktivity.
V súčasnosti platná 10. revízia Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov je poslednou zo série, ktorá sa začala v roku 1893 Bertillonovou klasifikáciou alebo Medzinárodným zoznamom príčin smrti. Hoci názov sa zmenil, v záujme sprehľadnenia obsahu a zámeru sa zachovala zaužívaná skratka „MKCH“. Práce na 10. revízii MKCH sa začali v septembri 1983 počas prípravnej schôdze, ktorá sa uskutočnila v Ženeve.
Okrem technických pripomienok predložených mnohými skupinami špecialistov a jednotlivými odborníkmi sa prijalo množstvo podnetov a doplnkov od členských krajín SZO a regionálnych úradov, ktoré boli výsledkom rozsiahleho obehu konceptu návrhov na revíziu v rokoch 1984 a 1987. Z prijatých pripomienok bolo jasné, že veľké množstvo používateľov očakáva od MKCH aj zahrnutie iného typu
údajov, ako obsahujú zdravotnícke informácie (v širšom zmysle tohto slova). Klasifikáciu schválila Medzinárodná konferencia o 10. revízii, ktorá sa konala od 26. septembra do 2. októbra 1989 v Ústredí SZO v Ženeve, a bola prijatá na 43. valnom zhromaždení SZO.
Tradičná štruktúra MKCH sa zachovala, ale predchádzajúci číselný systém bol nahradený alfanumerickou schémou. Táto schéma poskytuje širší kódovací rámec a necháva priestor na budúcu revíziu bez narušenia číselného systému, ako sa to stávalo v minulosti.
Všeobecná charakteristika MKCH-10
upraviťHlavná inovácia 10. revízie spočíva v použití alfanumerickej kódovacej schémy skladajúcej sa z jedného písmena, za ktorým nasledujú tri číslice štvormiestnej (štvorznakovej) úrovne. Tento spôsob kódovania poskytuje viac ako dvojnásobné zväčšenie kódovacieho rozsahu v porovnaní s 9. revíziou a v prevažnej väčšine kapitol umožňuje ich označením jedným písmenom alebo skupinou písmen vytvoriť pre každé z nich 100 trojmiestnych (trojznakových) položiek. Z 26 dostupných písmen sa využilo 25, písmeno U ostalo neobsadené
pre budúce dodatky a zmeny.
Niektoré trojmiestne položky ostali neobsadené. Určené sú na budúce rozširovanie a revízie a ich počet sa mení v závislosti od kapitol: predovšetkým kapitoly s anatomickou osou klasifikácie majú menej voľných položiek, keďže zmeny ich obsahu sa v budúcnosti predpokladajú len v obmedzenom rozsahu.
9. revízia obsahuje 17 kapitol a dodatkové klasifikácie: Dodatkovú klasifikáciu vonkajších príčin poranení a otráv (klasifikácia E) a Dodatkovú klasifikáciu faktorov pôsobiacich na zdravotný stav a kontakt so zdravotníckymi službami (klasifikácia V). Tieto dve kapitoly sa už ďalej nepovažujú za doplnkové, ale sú priradené ako súčasť hlavnej klasifikácie.
Vzhľadom na efektívne využitie dostupného priestoru sa poruchy imunity včlenili medzi choroby krvi a krvotvorných orgánov. V 9. revízii boli začlenené medzi choroby žliaz s vnútornou sekréciou, výživy a premeny látok.
Nová kapitola Choroby krvi a krvotvorných orgánov a poruchy imunity teraz nasleduje za kapitolou Nádory, ktoré sú označené písmenom D.
Počas spracúvania kapitoly Choroby nervového systému a zmyslových orgánov bolo zrejmé, že nebude možné vyhovieť všetkým vyžadovaným detailom v jednom písmene v 100 trojmiestnych položkách. Preto sa rozhodlo, že sa vytvoria tri oddelené kapitoly - Choroby nervového systému označené písmenom G a dve kapitoly Choroby oka a očných adnexov a Choroby ucha a hlávkového výbežku označené písmenom H.
Rovnako aj kapitoly Choroby močovej a pohlavnej sústavy, Ťarchavosť, pôrod a popôrodie, Niektoré choroby vznikajúce v perinatálnej perióde a Vrodené chyby, deformácie a chromozómové anomálie sa spojili do za sebou nasledujúcich kapitol XIV. až XVII.
Včlenením pôvodne dodatkových klasifikácií vo forme časti hlavnej klasifikácie a s vytvorením dvoch nových kapitol sa celkový rozsah kapitol 10. revízie sa rozšíril na 21. Názvy niektorých kapitol sa zmenili a zlepšili v záujme lepšieho zdôraznenia ich obsahu.
Významnou inováciou bolo vytvorenie položiek pozákrokových ochorení v závere určitých kapitol. Tieto dôležité ochorenia vymedzujúce problematiku lekárskej starostlivosti v jej pravom význame tvoria súčasť niektorých chorôb žliaz s vnútornou sekréciou a premeny látok, ktoré vznikli v dôsledku operačného odňatia orgánu alebo jeho časti, prípadne iných špecifických ochorení, napríklad postresekčného syndrómu po resekcii žalúdka. Pozákrokové ochorenia, ktoré nie sú špecifické a vznikli ako bezprostredné komplikácie zákroku, napríklad vzduchová embólia a pooperačný šok, sa následne klasifikujú v kapitole Poranenia, otravy a daktoré iné následky vonkajších príčin.
Ďalšie zmeny oproti 9. revízii sa týkali názvov: štvormiestne názvy sa museli často čítať spolu s trojmiestnymi, aby bolo možné zistiť úplný význam a cieľ podpoložky, kým v 10. revízii sú názvy takmer nemenné, úplné a môžu sa uvádzať samostatne. Schéma podvojnej (duálnej) klasifikácie príčin a prejavov chorôb známa ako krížikový (†) a hviezdičkový (*) systém zavedená v 9. revízii bola predmetom kritiky; mnohí pokladali tento systém za málo obsažný. Na prekonanie týchto problémov bola v 10. revízii hviezdičková informácia obsiahnutá v 82 homogénnych trojmiestnych (trojznakových) položkách na voliteľné (nepovinné) použitie. Takýto spôsob umožňuje diagnostické výrazy obsahujúce informácie o základnom chorobnom procese a o prejave alebo komplikácii v určitom orgáne vyjadriť dvoma kódmi, ktoré dovoľujú ich zmysluplné zaradenie alebo usporiadanie.
Klasifikácia bola rozšírená i pre potreby odborníkov v zubnom lekárstve a stomatológii (MKCH-DA), pričom sa zvolil postup, ktorý zachováva základnú štruktúru a funkciu MKCH. Súčasťou je i druhé vydanie Medzinárodnej klasifikácie onkologických chorôb (MKCH-O) s viacosovou klasifikáciou zahŕňajúcou topografiu a morfológiu nádorov.
Termínom vydania všetkých troch dielov anglickej a francúzskej štvormiestnej verzie 10. revízie bol záver roka 1991. 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb vstúpila do platnosti 1. januára 1993 (na Slovensku od 1. januára 1994).
Poznámky k slovenskej terminológii
upraviťSlovenská lekárska terminológia získala sústavný základ v anatomickom názvosloví Júliusa Ladzianskeho (Nomina anatomica 1935, revidované a doplnené Anatomické názvoslovie 1962). Autor sa zasadzoval za pestovanie vedy v národnom jazyku a východiskom pre anatomické názvoslovie mu boli nárečové zdroje. Stal sa terčom urážok a politicky motivovaných útokov za „separatistickú prácu“. Slovenské anatomické názvoslovie sa napokon jednako presadilo takmer bez zvyšku, hoci až po autorovej predčasnej smrti.
Ďalšie príspevky k slovenskému lekárskemu názvosloviu v periodickej a knižnej literatúre, odbornej aj popularizačnej, boli nesústavné, príležitostné, často poznačené mechanickým preberaním z nedomácich prameňov. Iba málokedy siahali za domácimi nárečovými a staršími literárnymi zdrojmi, ako to robili v tomto smere tvorivo angažovaní zoológovia a botanici. Vedomé nadväzovanie kontinuity s domácimi jazykovými prameňmi zostávalo na periférii všeobecnej oficiálnej praxe.
Slovenský preklad 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb považujú jeho autori za príležitosť nadviazať na prerušenú kontinuitu s domácimi zdrojmi lekárskej terminológie. Novo vytvorené názvy odporúčajú iba výnimočne (napríklad preklad medzinárodného mena herpes simplex na plazivec jednoduchý a herpes zoster na plazivec pásový popri známom opasec - zoster).
Zoznam diel
upraviť- Medzinárodná klasifikácia chorôb, revízia 1975, 1. diel Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia, s. XIII-XXIV.
- Verejná správa o zdravotníckych informáciách. Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia 1978.
- Medzinárodná konferencia o zdravotníckej štatistike na rok 2000. Budapešť, Štatistické vydavateľstvo 1984.
- Medzinárodná klasifikácia poškodení, invalidity a telesných chýb. Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia 1980.
- Medzinárodná klasifikácia výkonov v lekárstve. Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia 1978.
Referencie
upraviť- ↑ Medzinárodná klasifikácia chorôb - MKCH
- ↑ Pravidlá kódovania diagnóz a výkonov v systéme SK-DRG 06.11.2013 [online]. [Cit. 2013-11-08]. Dostupné online. Archivované 2013-11-09 z originálu.
Externé odkazy
upraviť- MKCH vyhľadávač (drg.sk) - Vyhľadávač MKCH podľa diagnózy a kódu
- Medzinárodná klasifikácia chorôb - MKCH 10 [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
- Zoznam diagnóz - vyhľadávanie podľa kódu alebo názvu diagnózy
- Zoznam diagnóz