Magna charta
Magna c(h)arta alebo Veľká listina (angl. The Great Charter), na Slovensku tradične známa aj ako Magna charta libertatum alebo Veľká listina slobôd, bol základný zákon anglickej stavovskej monarchie, ktorý 15. júna 1215 podpísal kráľ Ján I. Bezzemok pod nátlakom anglickej šľachty po nepokojoch spôsobených jeho zahraničnou politikou a absolutistickým spôsobom vlády. Obmedzila kráľovu suverénnu moc v prospech šľachty a mešťanov. Ján I. Bezzemok bol krutý a robil všetko vo svoj prospech. Preto sa jeho domovská šľachta a okolité krajiny vzbúrili.
Tento dokument sa stal základom anglického a amerického práva, tvorí základný zákon anglickej stavovskej monarchie. Okrem iného ustanovoval, že žiaden slobodný obyvateľ nesmie byť prenasledovaný alebo zatknutý bez zákonného rozsudku. Zakazoval kráľovi bez povolenia šľachty vyhlásiť mimoriadne dane a považuje sa za začiatok demokracie v Anglicku.
Po formálnej stránke bolo možné Veľkú listinu slobôd rozdeliť na 63 ustanovení, z ktorých každé sa zaoberalo podrobnosťami feudálnej správy a obyčajov. V súčasnosti sa najčastejšie uvádza, že dokument obsahuje 61 ustanovení, pretože v novších edíciách bola časť záverečných ustanovení vynechaná. Články sa týkali napríklad slobôd a postavenia anglickej cirkvi, slobôd a slobodných zvykov miest, právnej úpravy trestného práva a súdnictva atď.
Celkový význam dokumentu spočíval v tom, že ustanovil zárodok anglického parlamentu, za ktorý sa v danom období považovala tzv. Všeobecná rada kráľovstva.
V mnohých významných právnych dokumentoch, ktoré mali pre formovanie ľudských práv nesmierny význam, ako Zlatá bula Ondreja II., anglický Habeas Corpus Act, anglická Listina práv (Bill of Rights) či americké Virginia Bill of Rights a Bill of Rights, sa odrážali tradície Magny Charty Libertatum z roku 1215.
Po Jánovej smrti regentská vláda jeho syna Henricha III dokument potvrdila.