Marco Polo

	Marco Polo
Narodenie	cca 1254; ostrov Korčula alebo Benátky, Benátska republika (dnešné Chorvátsko/Taliansko)
Úmrtie	8. január 1324 (69 – 70 rokov); Benátky, Benátska republika (dnešné Taliansko)
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Marco Polo; (plné texty diel autora)
Commons	Marco Polo
	Biografický portál

O iných významoch výrazu Marco Polo pozri Marco Polo (rozlišovacia stránka).

Marco Polo (* cca 1254, ostrov Korčula alebo Benátky, Benátska republika – † 8. január 1324, Benátky) bol benátsky kupec, ktorý sa preslávil svojimi správami o cestách v Číne. Bol to prvý Európan, ktorý podrobnejšie poznal východnú Áziu.

V rokoch 1271 až 1295 cestoval pozdĺž Hodvábnej cesty. Jeho putovanie je zaznamenané v knihe Cesty Marca Pola (známej aj ako Kniha o divoch sveta a Il Milione, okolo roku 1300), ktorá Európanom opísala vtedajšiu tajomnú kultúru a vnútorné pomery východného sveta vrátane bohatstva a obrovskej rozlohy Mongolskej ríše a Číny dynastie Juan a poskytla im prvý komplexný pohľad na Čínu, Perziu, Indiu, Japonsko a ďalšie ázijské mestá a krajiny.

Marco sa narodil v Benátkach a obchodovaniu sa naučil od svojho otca a strýka Niccola a Maffea, ktorí cestovali po Ázii a stretli sa s Kublajchánom. V roku 1269 sa vrátili do Benátok, aby sa prvýkrát stretli s Marcom. Všetci traja sa vydali na epickú cestu do Ázie a preskúmali mnohé miesta pozdĺž Hodvábnej cesty, až kým nedorazili do Kataja (Číny). Prijal ich kráľovský dvor Kublajchána, na ktorého zapôsobila Marcova inteligencia a pokora. Marco bol vymenovaný za chánovho zahraničného vyslanca a bol vyslaný na mnohé diplomatické misie po celej ríši a juhovýchodnej Ázii, napríklad do dnešnej Barmy, Indie, Indonézie, Srí Lanky a Vietnamu. Marco Polo tiež veľa cestoval po Číne, 17 rokov žil v cisárstve a videl mnoho vecí, ktoré boli predtým Európanom neznáme. Okolo roku 1291 sa Polo ponúkol, že bude sprevádzať mongolskú princeznú Kököchin do Perzie; dorazili tam okolo roku 1293. Po odchode od princeznej cestoval po súši do Konštantínopola a potom do Benátok, domov sa vrátili po 24 rokoch. V tom čase boli Benátky vo vojne s Janovom; Marco bol po zapojení sa do vojnového ťaženia zajatý a uväznený Janovčanmi a svoje príbehy diktoval Rustichellovi da Pisa, spoluväzňovi. V roku 1299 ho prepustili, stal sa bohatým obchodníkom, oženil sa a mal tri deti. Zomrel v roku 1324 a bol pochovaný v kostole San Lorenzo v Benátkach.

Hoci nebol prvým Európanom, ktorý sa dostal do Číny, Marco Polo bol prvým, kto zanechal podrobnú kroniku o svojich zážitkoch. Tento opis Orientu poskytol Európanom jasný obraz o geografii a etnických zvykoch Východu a bol prvým západným záznamom o porceláne, pušnom prachu, papierových peniazoch a niektorých ázijských rastlinách a exotických zvieratách. Jeho cestopis inšpiroval Krištofa Kolumba a mnohých ďalších cestovateľov. Na základe jeho spisov existuje rozsiahla literatúra; ovplyvnil aj európsku kartografiu, čo viedlo k zavedeniu mapy Fra Mauro.

Cesta do Ázie

Cesta Marca Pola

Narodil sa v benátskej kupeckej rodine. Jeho otec a strýko podnikli už v 60. rokoch 13. storočia prvú cestu k mongolskému chánovi Kublajovi a vrátili sa po niekoľkých rokoch do Benátok s chánovým posolstvom pre pápeža Gregora X.

O detstve Marca Pola do jeho pätnástich rokov nie je známe takmer nič, okrem toho, že časť detstva pravdepodobne strávil v Benátkach. Medzitým Marcovi Polovi zomrela matka a vychovávala ho teta a strýko. Dostalo sa mu dobrého vzdelania, učil sa obchodným predmetom vrátane devíz, oceňovania a manipulácie s nákladnými loďami. Latinčinu sa naučil len málo alebo vôbec. Jeho otec sa neskôr oženil s Floradise Polo (rodenou Trevisan).

V roku 1271, počas vlády dóžu Lorenza Tiepola, sa Marco Polo (vo veku sedemnástich rokov), jeho otec Niccolò a strýko Maffeo vydali do Ázie na cesty, ktoré Marco neskôr zdokumentoval vo svojej knihe.

Doplávali do Akry a neskôr sa na ťavách vydali do perzského prístavu Hormuz. Počas prvých etáp cesty sa na niekoľko mesiacov zdržali v Akkone a mohli sa porozprávať s arcidiakonom Tedaldom Viscontim z Piacenzy. Polovci pri tejto príležitosti vyjadrili ľútosť nad tým, že pápežský stolec bol dlho prázdny, pretože pri predchádzajúcej ceste do Číny dostali od Kublajchána list pápežovi, a tak museli odísť do Číny sklamaní. Počas cesty však dostali správu, že po 33 mesiacoch konečne konkláve zvolilo nového pápeža a že ním je práve arcidiakon z Akry. Všetci traja sa ponáhľali vrátiť do Svätej zeme, kde im nový pápež zveril listy pre "veľkého chána", v ktorých ho vyzýval, aby poslal svojich vyslancov do Ríma. Aby dodal tejto misii väčšiu váhu, poslal spolu s Polom ako svojich legátov dvoch otcov dominikánov, Guglielma z Tripolisu a Nicolu z Piacenzy.

Pokračovali po súši, až kým nedorazili ku Kublajchánovi do Šangdu v Číne (vtedy známej ako Katah). V tom čase mal Marco 21 rokov. Chán, na ktorého zapôsobila Marcova inteligencia a pokora, ho vymenoval za svojho zahraničného vyslanca v Indii a Barme. Bol vyslaný na mnohé diplomatické misie po celej jeho ríši a v juhovýchodnej Ázii (napríklad v dnešnej Indonézii, na Srí Lanke a vo Vietname). Taktiež zabával chána príbehmi a postrehmi o krajinách, ktoré videl. V rámci svojej misie Marco veľa cestoval po Číne a 17 rokov žil v cisárstve.

Získal si natoľko dôveru chána, že ho roky poveroval dôležitými štátnymi úlohami, napríklad ho na tri roky poveril správou mesta a okresu Jang-čou v južnej Číne. Na cestách z titulu svojej funkcie Marco Polo navštívil provincie Šan-si, Šen-si, S’-čchuan a Jün-nan, pravdepodobne aj severnú Barmu, a ďalej z Peipingu (sídla chána) cestoval na juhovýchod až po prístav Cuan-čou. Mimo mongolskej ríše navštívil pobrežie Annanu a Indiu.

Kublaj spočiatku niekoľkokrát odmietol povoliť Polovcom návrat do Európy, keďže si vážil ich spoločnosť a stali sa preňho užitočnými. Okolo roku 1291 však nakoniec povolenie udelil a Polovcom zveril svoju poslednú povinnosť: sprevádzať mongolskú princeznú Kököchin, ktorá sa mala stať manželkou Arghun chána v Perzii. Po odchode od princeznej Polovci cestovali po súši do Konštantínopola. Neskôr sa rozhodli vrátiť do svojho domova.

Do Benátok sa vrátili v roku 1295, po 24 rokoch, s mnohým bohatstvom a pokladmi. Precestovali takmer 24 000 km.

Cestopis

V rokoch 1298 - 1299 Marco Polo strávil mesiace vo väzení v Janove ako zajatec Janovčanov po bitke benátskeho a janovského loďstva pri Korčuli. Čas tu trávil diktovaním svojich spomienok z ciest pravdepodobne v benátskom nárečí s francúzskymi prvkami Rustichellovi da Pisa (často nesprávne nazývaný Rusticiano), ktorý ich spísal po francúzsky pod názvom „Livres des merveilles du monde" (Kniha o zázrakoch sveta). V Taliansku je cestopis známy pod názvom „Milione“ (asi podľa autorovho mena Marco-Emilione). Pôvodný text sa bohužiaľ stratil, v Európe sa však zachovalo vyše sto odpisov a prekladov (napr. český asi z roku 1400, najstarší taliansky z roku 1599). V roku 1928 vydal Luigi Foscolo Benedetto "Il milione di Marco Polo" (resp. Il Milione, prima edizione integrale a cura di Luigi Foscolo Benedetto), rekonštrukciu pôvodného textu na základe porovnávania viacerých zachovaných redakcií rukopisu, pričom jednotlivé časti nechal v pôvodnom jazyku (francúzštine, toskánčine, benátčine a pod.). Výsledok prepísal aj do prózy v modernej taliančine, ktorá vyšla v roku 1932 pod názvom „Il libro di Messer Marco Polo Cittadino di Venezia detto il Milione, dove si raccontano le Meraviglie del Mondo“ (Kniha pána Marca Pola, benátskeho mešťana, zvaného Milión, v ktorej sa opisujú divy sveta). Popri významných zisteniach Benedettu zistili moderní bádatelia, že existujú tri rukopisy najbližšie pôvodnému textu: jeden latinský preklad, ďalej francúzsky kódex (1116, Národná knižnica v Paríži) – ten je jednoznačne najlepší – a toskánska redakcia zo 14. storočia.

Cestopis je vlastne prvým zemepisom Ázie a je najcennejším zdrojom historických informácií o vtedajšej Ázii. Je obzvlášť cenný po rôznych fantastických legendách z včasného stredoveku. Podáva informácie o spôsobe života obyvateľov, o podnebí, o púštiach a riekach, o monzúnoch, o Tichom oceáne, o Indickom oceáne, o horiacom oleji z kaukazských prameňov, o nehorľavom azbeste z Mongolska a podobne. Východná Ázia je vykreslená ako veľmi bohatá, oplývajúca zlatom a drahým korením, prístavmi s obrovským obchodným ruchom, obrovskými mestami s veľa mostami a pod. Opísal aj obrovský nádherný palác chána v Peipingu (Polo ho nazýva Camabalucu), príkladnú štátnu organizáciu chánovej ríše a podobne. Text pokrýva územia od Perzie po Čínu a Indiu a východoindické súostrovia, ale aj o územiach, ktoré sám nenavštívil (Rusko, Sibír, Japonsko a pod.). Dielo obsahuje aj viacero zveličených správ, ktoré sú však pripisované hlavne Rustichellovi. Podľa ojedinelých názorov (na všetky však existujú protiargumenty), chyby v texte dokladajú, že Marco Polo v Ázii nikdy nebol.

Literatúra

POLO, Marco: Milión : o záležitostech Tatarů a Východních Indií s popisem života a zvyků oněch krajů i mnoha jiných znamenitých a podivuhodných věcí : popsaných ve třech knihách a neuveřejněných dosud v míře takto úplné a rozsáhlé ve zpracování Giovanniho Battisty Ramusia. [Z talianskej verzie Polovho cestopisu od G. B. Ramusia preložila Miroslava Mattušová.] Praha : Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1961. 325 s.
POLO, Marco: Hodvábna cesta Marca Pola : Umenie cestovať. Bratislava : SPN – Mladé letá, 2012. 272 s. ISBN 978-80-10-02205-2 [ide o vydanie jeho cestopisu s úvodným slovom Johna Masefielda z roku 1908]
CONKLIN AKBARI, Suzanne – IANNUCCI, Amilcare: Marco Polo and the encounter of East and West. Toronto : University of Toronto Press, 2008. x + 338 s. ISBN 978-0-8020-9928-0
LARNER, John: Marco Polo and the discovery of the World. New Haven : Yale University Press, 1999. xiii + 250 s. ISBN 0-300-07971-0
MARTÍNEK, Jiří – MARTÍNEK, Miloslav: Kdo byl kdo : světoví cestovatelé a mořeplavci. Praha : LIBRI, 2003, s. 407 – 410. ISBN 80-7277-118-3
WOOD, Frances: Byl Marco Polo opravdu až v Číně? Praha : Faun, 1999. 175 s. ISBN 80-86275-04-3

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Marco Polo
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marco Polo

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marco Polo na anglickej Wikipédii.