Močenok

Močenok (v minulosti Močonok, Mučeníky, Sládečkovce, maď. Mocsonok) je obec na Slovensku v okrese Šaľa.

Močenok
obec
kostol sv. Klimenta
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Šaľa
Región	Dolné Považie
Vodný tok	Dlhý kanál
Nadmorská výška	130 m n. m.
Súradnice	48°13′51″S 17°55′51″V
Rozloha	46,39 km² (4 639 ha)
Obyvateľstvo	4 316 (31. 12. 2023)
Hustota	93,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Roman Urbánik (SMER-SD, HLAS-SD, SNS)
PSČ	951 31
ŠÚJ	500739
EČV (do r. 2022)	SA
Tel. predvoľba	+421-37
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Močenok
Webová stránka: mocenok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Močenčan

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Močenku sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113, uloženej v Biskupskom archíve v Nitre. Ďalšia z dávnych historických zmienok o obci je z 13. júna 1623, keď cisár Ferdinand II. udelil obci právo vyberať mýto na terajšom Zúgovskom moste. Historici predpokladajú, že staroslovenský názov obce Močenok pochádza z latinského názvu musenic. Pomenovanie obce prešlo v priebehu ďalších storočí len drobnými zmenami. V roku 1773 sa uvádza názov Mocsonok, v ďalšom súpise z roku 1786 zas Mocschonok a od roku 1808 opätovne Mocsonok. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 1 828 obyvateľmi. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Močenku 3 878 obyvateľov, z toho bolo 3 041 Slovákov, 706 Maďarov, 47 Nemcov, 3 Rómovia a 81 obyvateľov inej, resp. nezistenej národnosti.

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Močonok resp. Močonek, neskôr bol zmenený na Močenok. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na Mučeníky a o tri roky neskôr bol názov opätovne zmenený na Sládečkovce. V roku 1992 bol obci prinavrátený pôvodný historický názov Močenok.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Kríža, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1747. V rokoch 2003-2006 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora, pod ktorou je umiestnená krypta s pomníkom biskupa Jozefa Klucha. Nachádza sa tu barokový oltár so súsoším Golgoty. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šabránami. Štítové priečelie je lemované pilastrami a ukončené segmentovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená barokovou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol sv. Klimenta, trojloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1761-1765. Donátorom kostola bol arcibiskup Imrich Esterházi. Úpravami prešiel v rokoch 1774-1782. V rokoch 1926-1927 bol doplnený o bočné lode podľa projektu architekta M. M. Harminca. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár so sochami sv. Klimenta a uhorských svätých kráľov, sv. Štefana a sv. Ladislava, dva bočné oltáre a kazateľnica. Fasády kostola sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Biskupský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena H z rokov 1840-1848. Bol poškodený počas revolúcie v roku 1848. Na mieste staršej stavby ho vybudoval nitriansky biskup Imrich Paluďai. Úpravami prešiel v rokoch 1893-1896. Do roku 1911 tu sídlil biskupský úrad než sa presťahoval do Nitry. V rokoch 1950-1951 tu boli v rámci režimných perzekúcií násilne sústredení kňazi. V interiéri sa dochovali kazetové stropy a pôvodné parkety. Súčasťou kaštieľa je súkromná biskupská kaplnka sv. Kríža. Priečeliu dominuje päťosový rizalit s portikom s balkónom neseným iónskymi stĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je reliéfna výzdoba s erbom. Nárožia štítu sú dekorované akrotériami. Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovaním. Okná poschodia majú šambrány s rímsovými suprafenestrami na konzolách, na nárožných rizalitoch sú polkruhovo ukončené. Okolo kaštieľa sa nachádza prírodnokrajinársky park.

• Kaplnka sv. Urbana, baroková stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z rokov 1748-1750. Pôvodne bola obklopená vinicami. Obnovou prešla v roku 2001. Veža kaplnky je členená priebežnými lizénami, ukončená je ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená socha patróna v nike.

• Kalvária s kaplnkou Božieho hrobu, súbor klasicistických stavieb z roku 1852. Kaplnka je ukončená segmentovým záverom.

• 
  Kostol sv. Kríža
• 
  Kostol sv. Klimenta
• 
• 
• 
  Biskupský kaštieľ na konci 19. storočia

Pravidelné podujatia

V obci sa od roku 1993 každoročne koná festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok na počesť biskupa sv. Gorazda, ktorý bol jedným z najznámejších žiakov vierozvestov Konštantína a Metod.

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Moravčík (* 1944), archeológ a múzejník

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Močenok
• Základná škola v obci Močenok

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Močenok

Externé odkazy

• Oficiálny web