Obojživelníky

	Obojživelníky
	; salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra’’)
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	obojživelníky (Amphibia)
Vedecký názov
	Amphibia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Obojživelníky (Amphibia) sú trieda stavovcov. Obojživelníky sú polovodné, studenokrvné stavovce. Sú to najprimitívnejšie druhy štvornožcov.

Systematika

Obojživelníky (Amphibia) v najširšom (čiže v tradičnom) zmysle :

rad †ichtyomorfné praobojživelníky (Ichthyostegalia v širšom zmysle) - parafyletický taxón, zahŕňa všetky najstaršie štvornožce (Ichthyostegalia v užšom zmysle je len čeľaď Ichthyostegalidae)
čeľaď † Whatcheeriidae
čeľaď † Crassigyrinidae/rad Palaeostegalia
čeľaď † Adelospondyli - staršie zaraďovaná pod Lepospondyli
čeľaď † Colosteidae - staršie niekedy zaraďovaná rôzne inde, napr. pod Temnospondyli
čeľaď † Baphetidae/Loxommatidae - staršie zaraďovaná rôzne inde
obojživelníky (Amphibia) v širokom zmysle/Batrachomorpha:
- rad † pražabovcotvaré (Temnospondyli) - parafyletický taxón, staršie zaraďovaný napr. niekde vedľa Anthracosauria v širšom zmysle; v tu použitom širšom ponímaní zahŕňa aj taxóny širokolebcotvaré (Plagiosauria) a Stereospondylia
  - niekoľko vyhynutých rodov
  - † Edopoidea
  - čeľaď †Dendrerpetontidae
  - †Rhachitomi - vývojovo zahŕňa aj taxón Lissamphibia, ktorý je ale v tomto systéme zaradený oddelene (pozri nižšie)
- obojživelníky (Amphibia) v užšom zmysle/bezpancierniky (Lissamphibia):
  - čeľaď † Albanerpetontidae - zaraďovaná aj ako sesterský taxón taxónu Lissamphibia
  - Batrachia
    - chvostnaté obojživelníky/chvostnaté/mlokovce (Caudata)/ rad mloky (=mlokotvaré; Urodela) v širšom zmysle
      - niekoľko primitívnych vyhynutých rodov
      - rad mloky (=mlokotvaré; Urodela) v užšom zmysle
    - bezchvosté obojživelníky/bezchvosté/žabovce (Salientia)/ rad žaby (=žabotvaré; lat. Anura) v širšom zmysle
      - niekoľko primitívnych vyhynutých rodov - v niektorých systémoch sa dva najjednoduchšie z týchto primitívnych vyhynutých rodov klasifikujú ako rad †Proanura (^[1])
      - rad žaby (=žabotvaré; lat. Anura) v užšom zmysle
  - beznohé obojživelníky/beznohé/červoňovce (Gymnophiona)/ rad červone (=červoňotvaré; lat. Apoda) v širšom zmysle
    - niekoľko primitívnych vyhynutých rodov
    - rad červone (=červoňotvaré; lat. Apoda) v užšom zmysle
†reptiliomorfné praoobojživelníky (Anthracosauria) v širšom zmysle - parafyletický taxón
- † reptiliomorfné praoobojživelníky (Anthracosauria) v užšom zmysle - parafyletický taxón
  - rad † Embolomeri - niekedy sa zaraďujú niekde vedľa Baphetidae
  - čeľaď † Gephyrostegidae/rad Gephyrostegida
  - niekoľko vyhynutých taxónov
- rad †plazokrytolebcotvaré (Seymouriamorpha)
†zrastenostavce (Lepospondyli) - možno polyfyletický taxón; presné zaradenie v systéme bolo vždy sporné, niekedy boli Lepospondyli radené vedľa Lissamphibia (teda pod obojživelníky v širokom zmysle); tradične pod Lepospondyli patrili aj Adelospondyli
- rad †šupinohlavcotvaré (Microsauria) v užšom zmysle - parafyletický taxón; veľká väčšina tohto radu sa najnovšie často zaraďuje ako najbazálnejšia skupina plazov (Reptilia)
- rad †štíhlolebcotvaré (Lysorophia) - najnovšie sa často zaraďujú ako najbazálnejšia skupina plazov (Reptilia)
- Holospondyli - najnovšie sa často zaraďujú niekde vedľa čeľade Whatcheeriidae, Adelospondyli, Colosteidae či Baphetidae
  - rad †hadožabovcotvaré (Aïstopoda)
  - rad †Nectridea
rad †Diadectomorpha - občas zaraďovaný ako najbazálnejší rad blanovcov (Amniota) a niekedy zaraďovaný pod synapsidy (Synapsida) či ako sesterský taxón synapsíd

Poznámky

Vyššie sú uvedené len tri (resp. implicitne štyri) spôsoby definície názvu obojživelníky, ďalšie možnosti pozri napr. v článku Systematika stavovcov (tam napríklad v úvodnej časti označené ako obojživelníky A, B, C atď.).
Vyššie uvedené obojživelníky (Amphibia) v najširšom zmysle sú to isté, ako štvornožce (Tetrapoda) okrem blanovcov (Amniota; = plazy + vtáky + cicavce). To znamená, že vyššie uvedený systém je zároveň systém štvornožcov s vynechaním blanovcov.
Niektoré alternatívne taxóny z literatúry:
- vráskozubé obojživelníky (Labyrinthodontia) je tradičný taxón, ktorý je najčastejšie definovaný ako Ichthyostegalia + Colosteidae + Crassigyrinidae + Baphetidae + Temnospondyli, pričom v širšom ponímaní zahŕňa aj Anthracosauria v širšom zmysle. Labyrinthodontia v minulosti zahŕňali aj taxón žaborybovcotvaré (Plesiopoda), ktorý je ale podľa moderných textov neplatným (teda neexistujúcim) taxónom (^[2]). Okrem toho z dnešného pohľadu Labyrinthodontia zrejme zahŕňa aj čeľaď Whatcheeriidae (opísanú až v roku 1995/2002).
- vráskozubce (Apsidospondyli) = Labyrinthodontia vrátane Antracosauria v širšom zmysle
- krytolebkovce/krytolebečníky/krytolebce/krytočrepovce/stegocefaly (Stegocephali) je tradičný taxón, ktorý podľa najčastejšej definície znamená všetky obojživelníky v najširšom zmysle okrem Lissamphibia a Diadectomorpha; inými slovami zahŕňa teda Labyrinthodontia a Lepospondyli
- žabojaštery (Batrachosauria) znamená a) v súčasnosti najčastejšie: Seymouriamorpha + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, b) staršie najčastejšie: to isté ako Anthracosauria v širšom zmysle.
- Reptiliomorpha sa v súčasnosti najčastejšie definuje ako Anthracosauria v širšom zmysle + Lepospondyli (staršie bez Lepospondyli) + Diadectomorpha + Amniota, ale existuje veľa spôsobov definovania tohto taxónu.
- Neotetrapoda = Tetrapoda okrem nasledujúcich taxónov: Ichthyostegalia v širšom zmysle, Colosteidae, Crassigyrinidae, Whatcheeriidae a Baphetidae.

Zdroje tejto kapitoly: ^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]^[10]^[11]^[12]^[13]^[14]^[15]^[16]^[17]^[18]^[19]^[20]^[21]^[22]^[23]^[24]^[25]^[26]

Vývoj

Pravdepodobne sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb v devóne. Prvé známe obojživelníky boli Ichthyostegalia.^[27]

Stručná charakteristika

U väčšiny obojživelníkov zahŕňa životný cyklus premenu z vodného larválneho štádia, v ktorom dýchajú žiabrami, na dospelé suchozemské organizmy, ktoré získavajú kyslík pľúcami. Dospelé jedince obojživelníkov, ktoré majú pľúca, síce nimi prijímajú kyslík, ale žiadny obojživelník nemá vyvinutý hrudný kôš ani bránicu. Preto prijímajú vzduch prehĺtaním. Ďalšie spôsoby dýchania sú kožou alebo žiabrami (majú ich iba obojživelníky, ktoré trávia celý život vo vode). Vlhká koža je dobre priepustná, preto sa najčastejšie vyskytujú v okolí vodných telies (okrem slano-vodných). V koži majú slizové žľazy, ktoré ju taktiež chránia pred vysychaním. Pretože sú studenokrvné, žijú väčšinou v tropickom a miernom pásme, ale niektoré druhy môžu prežiť aj v suchu a chlade.

Dodnes bolo opísaných okolo 6000 druhov žijúcich obojživelníkov. Vedný odbor zoológie, ktorý sa zaoberá štúdiom obojživelníkov a plazov sa nazýva herpetológia. Pretože obojživelníky dýchajú kožou, tak je veľmi citlivá na dotyk, vrátane ľudských rúk. Preto by sa jej suché ruky, pri ich manipulácii, nemali nikdy dotknúť. Mnohé obojživelníky, vrátane žiab, majú aj jedové žľazy v koži. Podobne ako ryby, nekladú vajíčka v ochrannom obale (amnióne).

Referencie

↑ [1]
↑ [2]
↑ BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Fourth edition, 2015 ISBN 978-1-118-40755-4
↑ BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Third edition, 2005 ISBN 0-632-05637-1
↑ MIKULÍČEK, Peter. Zoologický slovník : obojživelníky - Amphibia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 40 s. ISBN 80-223-2121-4.
↑ David Marjanović, Michel Laurin, Fossils, Molecules, Divergence Times, and the Origin of Lissamphibians, Systematic Biology, Volume 56, Issue 3, June 2007, Pages 369–388, https://doi.org/10.1080/10635150701397635
↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2018. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 330-365
↑ Mikko's Phylogeny Archive [3] (a podstránky)
↑ WESTHEIDE, Wilfried; RIEGER, Gunde. Spezielle Zoologie. Teil 2: Wirbel- oder Schädeltiere. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 713 s. ISBN 978-3-642-55436-0. S. 302 a nasl..
↑ Labyrinthodontia. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
↑ Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
↑ Tetrapoda [online]. palaeos.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
↑ TRNKA, A. Zoológia chordátov: vybrané kapitoly. 2018 ISBN 978-80-568-0166-6
↑ C.L. Camp, S.P. Welles, and Morton Green. Bibliography of Fossil Vertebrates 1944-1948. [s.l.] : Geological Society of America, 1953. 472 s. ISBN 978-0-8137-1057-0. S. 449 a nasl..
↑ MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
↑ Matoušek - Trnka - Matoušková-Trnková Slovenské menoslovie obojživelníkov Slovenskej republiky, 1997
↑ Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [4] (stav sept. 2019)
↑ BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S.337, 459
↑ obojžilveníky. In: Pyramída
↑ Amphibian Species of the World [online]. research.amnh.org, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
↑ Marjanović D, Laurin M. Phylogeny of Paleozoic limbed vertebrates reassessed through revision and expansion of the largest published relevant data matrix. PeerJ. 2019;6:e5565. Published 2019 Jan 4. doi:10.7717/peerj.5565 [5]
↑ Clack JA, Ruta M, Milner AR, Marshall JEA, Smithson TR, Smithson KZ. Acherontiscus caledoniae: the earliest heterodont and durophagous tetrapod. R Soc Open Sci. 2019;6(5):182087. Published 2019 May 1. doi:10.1098/rsos.182087 [6]
↑ Pardo, J. D., Szostakiwskyj, M., Ahlberg, P. E., & Anderson, J. S. Hidden morphological diversity among early tetrapods. Nature, 546(7660), 2017, 642–645. doi:10.1038/nature22966
↑ PARDO, A. M. J. D., MADDIN H. C. Infernovenator steenae, a new serpentine recumbirostran from the ‘Mazon Creek’ Lagerstätte further clarifies lysorophian origins. In: Zoological Journal of the Linnean Society, 2019, 187, 506–517 [7]
↑ KLEMBARA, J. et al.: Inner ear morphology of Diadectomorphs and Seymouriamorphs (Tetrapoda) uncovered by high-resolution x-ray microcomputed tomography, and the origin of the amniote crown-group , In: Palaentology. 2019 [8] Archivované 2021-07-16 na Wayback Machine
↑ Veľká kniha živočíchov. 2019. S. 27
↑ ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1990. ISBN 80-209-0053-5.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obojživelníky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Obojživelníky
Wikislovník ponúka heslo Obojživelníky

Externé odkazy

MIKULÍČEK, Peter. Zoologický slovník : obojživelníky - Amphibia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 40 s. Dostupné online. ISBN 80-223-2121-4.
Matoušek - Trnka - Matoušková-Trnková Slovenské menoslovie obojživelníkov Slovenskej republiky, 1997

[1] [1]

[2] [2]

[3] BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Fourth edition, 2015 ISBN 978-1-118-40755-4

[4] BENTON, M. J. Vertebrate palaeontology. Third edition, 2005 ISBN 0-632-05637-1

[5] MIKULÍČEK, Peter. Zoologický slovník : obojživelníky - Amphibia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 40 s. ISBN 80-223-2121-4.

[6] David Marjanović, Michel Laurin, Fossils, Molecules, Divergence Times, and the Origin of Lissamphibians, Systematic Biology, Volume 56, Issue 3, June 2007, Pages 369–388, https://doi.org/10.1080/10635150701397635

[7] GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2018. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 330-365

[8] Mikko's Phylogeny Archive [3] (a podstránky)

[9] WESTHEIDE, Wilfried; RIEGER, Gunde. Spezielle Zoologie. Teil 2: Wirbel- oder Schädeltiere. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 713 s. ISBN 978-3-642-55436-0. S. 302 a nasl..

[10] Labyrinthodontia. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.

[11] Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.

[12] Tetrapoda [online]. palaeos.com, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online. (vrátane podstránok)

[13] TRNKA, A. Zoológia chordátov: vybrané kapitoly. 2018 ISBN 978-80-568-0166-6

[14] C.L. Camp, S.P. Welles, and Morton Green. Bibliography of Fossil Vertebrates 1944-1948. [s.l.] : Geological Society of America, 1953. 472 s. ISBN 978-0-8137-1057-0. S. 449 a nasl..

[15] MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.

[16] Matoušek - Trnka - Matoušková-Trnková Slovenské menoslovie obojživelníkov Slovenskej republiky, 1997

[17] Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [4] (stav sept. 2019)

[18] BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S.337, 459

[19] žilveníky. In: Pyramída

[20] Amphibian Species of the World [online]. research.amnh.org, [cit. 2019-09-17]. Dostupné online.

[21] Marjanović D, Laurin M. Phylogeny of Paleozoic limbed vertebrates reassessed through revision and expansion of the largest published relevant data matrix. PeerJ. 2019;6:e5565. Published 2019 Jan 4. doi:10.7717/peerj.5565 [5]

[22] Clack JA, Ruta M, Milner AR, Marshall JEA, Smithson TR, Smithson KZ. Acherontiscus caledoniae: the earliest heterodont and durophagous tetrapod. R Soc Open Sci. 2019;6(5):182087. Published 2019 May 1. doi:10.1098/rsos.182087 [6]

[23] Pardo, J. D., Szostakiwskyj, M., Ahlberg, P. E., & Anderson, J. S. Hidden morphological diversity among early tetrapods. Nature, 546(7660), 2017, 642–645. doi:10.1038/nature22966

[24] PARDO, A. M. J. D., MADDIN H. C. Infernovenator steenae, a new serpentine recumbirostran from the ‘Mazon Creek’ Lagerstätte further clarifies lysorophian origins. In: Zoological Journal of the Linnean Society, 2019, 187, 506–517 [7]

[25] KLEMBARA, J. et al.: Inner ear morphology of Diadectomorphs and Seymouriamorphs (Tetrapoda) uncovered by high-resolution x-ray microcomputed tomography, and the origin of the amniote crown-group , In: Palaentology. 2019 [8] Archivované 2021-07-16 na Wayback Machine

[26] Veľká kniha živočíchov. 2019. S. 27

[27] ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1990. ISBN 80-209-0053-5.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]