Operácia Dynamo

Operácia Dynamo bola úspešná evakuácia britského expedičného zboru (BEF) a časti Spojencov z dunkerquského obkľúčenia, ktorá prebiehala od 27. mája do 4. júna 1940. Aj keď to bola pre spojencov zdrvujúca porážka, za daných okolností to bol ich veľký úspech.

Operácia Dynamo
Súčasť druhej svetovej vojny
Anglickí vojaci v člnoch, počas evakuácie v Dunkerque
Dátum 27. máj  – 4. jún 1940 Miesto Dunkerque, severné Francúzsko, kanál La Manche Výsledok Víťazstvo Nemecka, no zároveň úspešná evakuácia veľkej časti Spojeneckých vojsk
Protivníci
Spojené kráľovstvo Francúzsko	Nacistické Nemecko
Velitelia
Lord Gort Bertram Ramsay	Heinz Guderian Georg von Küchler
Sila
približne 700 stíhačiek (na začiatku)	1260 bombardérov, 316 strmhlavých bombardérov, 1089 stíhačiek
Straty
68 111 mŕtvych a nezvestných príslušníkov BEF, 177 lietadiel	132 lietadiel
Historický portál

Západný front
Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity

Začiatok

Dňa 10. mája 1940 zahájili Nemci prekvapivú ofenzívu na západnom fronte, tzv. Fall Gelb (z nemeckého: Prípad Žltá). Cieľom tejto ofenzívy bolo vraziť medzi Spojencov klin, ktorý by ich rozdelil na 2 časti:

• severnú, t. j. britské, francúzske a belgické sily v Belgicku a severnom Francúzsku
• južnú, t. j. hlavné francúzske sily a Francúzsko s Maginotovou líniou

V severnom úseku bola predtým vedená klamná ofenzíva s cieľom nalákať hlavné spojenecké sily práve tam, čo sa Nemcom aj podarilo. Lebo po dobytí silnej pevnosti Eben-Emael nemeckými výsadkármi už stihli Nemci prevalcovať polovicu Belgicka. Do tohto dňa Briti úspešne odrážali všetky pokusy Nemcov o prielom a nečakaná paľba z boku bola pre nich šokom. Viscount Gort, veliteľ BEF, na rozdiel od jeho francúzskych spojencov nespanikáril a okamžite prijal obranné opatrenia. Prikázal vytvoriť obrannú líniu na juhu, t. j. na pravom krídle vojsk a nechránené úseky narýchlo obsadil inak nebojovými tylovými jednotkami. Nezabránil ale odrezaniu BEF (a časti Francúzov) od hlavných síl. No zhruba po týždni zistil, že situácia je taká zlá, že bude treba BEF evakuovať. O tom ale ani Churchil, ani francúzsky premiér Reynaud nechceli ani počuť. Dostal rozkaz, aby uskutočnil útok s cieľom prelomiť Nemcov a spojiť sa so spojeneckými hlavnými silami. Tento pokus sa začal 21. mája 1940 a vošiel do dejín ako tankový výpad pri Arrase. Briti postúpili v deväťhodinovom boji 16 km a stratili pri tom 46 tankov. Aj keď sa spočiatku 74 spojeneckým tankom podarilo Nemcov prekvapiť, tí ich v priebehu nasledujúcich dvoch dní s prehľadom zastavili.

Po zlyhaní tohoto pokusu už aj Churchill dospel k názoru, že evakuácia vojsk z oblasti bude najvhodnejším riešením kritickej situácie. Preto vydal rozkaz na evakuáciu a francúzska vláda premiéra Reynauda mu to schválila. Gort sa na toto rozhodnutie pripravil už dopredu - vytvoril 60 km dlhý a zhruba 10 km široký, sprava i zľava bránený koridor smerom zhruba na severovýchod, ktorým sa jeho vojská presúvali k evakuačnému bodu. Za ten zvolil prístav Dunkerque, ktorý bol vtedy známym a vychyteným letoviskom, no aj veľkým prístavom. Jedným z neistých faktov však stále bolo to, či dosiahnu Spojenecké vojská Dunkerque skôr ako ich protivníci. Tu, ako povedal Gort, pomôže už len zázrak. A ten aj nastal - Hitler vydal svoj známy Haltbefehl, čiže rozkaz všetkým nemeckým jednotkám postupujúcim na Dunkerque, aby zastavili. Niektoré pramene tento rozkaz odôvodňujú Hitlerovým prianím, aby likvidáciu Spojeneckých vojsk pri Dunkuerqe dovŕšila Luftwaffe. Tá však nedokázala vyvinúť dostatočné úsilie na ich likvidáciu. Vďaka tomuto stihol Gort krycí koridor predĺžiť až po Dunkerque. Keby sa tak nestalo, bolo by BEF obkľúčené ešte vo vnútrozemí, mimo dosahu britského námorníctva. Teraz ostávalo jeho vojakov už len nalodiť.

Evakuácia

Problémy

Nalodenie vojakov ale nebolo také ľahké, ako si myslel. Hlavné problémy boli:

• Málo lodí
• Samotný prístav pre obrovské masy vojska nestačil
• Dunkerqueská pláž klesala do mora len pozvoľna a preto väčšie lode mohli kotviť okrem prístavu až veľmi ďaleko od brehu.
• Priama plavba do Anglicka bola blokovaná mínami a tie sa museli obchádzať severne, čo predlžovalo cestu trikrát, a ešte sa vystavovali útokom nemeckých ponoriek, ktoré mnohé z lodí počas vyloďovania potopili.
• Riziko útokov zo vzduchu bolo rovnako veľké.

Lode

Problém s loďami dostal na starosť admirál Bertram Ramsay, ktorý celej operácii velil z Doveru, presnejšie z dynamovej miestnosti Doverského hradu, a preto aj dostala celá operácia názov operácia Dynamo. Vzhľadom na to, že ani flotila jej veličenstva nedisponovala v tom momente v oblasti dostatkom lodí, boli o pomoc požiadané všetky organizácie evidujúce lode. To chvíľu trvalo. Museli byť ešte pozbieraní námorníci, okrem profesionálov boli vyzvaní aj dobrovoľníci. Celkovo sa lode zbierali len pomaly. Ale stalo sa čo nikto nečakal - po celom Anglicku sa rýchlo roznieslo, čo sa deje a k Doveru a Ramsgatu sa začalo dobrovoľne schádzať množstvo lodí všetkého druhu. Za dátum začiatku evakuácie sa považuje noc z 26. na 27. máj 1940.

Prístavisko

Vojaci pri naloďovaní pri ústupe z Dunkerque.

Ale problém bol aj s naloďovacím prístaviskom, ktorý stihlo nemecké letectvo poškodiť natoľko, že ho už viac nebolo možné použiť ako kotvisko. Našťastie boli v Dunkerque dva obrovské vlnolamy, severný a južný, ktoré vyčnievali ďaleko do mora. A dali sa použiť aj ako móla. Neskôr sa ako náhradné móla použili nákladné autá, ktoré boli zaparkované v dlhom rade v mori, mali prestrelené duše kvôli stabilite, odstránené kabíny a naloďovanie sa tak postupne zdesaťnásobilo. Problém s mínami sa vyriešil neskôr a plavba sa tak nakoniec skrátila.

Útoky zo vzduchu

Riziko útokov zo vzduchu, bol nebezpečný problém, ale našťastie pre Britov tu bola horiaca rafinéria a jej dym zacláňal nemeckým prieskumným lietadlám výhľad, keďže vietor vial od súše do mora a otočil sa až neskôr. Avšak v období, kedy vial od súše, sa naloďovanie rozbiehalo ešte pomaly. Podarilo sa nalodiť len 5000 vojakov za deň, namiesto požadovaných minimálne 15000. Až posledný výhodný deň sa organizácia aj realizácia naloďovania rozbehla naplno a podarilo sa evakuovať až zhruba 30000 ľudí. No vietor sa čoskoro otočil a Nemci mohli naloďovanie pokojne sledovať, čo spôsobilo, že ho okamžite začali bombardovať. Briti proti týmto útokom nemohli skoro nič robiť, pretože pre nepochopenie rozkazu boli ešte pred tým zničené skoro všetky protilietadlové delá. Navyše sa veliteľ RAF rozhodol lietadlá šetriť pre nastávajúcu bitku o Britániu a nemrhať nimi zbytočne (čo sa neskôr ukázalo ako múdre). Neskôr britské lietadlá úspešne vzlietali a zasahovali, ale nemohli si dovoliť celodenné krytie svojich jednotiek, v dôsledku toho že operovali z Britských ostrovov.

Napriek tomu bolo veľa britských i francúzskych lodí potopených, v britskom loďstve dokonca začali prepukať vzbury a aj najodvážnejší námorníci odmietali ísť na istú smrť. Nakoniec bolo potrebné protestujúce civilné posádky nahradiť skúsenými vojakmi.

Výnimkou bol napr. kapitán Lightoller s jachtou Sundowner, ktorého vďaka námorníckej šikovnosti a trikom netrafila žiadna bomba a zakaždým dokázal doslova napchať do svojej jachty asi 100 vojakov. Jeho trik bol založený na tom, že prudko stočil svoju loď, až keď nepriateľský bombardér začal vyberať strmhlavý let a v tomto bode už fakticky vypustil bomby. Vtedy ho bolo možné aj najľahšie trafiť a to strelci na jeho jachte aj hojne využívali.

Nakoniec sa problém vyriešil tak, že sa naloďovalo len cez noc. Cez deň sa vojaci poschovávali, kde sa dalo a cez noc zasa vyliezli. Naloďovanie sa zasa rozbehlo na plné obrátky.

Zadné krytie

Zadné krytie evakuovaných vojsk zabezpečovali jednotky, ktoré si zatiaľ udržali najvyššiu bojaschopnosť, ako napr. oddiely Coldstream Guard alebo Francúzi, ktorí udržiavali podstatnú časť perimetra okolo mesta. Napriek počiatočným predsudkom sa Francúzi ukázali ako skvelí a úplne spoľahliví vojaci. Hanbou však bol ich neschopný najvyšší veliteľ, generál Blanchard. Ďalšia kríza nastala, keď kapitulovalo Belgicko. Po tom čo prestali zvyšky belgických jednotiek klásť organizovaný odpor, vznikla na ľavom krídle dunkerqueskej obrany diera. Zaplniť túto medzeru však bolo potrebné tú noc. Úlohu úspešne splnila divízia, ktorej velil Bernard Montgomery, keďže bola trénovaná na nočné presuny a úlohu i vďaka tomu zvládla splniť včas. Spojencom pomohlo aj to, že Nemci si prestali Dunkerque všímať a všetky tankové jednotky presunuli na juh do bitky o Francúzsko a pri Dunkerque ostali len pešie jednotky. Nešlo však o žiadne podradné druhosledové vojská, ale skúsené oddiely pod velením generála Küchlera.

Koniec

Boje pokračovali do rána 4. júna 1940, kedy sa o 2:23 nemeckým vojskám podarilo prelomiť francúzsku obranu. Dovtedy bolo evakuovaných asi 338 200 britských a francúzskych vojakov. Nepodarilo sa evakuovať posledných 40 000 francúzskych vojakov, ktorí kryli ústup. Ich osud spečatili ich vlastní velitelia, ktorí oznámili, že ich evakuácia je zbytočná. Je veľmi pravdepodobné, že ich evakuácia by si vyžiadala nadmerné úsilie a veľké obete.

Následky

Britský expedičný zbor zanechal na francúzskom pobreží všetku svoju ťažkú výzbroj. Ani zďaleka nie všetkým evakuovaným vojakom sa podarilo zachrániť aspoň osobné zbrane. Napriek porážke to však bol pre Britov úspech, pretože keby boli prepadli beznádeji, tak by svojou nečinnosťou prišli o jediných vycvičených vojakov a tých by nahradzovali roky. Boje ukázali vysokú nepripravenosť britskej armády v kombinovaných a obojživelných operáciách. Skúsenosti sa neskôr použili pri vylodení v Normandii (napr. plávajúce prístavy). Nemecko naproti tomu ukončilo likvidáciu Francúzska a začalo sa sústreďovať na boj s Veľkou Britániou. Prechod Lamanšským kanálom, však nebol ešte možný. Ešte stále bolo potrebné zlikvidovať britské námorníctvo a letectvo. Bitka o Britániu sa práve začínala.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Operácia Dynamo