Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný alebo Ottova encyklopedie je 28-zväzková encyklopédia, ktorú v rokoch 1888 – 1909 vydal pražský nakladateľ Jan Otto. Obsahuje takmer 186 000 hesiel na 29 000 stranách, vďaka čomu je najrozsiahlejšou encyklopédiou vydanou v českom jazyku a jedným zo základných kameňov českej kultúry a identity.[1][2]
Prvé vydanie
upraviťZačiatkom 80. rokov 19. storočia začal český nakladateľ Jan Otto plánovať vydanie novej českej všeobecnej encyklopédie, ktorá by prekonala 14-zväzkový Riegrův slovník z rokov 1860 – 1874[3]. V roku 1884 začal Otto spolupracovať s Janom Malým, bývalým redaktorom Riegrovho slovníka, ktorý vytvoril koncepciu nového diela pod názvom Národní encyklopedie česká. Po Malého smrti roku 1885 našiel Otto nového hlavného redaktora v osobe Tomáša Masaryka, ktorý bol zodpovedný za výber spolupracovníkov. Práce na encyklopédii sa začali v roku 1886. O rok nato sa Masaryk zapojil do búrlivej a kontroverznej verejnej debaty ohľadom autentickosti dvoch údajne stredovekých rukopisov (Rukopis královédvorský, Rukopis zelenohorský) a rezignoval z postu hlavného redaktora. Nahradil ho prof. Josef Kořán.
Ottovi sa nakoniec podarilo zostaviť novú redakčnú radu z asi 60 význačných osobností českého akademického života. Prvý zväzok encyklopédie nazvanej Ottův slovník naučný vyšiel v januári 1888. Spočiatku vychádzal v podobe zošitov, neskôr viazaný v koži. Redakčná práca ďalej pokračovala bez väčších komplikácií, do roku 1908 vyšlo 27 zväzkov hesiel a jeden zväzok doplnkov. Ottův slovník naučný obsahuje asi 5000 obrázkov a takmer 500 strán príloh. Oficiálny počet hesiel je 139 418, skutočný počet je však vyšší, pretože mnohé heslá sú tvorené viacerými v podstate samostatnými podheslami. Okrem členov redakčnej rady prispelo do slovníka asi 1100 externých spolupracovníkov.
Ottův slovník náučný nové doby
upraviťJan Otto začal hneď po dokončení encyklopédie plánovať a pripravovať druhé, 16-zväzkové prepracované vydanie. Prípravy pokračovali dokonca aj po vypuknutí prvej svetovej vojny a po Ottovej smrti (1916), nikdy však neboli z dôvodu rastúcich nákladov realizované.
V roku 1930 však začal Ottov zať K. B. Mádl vydávať pod názvom Ottův slovník naučný nové doby doplnky k pôvodnej encyklopédii, ktoré mali reflektovať nové vedecké objavy a dejinné prelomy. Väčšina hesiel bola úplne nová. Ottovo nakladatelství vydávalo túto encyklopédiu až do roku 1934, kedy ju kvôli jeho finančným problémom prevzalo nakladateľstvo Novina. Posledné dva zväzky (V–Z) nikdy nevyšli, hoci boli pripravené do tlače, pretože celý projekt roku 1943 zastavili nacistickí okupanti. Ich vydanie nebolo umožnené ani po roku 1945. Medzitým sa ich text stratil, takže Ottův slovník naučný nové doby končí heslom Užok.
Zodpovedným redaktorom bol Bohumil Němec. Na asi 9000 stranách 12 zväzkov vyšlo 59 000 prevažne nových hesiel a 2000 obrázkov (ďalších 1000 v prílohách).
Reprint a digitalizácia
upraviťOttův slovník náučný vydali v rokoch 1996–2003 nakladateľstvá ARGO a Paseka v reprinte. Pod názvom Ottova encyklopedie obecných vědomostí ho zdigitalizovala spoločnosť AION CS a je k dispozícii na CD-ROM vo formáte PDF. Obe verzie zachovávajú pôvodný vzhľad slovníka.
Referencie
upraviť- ↑ WINTERS, Stanley B.. Sto let českého encyklopedismu (1860-1959) : od F.L. Riegera a Jana Otty k T.G. Masarykovi a Bohumilu Němcovi. Časopis Matice moravské, 2002, roč. CXXI, čís. 2, s. 339–400.
- ↑ HARTMANOVÁ, Dagmar. Historie československé encyklopedistiky do roku 1945. Národní knihovna: knihovnická revue, 2000, čís. 1, s. 15–21. Dostupné online. ISSN 1214-0678.
- ↑ OTTO, Jan. Ottův slovník naučný. Dvacátýsedmý díl. [s.l.] : J Otto, 1908. Kapitola Některé poznámky o vzniku „Ottova Slovníku Naučného“ a o postupu při jeho vydávání.