Parlament Spojeného kráľovstva

Parlament Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska je najvyšší orgán zákonodárnej moci Spojeného kráľovstva a Britských zámorských teritórií. Ide o jediný parlamentný zvrchovaný orgán, skladá sa z Dolnej snemovne a Snemovne lordov. Hlavným predstaviteľom parlamentu je britský panovník – v súčasnosti kráľ Karol III..

História

Od stredoveku až do ranej modernej doby existovali tri samostatné kráľovstvá: Anglicko, Škótsko a Írsko so samostatnými parlamentami. Zákon o zjednotení z roku 1707 spojil Anglicko a Škótsko a vznikol taktiež spojený parlament Veľkej Británie a ďalší zákon o zjednotení z roku 1800 spojil tento parlament s írskym a vznikol tak Parlament Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.

Anglický parlament

Anglický parlament na čele s kráľom, cca v roku 1300

Korene Anglického parlamentu môžeme hľadať okrem iného v anglosaskom Witenagemote. V roku 1066 Viliam I. Dobyvateľ začal v Anglicku uplatňovať kontinentálny systém, keď využíval odporúčania rady zloženej z vrchných veliteľov a cirkevných hodnostárov. V roku 1215 prinútili šľachtici kráľa Jána podpísať Magnu chartu, ktorá zaviedla pre kráľa obmedzenie vyberať daň bez súhlasu jeho kráľovskej rady. Táto skutočnosť položila základ pre vznik parlamentu.

V roku 1265 zvolal Simon de Montfort prvý volený parlament. Volebné právo v týchto voľbách bolo jednotné vo všetkých grófstvach a mali ho všetci majitelia slobodných statkov alebo pôdy s ročným príjmom nad 40 šilingov. Takto zvolaný zbor bol nazvaný Model Parlament a jeho systém bol prijatý kráľom Eduardom I.. V dobe vlády Eduarda II. bol parlament rozdelený do dvoch komôr – v jednej boli zástupcovia vyššej šľachty a cirkvi a v druhej rytieri a zástupcovia meštianstva a žiadny zákon ani nová daň nemohla byť prijatá bez súhlasu oboch komôr a panovníka. Zákony z rokov 1532 až 1542 realizovali anexiu Walesu a začlenili ich poslancov do Anglického parlamentu.

V roku 1689 parlament prinútil kráľovnú Máriu II., ktorej dopomohol na trón po úteku jej otca, podpísať zákon o deklarácii práv, ktorá po prvýkrát definovala zvrchovanosť parlamentu (Bill of Rights – zákon prijatý parlamentom v roku 1689 definujúci niektoré základné práva občanov napríklad právo na odovzdanie petície panovníkovi, právo nosiť zbraň na svoju obranu a definícia niektorých prípadov, kde musí panovník požiadať o súhlas parlament).

Škótsky parlament

Budova bývalého Škótskeho parlamentu

Informácia o zákonodarnom zbore, ktorý vznikol v roku 1999 pozri aj Škótsky parlament

V stredoveku sa z pôvodnej kráľovskej rady biskupov a grófov vyvinul v roku 1235 prvý jednokomorový Škótsky parlament (Estates of Parliament), ktorý jednal v Kirklistone (prvé jednanie parlamentu, z ktorého sú dochované písomné dokumenty) a ktorý mal zákonnú a politickú moc. Od roku 1326 sa parlament skladal z cirkevných hodnostárov, vrchných veliteľov a zástupcov meštianstva a mal právomoc stanovovať dane a silný vplyv v súdnictve, zahraničnej politike a zákonodarstve. Parlament menoval členov komisie (Lords of the Articles), ktorá spracovávala návrhy zákonov, ktoré potom prezentovala v parlamente.

Po škótskej reformácii boli v roku 1567 z parlamentu vylúčení katolícki hodnostári. A potom čo boli v roku 1638 z parlamentu vylúčení aj protestantskí biskupi, stal sa z parlamentu orgán skladajúci sa iba zo zástupcov svetského stavu. V dobe vlády Jakuba VI. boli členovia komisie navrhujúce zákony pod jeho veľkým vplyvom a po jeho nástupe na anglický trón ich využíval na riadenie politiky v Škótsku z Londýna. V období protektorátu Olivera Cromwella došlo v roku 1657 k dočasnému zlúčeniu anglického a škótskeho parlamentu.

Parlament Írska

Tento odstavec popisuje historickú inštitúciu, ktorej činnosť skončila v roku 1800

Dolná komora Parlamentu Írska (1780)

Tento parlament vznikol, aby reprezentoval záujmy anglickej komunity v lordstve Írska (Lordship of Ireland), zatiaľ čo pôvodným keltským obyvateľom nebolo dovolené ani voliť a ani zastávať úrad. Jeho prvé jednanie sa uskutočnilo v roku 1264. Vplyv Anglicka sa v tej dobe obmedzoval na oblasť v okolí Dublinu.

V roku 1541 Henrich VIII. deklaroval Írske kráľovstvo a posilnil tu svoj vplyv. Keltskí Íri sa mohli zúčastniť na jednaní parlamentu. Rozpory začali po anglickej reformácii, keď väčšina obyvateľov bola katolíckeho vyznania ale rozloženie volebných obvodov zaistilo protestantskú väčšinu v parlamente. Po vzbure Írov z roku 1641 boli katolíci vylúčení z parlamentu.

V dobe vlády Jakuba II. katolíci získali pôdu a v dobe jakobínskych vojen súhlasil s požiadavkami parlamentu Írska na autonómiu a reštitúciu pôdy. Po víťazstve Viliama III. boli tieto výhody zrušené. Zákon Poynings' Law z roku 1494 podriadil Parlament Írska Anglickému parlamentu. Niekoľko zákonov z roku 1782 (Constitution of 1782) tieto reštrikcie zrušili a o niekoľko rokov neskôr mohli katolíci voliť, aj keď stále nemohli byť členmi parlamentu.

Parlament Veľkej Británie

Po zmluve o zjednotení z roku 1707, boli v Anglickom aj Škótskom parlamente prijaté zákony o zjednotení, ktoré dali vzniknúť Kráľovstvu Veľkej Británie. Tieto zákony zrušili oba parlamenty a nahradili ich Parlamentom kráľovstva Veľkej Británie, založenom na pôvodnom Anglickom parlamente. Všetky tradície a procedúry Anglického parlamentu boli prevzaté do novej ustanovenej inštitúcie. Nebolo považované za nutnosť vyhlásiť nové všeobecné voľby.

Po nástupe Juraja I. na trón v roku 1714 dochádzalo k presune moci z rúk panovníka na parlament a výkonná moc začala byť realizovaná ministrami, ktorí sa zodpovedali parlamentu. Na konci 18. storočia mal panovník veľký vplyv na hornú komoru parlamentu, ale jeho moc bola nepriama. Volebné právo bolo obmedzené na vlastníkov pozemkov a slobodných panstiev a volebné obvody boli rozdelené v neprospech rozvíjajúcich sa priemyselných centier.

Parlament Spojeného kráľovstva

Sídlo Parlamentu Spojeného kráľovstva - Westminsterský palác

Tento parlament vznikol po spojení Kráľovstva Veľkej Británie a Írskeho kráľovstva v roku 1801.

Princíp zodpovednosti ministrov vlády dolnej komory parlamentu sa začal rozvíjať v 19. storočí. Zvrchovanosť Dolnej snemovne bola ustanovená na začiatku 20. storočia. V roku 1909 navrhla dolná komora zákon, ktorý menil daňový systém v neprospech bohatých vlastníkov pôdy. Tento návrh zákona bol hornou komorou (ktorej mnohí členovia boli touto zmenou poškodení) odmietnutý. S ohľadom na popularitu tohto zákona a neobľubenosť Snemovne lordov vyhrala Liberálna strana dvoje voľby. Na základe tohto mandátu navrhol predseda tejto strany zákon obmedzujúci moc hornej komory. Pod hrozbou menovania mnohých peerov do hornej komory a tým prekonania väčšiny Konzervatívnej strany v hornej komore, táto navrhovaný zákon prijala.

Škótsky parlament bol zriadený ako jednokomorový legislatívny orgán s odovzdanou časťou právomocí zákonom z roku 1998 a jeho prvé zasadnutie sa uskutočnilo 12. mája 1999.

Zloženie a právomoci

Parlament Spojeného kráľovstva je dvojkomorový. Skladá sa zo Snemovne lordov a Dolnej snemovne. Zákonnú moc majú tri elementy – panovník, Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Sú od seba vzájomne oddelené a žiadny jednotlivec nemôže byť zúčastnený vo viacerých častiach. Členovia hornej komory nemôžu voliť poslancov dolnej komory a podľa zvykového práva nevolí ani panovník.

Právomoci panovníka sú stále formálne rozsiahle. Jeho súhlas je napríklad vyžadovaný pri každom zákone, menuje predsedu vlády a rozpúšťa parlament. V skutočnosti je nesúhlas s prijatým zákonom neuskutočňovaný, poverením zostaviť vládu býva vymenovaný predseda strany, ktorá má v dolnej komore väčšinu alebo je schopný zostaviť väčšinovú koalíciu a termín rozpustenie parlamentu býva určený podľa návrhu súčasného premiéra.

Členovia snemovne lordov sú menovaní. V súčasnosti (máj 2008) má táto komora 745 členov. Jednou skupinou sú zástupcovia Anglikánskej cirkvi. Jedná sa o 26 najstarších cirkevných hodnostárov a menovite v tejto skupine sú zastúpení vymenovaní biskupovia – Arcibiskup canterburský, Arcibiskup yorský, Biskup londýnsky, durhamský a winchesterský. Svetskí členovia hornej komory sú označovaní ako peerovia. Po reforme z roku 1999 je časť členov doživotných (bez možnosti odovzdania kresla dedičom) a iba 92 – Lord maršál, Lord kancelár a ďalších 90 zvolených ostatnými členmi hornej komory, s členstvom s možnosťou odovzdania dedičom.

Od platnosti zákonov z roku 1911 a 1949 sú právomoci Snemovne lordov omnoho menšie než Dolnej snemovne. O všetkých zákonoch, s výnimkou daňových zákonov a zákona o štátnom rozpočtu, sa v tejto snemovni diskutuje s možnosťou navrhovať zmeny alebo odmietnutie ich prijatie. Napriek tomu zamietnutie schválenia zákona môže oneskoriť jeho prijatie maximálne po dobu trvania dvoch zasadnutí parlamentu. Po tejto dobe môže zákon prejsť bez súhlasu hornej komory. Horná komora má aj právo vznášať otázky na členov vlády a zriaďovať niekoľko komisií.

Členovia Dolnej snemovne sú volení v jednomandátových volebných obvodoch (každý zahrňuje oblasť s približne rovnakým počtom voličov). V súčasnosti má táto komora 646 poslancov. Všeobecné voľby sa konajú minimálne raz za 5 rokov (výnimku možno stanoviť v mimoriadnych prípadoch schválením zákona oboma komorami parlamentu). Voľby môže aj jednostranne vyhlásiť ministerský predseda alebo samotná Dolná snemovňa, pokiaľ vyhlási nedôveru vláde.

Všetky zákony aby sa stali právoplatnými musia prejsť touto komorou parlamentu a ako jediný orgán schvaľuje daňové zákony a štátny rozpočet. Členovia vlády (vrátane jej predsedu) musí pravidelne odpovedať na otázky poslancov dolnej komory. Ďalej v rámci Dolnej snemovne pracuje množstvo výborov, ktoré prejednávajú návrhy zákonov.

Zákonodarná funkcia

Legislatíva je realizovaná ako zákony Spojeného kráľovstva. Tie môžu mať platnosť na celom území Spojeného kráľovstva vrátane Škótska, ale vzhľadom k oddelenej platnosti škótskeho práva mnoho z nich v Škótsku neplatí. Zákony pre decentralizované oblasti, ktoré platia iba pre Škótsko, sú od roku 1999 vydávané Škótskym parlamentom. Na základe referenda z roku 1997 bolo vytvorené aj Walesske národné zhromaždenie, ktoré má od roku 2006 právo prijímať vo vymedzených oblastiach opatrenia platné pre Wales.

Každý zákon prechádza niekoľkými úrovňami jednania v oboch snemovniach. Prvá úroveň sa nazýva prvé čítania a jedná sa o formálnu procedúru. V druhom čítaní sa prejednávajú hlavné zámery zákona a snemovňa môže odmietnuť jeho prijatie. Potom je zákon odovzdaný do výborov. Potom, čo snemovňa zoberie zákon na vedomie, nasleduje tretie čítanie. V dolnej snemovni pri treťom čítaní nie je povolené, na rozdiel od Snemovne lordov, robiť zmeny a doplnenia. Možnosť zabrániť prijatie zákona hornou komorou je ale od roku 1911 obmedzená. Potom, čo je prijatý v jednej komore parlamentu prechádza do druhej komory a pokiaľ prejde bez dodatkov môže byť odovzdaný na schválenie k panovníkovi (Royal Assent).

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parlament Spojeného kráľovstva

Externé odkazy

Zdroj

Britský portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Parlament Spojeného království na českej Wikipédii.