Persefoné
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Persefoné (iné názvy: Persefona, Perzefóna, zastarano Persefone; gr. Persefoné, lat. Proserpina) bola v gréckej mytológii dcéra najvyššieho boha Dia a bohyne Demeter. Bola manželkou vládcu podsvetia Háda.
Legenda
upraviť
Legenda o Persefóne začína vtedy, keď sa boh smrti Hádes zamiluje sa do krásnej dcéry Dia a bohyne Demetry. Hádes vedel, že Demetra, bohyňa plodnosti, zeme a roľníctva, nebude nikdy nesúhlasiť so sobášom. Hades preto požiadal Dia, aby mu ju dal za manželku. Keďže nemohol odmietnuť svojho brata, súhlasil s manželstvom medzi Hádom a Persefónou za predpokladu že sám Hádes ju môže priviesť do svojho kráľovstva, dobre vediac, že Persefona je strážená jej matkou. Jedného dňa, keď oberala spolu s Ocaenidami kvety na úpätí Nysi, Persefona bola unesená Hádom a vzatá do Podsvetia. Rimania spomínajú ako miesto únosu Ennu na sicílskom ostrove. Demetra bola taká zúfala kvôli zmiznutiu svojej milovanej dcéry, že opustila Olymp a za deväť dní nechala zostarnúť celú vegetáciu. Na desiaty deň sa dozvedela od bohyne kúziel, Hekaté, kde je Persefona. Zeus bol donútený sprostredkovať kompromis s Hádom, ktorý medzitým stal sa jej manželom. Aj keď bola Persefona prepustená z podsvetia, zostala spojená so svetom tieňov, pretože ju v podsvetí Hádes úskokom nechal zjesť zrniečka granátového jablka (každý, kto v podsvetí niečo zje, musí tam už zostať). Túto skutočnosť zradil Hádes Askalafosovi. Takže každú zimu sa Persefona musí vrátiť do podsvetia a stráviť tam tretinu roka. Preto je zima obdobím Demetrovho zúfalstva, v ktorom vegetácia umrie,
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Persefoné