Pohlavný úd
Pohlavný úd[1] (iné názvy: penis[1], falus[1], falos; lat. penis, phallus; gr. fallos) je samčí kopulačný orgán živočíchov.
1 – močový mechúr; 2 – lonová kosť; 3 – telo penisu; 4 – kavernózne teleso; 5 – žaluď; 6 – predkožka; 7 – močová trubica; 8 – esovitá časť hrubého čreva;; 9 – konečník; 10 – semenné mechúriky; 11 – semenovod; 12 – predstojnica; 13 – Cowperová žľaza; 14 – análny otvor; 15 – semenovod; 16 – nadsemenník; 17 – semenník; 18 – miešok
Penis živočíchov
upraviťVäčšina nižších stavovcov a väčšina vtákov nemá penis. U plazov a vtákov vzniká z častí kloaky, pričom hady a jašterice majú párový penis a korytnačky a krokodíly majú penis podobný penisu cicavcov (je totiž tvorený dvoma vzdúvateľnými pozdĺžnymi lištami ležiacimi ventrálne v kloake, a pri erekcii sa medzi dutinkatými telesami vytvorí semenná rúra). U cicavcov vzniká z pohlavného hrbčeka (lat. fallus), je tvorený najmä dutinkatými telesami a jeho prednú časť tvorí žaluď penisu obklopený predkožkou. U väčšiny cicavcov, napr. hlodavcov, mäsožravcov, veľrýb, je v penise aj špeciálna kosť.
Penis človeka
upraviťPenis je vonkajší mužský pohlavný orgán. Skladá sa z hubovitého tkaniva, ktoré vytvára tri samostatné toporivé telesá: párové dutinkaté/dutinkové teleso (corpus cavernosum) a nepárové špongiózne/hubovité teleso (corpus spongiosum). Penis je zakončený žaluďom penisu (glans penis), ktorým prechádza močová rúra.
Penis je zložený zo špongiovitého tkaniva, ktoré vytvára valcovitý orgán zložený z dvoch dutinkatých telies pre pohlavný úd a močovú rúru, na povrchu pohlavného údu je voľne pohyblivá tenká koža – predkožka (prepucium; lat. preputium), ktorá prechádza zásobnou riasou predkožkou na kužeľovité rozšírený žaluď penisu (glans penis). Žaluď je kónického tvaru, zhora sploštený. Dutinkaté telesá penisu sú takmer cylindrického tvaru a na ich spodnej strane je žliabok, do ktorého je vlastne uložené dutinkaté teleso močovej rúry. Väzivový obal v hrúbke asi 2 mm vysiela dovnútra trámčeky, ktoré vytvárajú väzivové útvary s početnými dutinkami (kavernami), do ktorých vyúsťujú drobné tepny a vyúsťujú z nich odvodné žily. Pri zvýšenom prívode krvi sa dutiny napĺňajú krvou, a tým sa orgán zväčšuje a tuhne – nastáva stoporenie (erekcia). Ústredie tohto zložitého reflexu je v driekovej oblasti.
Hlavnými funkciami pohlavného údu sú odvod moču z močového mechúra von z tela a transport ejakulátu pri pohlavnom akte, polúcii alebo masturbácii.
Zdravotné komplikácie
upraviťPenis je tiež veľmi citlivý na identifikáciu zdravotných problémov. Slabšie erekcie, a to aj v nižšom veku, sú prvým znakom toho, že po zdravotnej stránke niečo nie je v poriadku. Pokles sily erekcie totiž poukazuje na počiatočné vaskulárne, neurologické alebo hormonálne problémy. Podľa posledných výskumov majú muži s erektilnými dysfunkciami riziko kardiovaskulárnej choroby zvýšené až o 45 percent. V konečnom dôsledku sa pridajú aj psychické problémy či depresie. V žiadnom prípade preto netreba odkladať vyšetrenie u lekára. Erektilné problémy obvykle súvisia aj so zvýšeným cholesterolom, vysokým krvným tlakom, cukrovkou a problémami s testosterónom. Odporúča sa tiež obmedziť alkohol a prestať s fajčením.
Dĺžka penisu
upraviťDĺžka penisu je predmetom vášnivých diskusií, a to tak medzi mužmi, ako aj medzi ženami. Je všeobecne rozšíreným názorom, že dĺžka penisu muža má priamu súvislosť s jeho sexuálnou výkonnosťou, resp. uspokojením partnerky pri pohlavnom styku, sexuológovia však tento názor striktne odmietajú.
Podľa sexuológov je priemerná dĺžka penisu európskeho muža 6 až 10 centimetrov v pokojnom stave a 12 až 19 centimetrov pri erekcii. V druhej polovici 20. storočia pritom uskutočnili viacero výskumov v súvislosti s dĺžkou penisu dospelých mužov:
- Kinseyova správa z roku 1948 uvádza, že priemerná dĺžka penisu pri erekcii dospelého muža je 15,25 cm (merania robili skúmané osoby)
- Wesselov tím z Kalifornskej univerzity v roku 1996 korigoval priemernú dĺžku penisu pri erekcii na 13 cm (merania robili vedci)
- Výskum brazílskych urológov určil priemernú dĺžku penisu pri erekcii na 14,5 cm (merania robili vedci) a k podobným výsledkom dospeli aj nemeckí vedci pri výskume z roku 1996.
Z praxe sú však známe aj výnimočné prípady s abnormálnou dĺžkou mužského penisu. V prípadoch, keď veľkosť stoporeného pohlavného údu neprekročí 7 cm, hovoríme o mikropenise. Naproti tomu sú evidované prípady mužov, ktorých dĺžka penisu pri erekcii presiahla 30 a dokonca aj 40 cm. Ide však skutočne len o ojedinelé prípady.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pohlavný úd
Referencie
upraviť- ↑ a b c pohlavný úd. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 559.