Portál:Kozmonautika/Novinky

Kozmonautický portál

2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

Tento rok

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december

1/2024

9. január 2024

Po prvýkrát úspešne odštartovala nová dvojstupňová raketa Vulcan-Centaur. Bez využitia prechodnej parkovacej dráhy naviedla na preletovú dráhu k Mesiacu komerčnú pristávaciu sondu Peregrine. Tento lander od firmy Astrobotic mal 23. februára pristáť na mesačnom povrchu. Peregrine však začal vykazovať problémy, z ktorých najvážnejším je únik paliva. Modul tak napriek predpokladom nebude môcť pristáť na Mesiaci.[1]

9. január 2024

Administrátor NASA Bill Nelson oznámil, že misia Artemis II, ktorá by mala byť prvým pilotovaným obletom Mesiaca po viac než polstoročí, sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom je niekoľko technických problémov. Tým sa odkladá aj nasledujúca misia, Artemis III, ktorá mala s posádkou pristáť na povrchu Mesiaca najskôr na september 2026.

11. január 2024

Z plávajúcej plošiny v Žltom mori po prvý raz odštartovala raketa YL-1 známa aj ako Gravity-1 od spoločnosti Orien Space. Ide o najvýkonnejšiu raketu fungujúcu výlučne na tuhé pohonné hmoty na svete. Na obežnú dráhu dopravila tri družice.[2][3]

18. január 2024

Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala na vrchole rakety Falcon-9R kozmická loď Crew Dragon na komerčnú misiu na ISS. Loď nesúca štvorčlennú posádku sa nasledujúci deň po necelých dvoch dňoch letu pripojila k ISS.[4][5]

18. január 2024

Komerčný pristávací mesačný modul Peregrine zhorel v zemskej atmosfére potom, ako vinou úniku pohonných hmôt nebol schopný naplniť svoju misiu.[6]

19. január 2024

Pristávací modul japonskej misie SLIM mäkko dosadol na mesačný povrch a s ním aj dva malé rovery. Išlo o prvé pristátie Japonského stroja na Mesiaci. Solárne panely modulu však zo zatiaľ neznámych dôvodov nedodávali elektrickú energiu, a tak namiesto plánovaných štrnástich dní prístroje modulu fungovali len niekoľko desiatok minút.[7]

20. január 2024

Po problémoch s otvorením odberovej hlavice sondy OSIRIS-REx sa hlavicu konečne podarilo otvoriť. Bola zverejnená snímka donesených vzoriek z asteroidu.[8]

21. január 2024

NASA oznámila, že jej modul Perseverance opätovne nadviazal spojenie s vrtuľníčkom Ingenuity po dvojdňovom výpadku. Kontakt s Ingenuity sa stratil v priebehu jeho 72. letu počas zostupnej fázy. Stav helikoptéry sa vyhodnocuje.[9]

25. január 2024

Dron Ingenuity na Marse, prvý vrtuľník na inej planéte, ukončil z dôvodu poškodenia vrtule svoju misiu. Absolvoval 72 letov v rozpätí takmer troch rokov, čím mnohonásobne prekročil svoju plánovanú životnosť. Helikoptéra stojí na nohách a ešte komunikuje s riadiacim strediskom.

2/2024

4. február 2024

Ruský kozmonaut Oleg Kononenko vytvoril nový rekord v dĺžke kumulatívneho pobytu vo vesmíre. S doterajšou dĺžkou pobytu 879 dní prekonal predošlého držiteľa rekordu Gennadija Padalku. Pokiaľ nedôjde k žiadnej mimoriadnej situácii a Kononenko pristane podľa plánu v lodi Sojuz MS-25, jeho rekord bude v deň pristátia dosahovať hodnotu až 1110 dní.[10]

9. február 2024

Kozmická loď Dragon 2 úspešne pristála po trojtýždňovej komerčnej misii Axiom-3 na ISS. Na Zem sa vrátili štyria muži, ktorí všetci majú európske občianstvo. Pristátie bolo v pláne už skôr, ale bolo odložené kvôli nevyhovujúcemu počasiu.[11]

15. február 2024

Štart rakety Falcon 9 s komerčným pristávacím modulom Nova-C, ktorý mieri k Mesiacu. Modul vyrobila firma Intuitive Machines. Pristátie sa očakáva 22. februára v blízkosti južného pólu Mesiaca.[12]

18. február 2024

Štart rakety Electron s družicou ADRAS-J od japonskej spoločnosti Astroscale. Ide o prvú družicu, ktorá má skúmať kozmický odpad. Jej cieľom bude konkrétne horný stupeň japonskej rakety H-IIA, ktorý je na obežnej dráhe od roku 2009.

19. február 2024

Z obežnej dráhy sa prvýkrát vrátilo na Zem komerčné návratové puzdro misie Winnebago-1. Ide o zariadenie, ktoré na obežnej dráhe automaticky vyrábalo lieky a vykonávalo aj ďalšie experimenty. Puzdro sa malo vrátiť už o pol roka skôr, ale spoločnosť Varda space industries dostala povolenie na pristátie až 14. februára.

23. február 2024

Krátko po polnoci na mesačný povrch mäkko dosadol pristávací modul Nova-C. Firma Intuitive Machines sa tak stala prvou súkromnou spoločnosťou, ktorá dokázala úspešne poslať svoju sondu na iné vesmírne teleso. Modul dosadol v kráteri Malapert A blízko južného pólu Mesiaca. Pri pristátí zlyhal navádzací systém, navyše sa zlomila jedna z nôh a modul dopadol na bok.[13][14]

25. február 2024

Napriek predpokladom japonský mesačný lander SLIM prežil lunárnu noc a po východe slnka vo svojej lokalite sa opäť ozval. Komunikácia však trvala len krátko kvôli prehriatiu komunikačného systému. Stihol však poslať snímku z miesta svojho pristátia.[15]

3/2024

1. marec 2024

Misia vedeckej družice AIM (Aeronomy of Ice in the Mesosphere) po šestnástich rokoch skončila. Príčinou bolo zlyhanie palubného akumulátora takmer rok predtým. Misia bola zamerané na výskum zemskej atmosféry a pomohla napríklad pochopiť nočné svietiace oblaky. Družicu čaká zhorenie v zemskej atmosfére okolo roku 2026.[16]

12. marec 2024

Kozmická loď Dragon 2 so štvorčlennou posádkou pristála v Mexickom zálive v blízkosti Floridy. Úspešne tak zakončila misiu Crew-7.[17]

13. marec 2024

Pri prvom pokuse o štart novej štvorstupňovej rakety KAIROS raketa po piatich sekundách letu vybuchla. Štartovala z kozmodrómu Kii. Raketu postavila japonská firma Space One.[18]

13. marec 2024

Pravdepodobne došlo k prvému zlyhaniu družíc vyslaných Čínou k Mesiacu. Ide o dve malé družice DRO-A a DRO-B, ktoré sa vinou poruchy tretieho stupňa rakety Dlhý pochod 2C nedostali na očakávanú dráhu. Nedošlo však k potvrdeniu, že by malo ísť o obežnú dráhu okolo Mesiaca. O plánovaných cieľoch týchto družíc nie je s istotou nič známe.[19]

14. marec 2024

Prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias, Superheavy Starship. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship pokračovala po balistickej dráhe, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy a po úspešnom prelete atmosférou loď dopadla do Indického oceána.[20]

23. marec 2024

Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s kozmickou loďou Sojuz MS-25. Prvý pokus o štart prebehol 21. marca a bol odvolaný iba 20 sekúnd pred zážihom, čo je najtesnejšie odvolanie štartu v histórii lodí Sojuz. Na palube je trojčlenná posádka zložená z veliteľa, Rusa Olega Novického, Bielorusky Mariny Vasilevskajovej a Američanky Tracy Caldwellovej-Dysonovej. O dva dni neskôr sa loď spojila s ISS.[21][22]

4/2024

6. apríl 2024

Úspešne pristála návratová kabína kozmickej lode Sojuz MS-24. Priniesla na Zem Američanku Loral O’Harovú, ktorá tak ukončila polročnú misiu na ISS, a tiež Rusa Oleg Novického a prvú Bielorusku v kozmickom priestore Marynu Vasileuskú, ktorí na ISS strávili len zopár dní.[23]

9. apríl 2024

Raketa Delta IV Heavy vyniesla svoj posledný náklad. Týmto štartom z rampy 37B na Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorým vyniesla na geostacionárnu dráhu pravdepodobne družicu Orion, skončila desiatky rokov trvajúca činnosť rakiet rodiny Delta.[24]

10. apríl 2024

Japonsko sa podľa dohody medzi USA a Japonskom stane prvou krajinou okrem USA, ktorej astronaut pristane na povrchu Mesiaca v rámci programu Artemis.[25]

13. apríl 2024

Raketový stupeň B1062 na rakete Falcon 9 bol použitý rekordný, 20.-ty krát. Stalo sa tak pri vynášaní ďalšej várky družíc Starlink. Pri tomto štarte sa zároveň prekonal rekord v minimálnom intervale medzi štartmi z tej istej rampy. Predošlý štart z tej istej rampy prebehol len 2 dní a 20 hodín predtým.[26]

17. apríl 2024

Komunikácia s vrtuľníkom Ingenuity bola prerušená, hoci stroj naďalej funguje. Jeho retranslačný rover Perseverance sa však od neho vzdialil príliš na to, aby bolo možné v komunikácii pokračovať. Predpokladá sa, že solárne panely Ingenuity budú postupne zanesené marťanským prachom, až kým pre nedostatok elektrickej energie neprestane fungovať.[27]

18. apríl 2024

Inžinieri odoslali na sondu Voyager 1 nový kód zodpovedný za balenie inžinierskych údajov zo sondy. Po dvojdňovom oneskorení spôsobenom dobou trvania letu signálu na sondu a letu odpovede zo sondy naspäť sa potvrdilo, že nový kód funguje. Tým sa vyriešil problém s komunikáciou trvajúci päť mesiacov. Sonda síce ešte nevysiela vedecké dáta, no už je možné kontrolovať palubné systémy sondy.[28]

23. apríl 2024

Hubblov vesmírny ďalekohľad prerušil vedecké pozorovania a prešiel do tzv. bezpečnostného režimu. Nastal totiž problém s jedným z jeho gyroskopov. Experti hľadajú príčinu problému.[29]

26. apríl 2024

Pri plánovanom manévri japonsko-európskej misie BepiColombo, ktorý by ju mal postupne dostať na orbitu okolo Merkúra, iónové motory pohonného modulu nedostali dostatok elektrickej energie. Tímu expertov sa síce neskôr podarilo ťah motorov zvýšiť, ale stále nie je možné dosiahnuť plný ťah. Po príčine problémov sa pátra.[30]

5/2024

3. máj 2024

Z rampy LC-1 kozmodrómu Wenchang odštartovala s raketou Dlhý pochod 5 sonda Chang’e 6. Sonda má v najbližších dňoch pristáť na odvrátenej strane Mesiaca, odobrať vzorky a vrátiť sa s nimi na Zem, čo ešte nijaká sonda pred ňou neskúšala. Na palube je pravdepodobne aj malé vozidlo.[31][32]

7. máj 2024

Pokus o prvý pilotovaný let vesmírnej lode Boeing CST-100 Starliner bol dve hodiny pred štartom odvolaný. Loď mala vzlietnuť vo veľmi raných hodinách, no odpočet sa prerušil kvôli poruche na ventile vypúšťania kyslíka na druhom stupni rakety Atlas V.

8. máj 2024

Sonda Chang’e 6 vstúpila na výrazne eliptickú obežnú dráhu okolo Mesiaca. Zotrvá na nej asi 20 dní, počas ktorých bude znižovať aposelénium až na dráhu podobnú kruhu, a potom dôjde k zostupovej fáze, ktorá skončí pristátím, vŕtaním a prvým odberom vzoriek z odvrátenej strany Mesiaca. V pláne je priniesť až 2 kg vzoriek z mimoriadne zaujímavej oblasti veľkého impaktného krátera Apollo Basin. Sonda sa vzorky pokúsi odobrať z hĺbky dvoch metrov.[33][34]

10. máj 2024

Z dôvodu silnej geomagnetickej búrky, ktorá spôsobila intenzívne polárne žiare, niektoré družice NASA preventívne vypli časť svojich systémov, aby sa nedostali do problémov. Napriek tomu jedna z družíc, ICESat-2, prešla do núdzového režimu, pravdepodobne následkom tejto búrky. Aktuálnu intenzívnu slnečnú aktivitu sledujú napríklad observatóriá STEREO a Solar Dynamics Observatory.[35]

16. máj 2024

NASA a ESA podpísali dohodu o spolupráci na marsovskom roveri Rosalind Franklin. Na tomto projekte ESA pôvodne spolupracovala s Ruskom, ale po ruskej invázii na Ukrajinu spoluprácu ukončila. Stalo sa tak krátko pred štartom a ESA tak prišla o nosnú raketu a ďalšie dôležité komponenty pre misiu. Tie jej poskytne USA a so štartom sa počíta v roku 2028.[36]

30. máj 2024

Slovensko sa podpisom dohôd Artemis stalo 42. štátom, ktorý sa zaviazal k mierovému a bezpečnému prieskumu vesmíru.

6/2024

1. jún 2024

Misia dearMoon, ktorá mala nechať deväť civilných cestujúcich obletieť Mesiac, bola zrušená. Posádku malo tvoriť osem umelcov a japonský miliardár Júsaku Maezawa, ktorý tento projekt inicioval. Dôvodom zrušenia je oneskorovanie vývoja kozmickej lode Starship, ktorá mala túto misiu absolvovať.[37]

4. jún 2024

Čínska sonda Chang’e 6 odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Vzletová časť pristávacieho modulu s nimi odštartovala a zakotvila na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tam by sa mala stretnúť s orbitálnou časťou sondy a odovzdať vzorky do jej návratového puzdra. Orbiter potom zamieri k Zemi a 25. júna pri prelete okolo nej uvoľní návratové puzdro, ktoré by malo pristáť vo Vnútornom Mongolsku.[38]

4. jún 2024

NASA oznámila, že pracuje na režime fungovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, pri ktorom stačí iba jediný gyroskop. Stalo sa tak v súvislosti s tým, ako teleskop prešiel 24. mája do bezpečnostného režimu kvôli chybným údajom jedného z gyroskopov. Problém s týmto konkrétnym gyroskopom sa v minulosti už niekoľkokrát zopakoval. V súvislosti s postupne sa kaziacimi gyroskopmi NASA zvažovala nový systém režimu už pred vyše dvadsiatimi rokmi.

5. jún 2024

Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala po mnohých odkladoch nová kozmická pilotovaná loď Starliner. Vyniesla ju nosná raketa Atlas V. Jej posádku tvorí dvojica skúsených astronautov. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať.

6. jún 2024

Zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.[39]

7. jún 2024

Pri leteckej nehode tragicky zahynul William „Bill“ Anders, astronaut z programu Apollo. Lietadlo, ktoré pilotoval, zo zatiaľ neznámych príčin dopadlo na hladinu mora pri ostrove Jones Island. Anders letel do vesmíru v rámci misie Apollo 8 a je autorom slávnej snímky Zeme vychádzajúcej nad mesačným povrchom.[40]

13. jún 2024

Štyri vedecké prístroje sondy Voyager 1, ktoré sledujú okolité prostredie, začali po dlhej dobe znova vysielať vedecké údaje. Oznámil to jej prevádzkovateľ Jet Propulsion Laboratory.[41]

20. jún 2024

Na tlačovej konferencii bola predstavená iniciatíva, v rámci ktorej Česko navýši svoj rozpočet do Európskej kozmickej agentúry. Súčasťou projektu s názvom Česká cesta do vesmíru má byť aj let českého občana na ISS, a to v horizonte piatich rokov. Týmto občanom by sa mal stať Aleš Svoboda.[42]

25. jún 2024

Návratová kapsula čínskej sondy Čchang-e 6 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku s približne 2 kg vzoriek regolitu z odvrátenej strany Mesiaca.

27. jún 2024

Ruská družica Resurs P1 na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme sa pravdepodobne samovoľne rozpadla na viac než 180 pozorovateľných úlomkov. V dôsledku toho sa posádka ISS musela ukryť do kozmických lodí pripojených k stanici pre prípad, že by bolo nutné stanicu evakuovať. Príčina rozpadu je zatiaľ neznáma. Resurs P1 bola už dva a pol roka nefunkčná družica na pozorovanie Zeme a v čase rozpadu sa nachádzala približne 355 km nad Zemou. Oblak trosiek by mal do konca roka zhorieť v zemskej atmosfére.[43]

30. jún 2024

Pri testovacom statickom zážihu prvého stupňa novej čínskej rakety Tianlong 3 tento raketový stupeň neočakávane vzlietol. Potom dopadol do blízkosti testovacieho stanoviska a spôsobil výbuch. Príčina tejto neobvyklej anomálie zatiaľ nie je známa.[44]

7/2024

9. júl 2024

Z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala na svoj inauguračný let nová európska nosná raketa Ariane 6. Na nízku obežnú dráhu vyniesla niekoľko malých družíc, medzi nimi aj slovenský 2U cubesat GRBBeta, nástupca družice GRBAlpha. Po úspešnom vypustení väčšiny družíc s výnimkou dvoch návratových puzdier sa začal horný stupeň rakety testovať. Pri testoch však zlyhal a nie je schopný sa plánovane vrátiť do zemskej atmosféry.[45]

12. júl 2024

Po deväťročnej bezchybnej činnosti došlo k zlyhaniu rakety Falcon 9. Nákladom bolo 20 družíc Starlink. Pri reštarte druhého stupňa došlo podľa Elona Muska zo zatiaľ neznámych príčin k výbuchu motora. Podľa záberov z kamier aj vyhlásenia spoločnosti SpaceX došlo k úniku kvapalného kyslíka z raketového stupňa. Družice Starlink boli vypustené, ale na príliš nízke obežné dráhy s perigeom iba vo výške 138 km a nie je isté, či sa ich podarí zachrániť. Rakety Falcon 9 aj Falcon Heavy sú do skončenia vyšetrovania vyradené z prevádzky.

17. júl 2024

NASA oznámila, že zrušila svoju plánovanú misiu VIPER. Malo ísť o mesačný rover, ktorý mal zmapovať priestorové rozmiestnenie a koncentráciu potenciálnych zdrojov pre astronautov v okolí južného pólu Mesiaca. Agentúra je však ochotná poskytnúť toto vozidlo inému záujemcovi.

27. júl 2024

Po neočakávane krátkej pauze raketa Falcon 9 opäť odštartovala s nákladom 23 družíc Starlink. Predchádzajúca nehoda tejto rakety bola podľa doterajšieho vyšetrovania SpaceX spôsobená prasklinou v snímacom potrubí pripojenom k rozvodom kyslíka, kde sa nachádza tlakový senzor. Toto potrubie nie je kľúčové pre funkciu motora, a tak bolo problémové potrubie na najbližšie štartujúcich druhých stupňoch rakety Falcon odstránené. Podľa FAA navyše nedošlo pri predchádzajúcej nehode k ohrozeniu verejnej bezpečnosti, preto štarty môžu pokračovať. Nasledujúceho dňa prebehli hneď ďalšie dva štarty Falconu 9.

28. júl 2024

Skúšky orientačných motorov kozmickej lode Starliner sú ukončené. Práca motorčekov bola normálna, hoci bol zaevidovaný ďalší únik hélia z nich. Pre problémy s funkciou motorčekov zostáva posádka Starlinera, Sunita Williamsová a Barry Wilmore, stále na palube ISS, hoci podľa pôvodných plánov mali stráviť na stanici iba pár dní a potom pristáť. Termín pristátie ešte nie je určený.

8/2024

4. august 2024

Zásobovacia kozmická loď Cygnus odštartovala s raketou Falcon 9 po jednodňovom odklade k ISS. Neurobila však plánované dva korekčné manévre. Hovorí sa o poruche manévrovacích trysiek alebo softvérovom probléme a nejakom úniku z lode, bez bližšej špecifikácie. Loď rozložila svoje fotovoltaické panely a momentálne sa nachádza na oveľa nižšej dráhe ako stanica, vo výške 239 × 254 km.

5. august 2024

Napriek problémom sa lodi Cygnus podarilo zakotviť pri Medzinárodnej vesmírnej stanici. Spojenie sa podarilo podľa pôvodného časového plánu.

7. august 2024

V dôsledku problémov s kozmickou loďou Starliner, ktorá je navzdory pôvodnému plánu stále pripojená k ISS, sa NASA dohodla so SpaceX na odklade štartu pilotovanej misie Crew-9. Odklad bol o viac než mesiac, až na 24. septembra. NASA dokonca zvažuje, že by návrat posádky Starlineru, Barryho Wilmora a Sunity Williamsovej, prebehol v Crew Dragone.

19. august 2024

Rover Perseverance začal náročný výstup na západný okraj krátera Jezero a zároveň novú, v poradí už piatu vedeckú kampaň misie. Výstup do oblastí Marsu, ktoré sa javia vedecky zaujímavé, bude trvať zhruba mesiac. Terén, ktorý vozidlo čaká, je strmý a nebezpečný a rover musí prekonať prevýšenie takmer 300 metrov.

20. august 2024

Európska sonda JUICE, ktorá má skúmať ľadové mesiace Jupitera, ako prvá sonda v histórii kozmonautiky vykonala dvojitý gravitačný manéver. Predchádzajúceho dňa preletela zhruba 700 km od mesačného povrchu a takmer presne o deň neskôr 6 807 km od povrchu Zeme. To upravilo jej dráhu smerom k Venuši, pri ktorej ju o rok neskôr čaká ďalší gravitačný manéver. Prelet okolo oboch telies sonda zároveň využila na skalibrovanie svojich prístrojov.

24. august 2024

V priebehu tlačovej konferencie NASA oznámila, že kozmická loď Starliner sa zo svojho prvého pilotovaného letu vrátí bez posádky. Po skúškach jej problematických motorov sa totiž nepodarilo s istotou dokázať, že loď je bezpečná. Jej dvojčlennú posádku privezie na Zem kozmická loď Crew Dragon, ktorá má štartovať 24. septembra s dvojčlennou posádkou namiesto klasickej štvorčlennej. Návrat Crew Dragonu prebehne vo februári 2025. Starliner by sa mal vrátiť v automatickom režime, s čím sa pri tejto misii nepočítalo, a preto prebiehajú prípravy jeho softvérového vybavenia.

28. august 2024

Štart rakety Falcon-9R s 21 družicami Starlink. Družice boli úspešne vynesené, ale prvý stupeň sa pri pristávaní na plávajúcej morskej plošine prevrátil a bol zničený. Štarty rakiet Falcon 9 sú preto opäť pozastavené. Došlo preto aj k odkladu na neurčito jedinečného pilotovaného komerčného štartu misie Polaris Dawn, počas ktorého mal prebehnúť prvý neprofesionálny výstup do otvoreného vesmíru a ktorý bol naplánovaný na 30. augusta.

29. august 2024

NASA oznámila, že Starliner sa odpojí od ISS a bez posádky pristane dňa 6. septembra. Kontrola pripravenosti lode je dokončená.[46]

30. august 2024

Federálny letecký úrad na žiadosť SpaceX opäť povolil štarty rakiet Falcon 9. Nasledujúceho dňa tak štartovali hneď dve rakety Falcon 9, ktoré spoločne vyniesli 42 družíc Starlink. Dátum štartu misie Polaris Dawn kvôli nepriazni počasia stále nie je pevne určený.

9/2024

5. september 2024

Sonda BepiColombo preletela okolo Merkúra vo vzdialenosti iba 165 km v rámci série gravitačných manévrov, ktoré ju majú naviesť na dráhu okolo Merkúra. Prelet bol spojený so snímkovaním planéty a s aktiváciou ďalších vedeckých prístrojov.

5. september 2024

Z Francúzskej Guyany prebehol posledný štart malého európskeho nosiča Vega. Na obežnú dráhu vyniesla družicu Sentinel-2C. Odteraz už bude náklady vynášať jej vylepšená verzia Vega-C.

6. september 2024

Kozmická loď Starliner sa bez posádky odpojila od ISS a nasledujúceho dňa na padákoch pristála v oblasti White Sands v USA. Počas všetkých fáz pristávania loď fungovala podľa očakávaní.

10. september 2024

S nosnou raketou Falcon 9 odštartovala kozmická loď Crew Dragon na misiu Polaris Dawn. Jej apogeum sa má nachádzať až vo výške 1400 km, čo je najväčšia výška pilotovanej kozmickej lode nad Zemou od čias programu Apollo. Zároveň má počas tejto misie prebehnúť prvý amatérsky výstup do otvoreného vesmíru.

11. september 2024

Štart kozmickej lode Sojuz MS-24 z kozmodrómu Bajkonur. Už po trojhodinovom lete sa loď pripojila k ISS, na ktorú doviezla troch členov expedície 72. Sú nimi Rusi Alexej Nikolajevič Ovčinin, Ivan Viktorovičv Vagner a Američan Donald Roy Pettit.

12. september 2024

V rámci misie Polaris Dawn prebehol prvý súkromný výstup do otvoreného vesmíru. Dvojica astronautov Isaacman a Gillisová sa postupne, jeden po druhom, vyklonili z otvorenej prednej časti lode Crew Dragon a otestovali pohyblivosť nového typu skafandra od SpaceX. Oficiálne výstup trval 1 hodinu a 46 minút.

20. september 2024

Ruskí kozmonauti Oleg Kononenko a Nikolaj Čub prekonali rekord v najdlhšom nepretržitom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici, pričom doterajšie maximum bolo 370 dní, 21 hodín a 22 minút.

15. september 2024

Kozmická loď Crew Dragon pristála v Mexickom zálive, čím po necelých piatich dňoch letu úspešne ukončila misiu Polaris Dawn. Počas letu na relatívne vysokú obežnú dráhu sa vykonalo zhruba 40 experimentov prevažne z oblasti medicíny a fyziky.

23. september 2024

Kozmická loď Sojuz MS-25 pristála v Kazachstane s časťou posádky Expedície 71, Oleg Dmitrijevič Kononenko, Nikolaj Alexandrovič Čub a Tracy Caldwellová Dysonová, na palube.

26. september 2024

Z dôvodu nedostatku elektrickej energie na palube sondy Voyager 2 vypli experti jeden z posledných piatich vedeckých prístrojov. Išlo o analyzátor plazmy PLS, prístroj, na základe ktorého údajov odborníci vyhlásili, že v roku 2008 táto sonda opustila heliosféru. Na sesterskej Voyager 1 tento prístroj nefunguje už od roku 1980. Tok plazmy do tohto prístroja bol však od opustenia heliosféry veľmi nízky, aj preto bol vybraný ako najvhodnejší kandidát na vypnutie.

28. september 2024

Kozmická loď Crew Dragon s raketou Falcon 9 odštartovala na misiu Crew-9 k ISS. Na jej palube sa tentoraz nachádzajú iba dvaja členovia posádky, pretože dve miesta musia zostať voľné pre Wilmora a Williamsovú, ktorí kvôli riziku nepristáli vo svojej štartovacej lodi Starliner. Misia je výnimočná aj tým, že ide o prvý pilotovaný štart z rampy SLC-40. Po odpojení druhého stupňa rakety, ktorý do tej doby pracoval normálne, sa na ňom objavila porucha a vstúpil do atmosféry nad iným ako plánovaným miestom.

10/2024

7. október 2024

Z rampy SLC-40 odštartovala raketa Falcon 9 s európskou sondou Hera a dvoma cubesatmi. Štart prebehol podľa očakávaní. Cieľom Hery aj cubesatov je prieskum dvojplanétky Didymos-Dimorphos, na ktorej povrchu by mali v roku 2027 pristáť (Hera na väčšom Dydime, cubesaty na menšom Dimorphe).

9. október 2024

Najsilnejší hurikán sezóny Milton zasiahol pobrežie USA. Prehnal sa cez Kennedyho kozmické stredisko a spôsobil menšie škody. Z dôvodu hurikánu bol štart európskej sondy Europa Clipper naplánovaný na 10. októbra odložený na 14. októbra.

13. október 2024

Kozmická loď Superheavy Starship dosiahla pri svojom piatom testovacom lete ďalší míľnik. Prvý stupeň, Superheavy, po skončení svojej práce ako prvá raketa v histórii pristál rovno na svoju štartovaciu rampu, kde ho vo vzduchu zachytili mechanické ramená Chopsticks na obslužnej veži. Druhý stupeň, Starship, zase vykonal simulované pristátie na hladinu Indického oceánu.

14. október 2024

Štart nosnej rakety Falcon Heavy so sondou Europa Clipper z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Sonda je určená určená na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa. Svoj cieľ má študovať prostredníctvom série preletov na obežnej dráhe okolo Jupitera.

21. október 2024

Spoločnosť Intelsat oznámila, že jej telekomunikačný satelit Intelsat 33e sa vo vesmíre rozpadol. Stalo sa tak po siedmich rokoch jeho služby, pričom plánovaná životnosť bola 15 rokov. Počet detekovaných fragmentov bol v tento deň podľa americkej spoločnosti ExoAnalytic Solutions 57 a stále rástol. Príčinu rozpadu družice zistí vyšetrovacia komisia.

25. október 2024

Kozmická loď Dragon pristála po misii Crew-8 v Mexickom zálive so štvorčlennou posádkou na palube. Dva dni pred pristátím sa oddelila od ISS. Loď Dragon 2 celkove strávila vo vesmíre až 235 dní, čo je rekord v dĺžke pobytu akejkoľvek pilotovanej lode na obežnej dráhe. Pod dĺžku tejto misie sa čiastočne podpísali aj problémy s loďou Starliner.

29. október 2024

Z kozmodrómu Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko odštartovala kozmická loď Šen-čou 19 s trojčlennou posádkou smerujúcou k Čínskej vesmírnej stanici, ku ktorej sa úspešne pripojila po šiestich hodinách letu. Súčasťou posádky je aj prvá čínska kozmická inžinierka Wang Chao-ce z novej generácie čínskych kozmonautov narodených v roku 1990.