Raketoplán
| Raketoplány |
|---|
|
Raketoplán alebo kozmický raketoplán je viacnásobne použiteľné atmosféricko-kozmické lietadlo, ktoré vzlieta kolmo ako raketa (s pomocnými raketovými motormi), v kozmickom priestore sa pohybuje ako kozmická loď a klesá a pristáva v zemskej atmosfére ako lietadlo na bežnom letisku s dostatočne dlhou betónovou dráhou.
Space Shuttle
upraviť
Space Shuttle bol americký raketoplán. Pri vzlete sa skladal z viacerých častí: z vlastného raketoplánu (presnejšie orbiter alebo družicový stupeň), poháňaný motormi RS-25 (SSME), ďalej hlavnej nádrže (SSET) na kvapalné pohonné látky (vodík a kyslík) a dvoch pomocných rakiet (SRB) na tuhé palivá. Motory na kvapalné palivá boli umiestnené iba na družicovom stupni a boli zvyčajne použiteľné viacnásobne. Pomocné bočné rakety na tuhé palivá sa odpájali najskôr a pristáli do mora pomocou padákov, boli vylovené, dovlečené späť na pobrežie a potom dopravené do továrne, kde boli kompletne rozbrané, opravené a opätovne naplnené. Hlavná nádrž na kvapalné palivá bola odhodená tesne pred navedením na orbitálnu dráhu, približne po 8,5 minúte a väčšinou zhorela ešte v atmosfére.
Priestor pre posádku bol 7-miestny, v núdzových prípadoch až 10-miestny. Povrch raketoplánu bol pokrytý systémom tepelnej ochrany, tvoreným najmä dlaždicami zo spečeného penového kremeňa. Pre pristátie bol raketoplán vybavený vysúvacím podvozkom a brzdiacim padákom, ktorý bol vystrelený po dosadnutí na pristávaciu dráhu.
V USA boli raketoplány známe ako Space Shuttle (zhruba „vesmírna kyvadlová doprava“). Pôvodný program NASA lietania raketoplánmi sa volá Space Transportation System („vesmírny prepravný systém“), preto boli lety raketoplánov označované skratkou STS nasledovanou číslom. Program STS nasledoval po úspešných kozmických programoch Mercury, Gemini a Apollo.
Raketoplánov bolo celkovo vyrobených 6 kusov, ich mená a sériové čísla sú:
- Enterprise (OV-101)
- Columbia (OV-102)
- Challenger (OV-099)
- Discovery (OV-103)
- Atlantis (OV-104)
- Endeavour (OV-105)
Prvý raketoplán Enterprise bol testovaný vo veľkých výškach na chrbte obrieho lietadla Boeing 747 (Jumbo Jet) a vo vesmíre nikdy nebol, aj keď sa s jeho prestavbou na plnohodnotný raketoplán pôvodne rátalo.
Raketoplány vykonali mnoho užitočnej práce – vyniesli na obežnú dráhu družice na vedecké a vojenské účely, viaceré kozmické sondy, Hubblov vesmírny teleskop, posádky kozmických staníc a pod., boli schopné opravovať a modernizovať niektoré družice a zniesť ich na Zem.
Raketoplán Buran
upraviťProgram raketoplánov existoval aj v Sovietskom zväze. Uskutočnil sa však iba jeden bezpilotný kozmický let raketoplánu Buran v roku 1988. Potom bol projekt pre nedostatok prostriedkov a zložitú politickú situáciu zastavený. Raketoplán Buran mal niekoľko zaujímavých vlastností – napríklad dokázal vzlietnuť a pristáť v bezpilotnom režime na rozdiel od amerických raketoplánov. Nosná raketa Energija dokázala štartovať aj samostatne bez raketoplánu Buran.
Katastrofy raketoplánov
upraviť- Challenger – 73 sekúnd po štarte, 28. januára 1986 došlo k prehoreniu tesnenia na spoji SRB. Nasledovalo prehorenie spoja medzi SRB a ET a raketa SRB potom špičkou prerazila nádrž ET a došlo k výbuchu. Pre viac informácií pozri STS-51-L.
- Columbia – 1. februára 2003 pri návrate z kozmickej misie. Pri štarte došlo k uvoľneniu penovej izolácie z ET, uvoľnená izolácia narazila do nábežnej hrany krídla raketoplánu a vážne ju poškodila. Pri návrate raketoplánu do atmosféry došlo najskôr k deštrukcii krídla a potom k zničeniu celého raketoplánu. Pozri Havária raketoplánu Columbia.
V obidvoch prípadoch došlo k úplnému zničeniu stroja a smrti všetkých astronautov na palube.
Po obidvoch katastrofách NASA program STS celkom na 2 roky pozastavila. Po havárii Columbie boli lety obnovené v júli roku 2005. Po prehodnotení narastajúcich nákladov a pretrvávajúcich problémov s bezpečnosťou, a tiež v dôsledku zastaranosti systému a nemožnosti výroby nových dielov, došlo k ukončeniu programu. Posledným letom bola misia STS-135 reketoplánom Atlantis, ktorá trvala od 8. do 21. júla 2011.
Štatistika amerických raketoplánov
upraviť- Nalietaný čas vo vesmíre: 1320 dní, 1 hodina, 32 minút, 44 sekúnd (134 letov, misia STS-51-L skončila katastrofou pred dosiahnutím vesmírneho priestoru)
- Obletov Zeme: 20 952
- Nalietaná vzdialenosť: 864 401 219 kilometrov
- Štartov: 135
- Najdlhší let: 17 dní, 15 hodín 53 minút a 18 sekúnd (let STS-80)
- Celkom osôb ako posádka: 852 astronautov
- Počet spojení s Mirom: 9×
- Počet spojení s ISS: 36×
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raketoplán
Externé odkazy
upraviť
- Referenčná príručka (po anglicky)
- Aktuálny stav misie raketoplánu Archivované 2005-11-06 na Wayback Machine (po anglicky)
- Prehľad letov v encyklopédii SPACE-40 (po česky)
- NASA - živé vysielanie (po anglicky)