Salamina

O rovnomennom meste na ostrove Cyprus pozri Salamina (mesto).

Salamina (novogr. Σαλαμίνα – Salamina), v staroveku Salamis (starogr. Σαλαμίς – Salamis), (arvanitika Κȣλλȣρι (Kulluri)), v slovenčine v historických kontextoch aj Salamína, je grécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky a ležiaci v severnej časti Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu) Egejského mora, zhruba 20 km západne od Atén, na dohľad od prístavu Pireus. S rozlohou 93 km² je najväčším z ostrovov Aiginského zálivu, najvyšší bod vápencového masívu tvoriaceho Salamínu dosahuje 365 m nad hladinou mora.

Salamina
Ostrov
Pohľad na Salaminu
Štát	Grécko
Súradnice	37°56′S 23°30′V
Rozloha	96,16 km² (9 616 ha)
Obyvateľstvo	39,283 (2011)
Hustota	410 obyv./km²
Wikimedia Commons: Salamina
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pláž Kaki Vigla

V roku 2011 tu žilo 39 283 obyvateľov, spadá do nomu Atika a administratívne je rozdelený medzi mestá Salamína, ležiace na západnom, a Ambelakia, ležiace na východnom pobreží. Salamína je obľúbeným výletným cieľom pre obyvateľov aténskej aglomerácie, je tu umiestnená aj hlavná základňa gréckeho vojenského loďstva.

História

Salamínu osídlili grécke kmene Iónov.

Podľa legendárneho podania bol za čias trójskej vojny vládcom Salamíny kráľ Telamón, ktorého syn Aiás patril pred Trójou k najstatočnejším gréckym bojovníkom. Telamónov druhý syn Teukros potom založil na Cypre mesto Salamina (Cyprus).

Na prelome 7. a 6. storočia pred Kr. súperili o ostrov, ležiaci medzi nimi, mestá Megara a Atény, nakoniec sa stal súčasťou aténskeho panstva.

V úžine pri východnom pobreží ostrova sa v roku 480 pred Kr. udiala bitka pri Salamíne, v ktorej spojené grécke loďstvo pod Temistoklovým vedením dosiahlo rozhodujúce víťazstvo nad početne silnejšou perzskou flotilou. Zo Salamíny pochádzal starogrécky dramatik Euripides.

Neskôr ostrov pripadol Rímu a od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 13. stor. ho ovládli Európania. Počas tohto obdobia mnohí obyvatelia Salamíny ostrov opustili, a tak bol v 14. stor. osídlený albánskymi Arvanitmi, ktorí sa považovali za Grékov. Od 15. stor. patrí ostrov Turkom. V tomto období sa na Salamínu utiahli mnohé grécke rodiny z Atiky a Atén. Na ostrove teda žili dve jazykové skupiny, Gréci a Arvaniti. Od roku 1831 je súčasťou Grécka. Počas 20. storočia sa na Salamíne usadili mnohí obyvatelia Atén. Na Salamíne žijú okrem grécky hovoriacich Grékov aj grécki Arvaniti.