San Maríno

	Sanmarínska republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Libertas (Sloboda)
	Štátna hymna:; Inno Nazionale
Miestny názov
• dlhý	(Serenissima) Repubblica di San Marino
• krátky	San Marino
Hlavné mesto	San Maríno; 43°56′ s.š. 12°27′ v.d.
Najväčšie mesto	San Maríno
Úradné jazyky	taliančina ;
Štátne zriadenie; kapitáni regenti	parlamentná republika; Alessandro Rossi; Milena Gasperoni
Vznik	3. september 301
Susedia	Taliansko
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 61,2 km² (191.) ; 0 km² (0 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2021); • sčítanie (2021); • hustota (2021)	; 34 010 (188.) ; 34 010; 472/km² (21.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2020; 1,83 miliardy $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu\|]].); 52 949 $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily\|]].)
Mena	Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC+1); (UTC+2)
Medzinárodný kód	SMR / SM
Medzinárodná poznávacia značka	RSM
Internetová doména	.sm
Smerové telefónne číslo	+378
	Gramotnosť: 100%

O rovnomennom hlavnom meste pozri San Maríno (mesto).

San Maríno (v slovenčine staršie: San Marino^[1]^[2]^[3]; po taliansky: San Marino [vyslov: sanmaríno]), dlhý tvar Sanmarínska republika (staršie: Sanmarinská republika^[3]), patrí medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je San Maríno.

Súradnice: 43°56′00″S 12°28′00″V / 43,933333333333°S 12,466666666667°V / 43.933333333333; 12.466666666667

San Maríno je najmenšia republika a tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika je pokojná enkláva ležiaca na východných svahoch Apenín. San Maríno nie je členom Európskej únie, no napriek tomu používa ako svoju menu euro. S Talianskom vytvorili colnú a menovú úniu a medzi oboma krajinami neexistujú hraničné kontroly.

Úradným jazykom je taliančina, aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov rozpráva starším dialektom.

Dejiny

Legendy kladú počiatok San Marína do obdobia okolo roku 301, keď tu Svätý Marinus, dalmátsky kamenár so svojimi kresťanskými následníkmi založil opevnený kláštor. Vznik štátu je doložený listinami z roku 1253.

V roku 1600 bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. Viedenský kongres, ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po napoleonských vojnách, súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. V 19. storočí našli v San Maríne útočisko vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj Giuseppe Garibaldi. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo USA, ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína.

Mapa San Marína

Najvyššie položený bod: Monte Titano (756 m n. m.)
Najväčšie mestá: Serravalle (8 700 obyv.), San Maríno (4 252 obyv.)
Národnostné zloženie: Sanmarínci 80 %,Taliani 17,5 %
Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 95%

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kastel (San Maríno)

San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných kastely.

Hospodárstvo

Turistika tvorí v San Maríne 62,24% HDP. V roku 1997 navštívilo San Maríno viac ako 3,3 milióna turistov. Väčšina návštevníkov prichádza z neďalekého letoviska Rimini, s ktorým ho spája autobusová linka. Poľnohospodárstvo nemá veľký význam. Pestuje sa obilie, vínna réva a olivy, vyrábajú sa syry, rozšírený je chov kôz. Tradičná je výroba keramiky, textilný priemysel - výroba vlny a trikotáže, ďalej papier, sklo. Vydáva cenné zberateľské známky a mince.