Sirény

	Sirény
	; Dva lamantíny
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	sirény (Sirenia)
Vedecký názov
	Sirenia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Iné významy výrazov siréna (sirény), resp. ochechuľa (ochechula, ochechule), resp. morská panna pozri v článkoch siréna, resp. ochechuľa, resp. morská panna.

Sirény (iné názvy: sirénotvaré, staršie (bohemizmus): ochechule^[1]^[2]^[3], ľudovo alebo staršie: morské kravy^[4]^[3], ľudovo alebo zastarano: morské panny^[5]^[6]^[3]; lat. Sirenia) sú rad bylinožravých cicavcov.

Charakteristika

Žijú v pobrežných vodách. Sú dobre prispôsobené pre život vo vode: ich horné končatiny sú modifikované do tvaru vesiel, nemajú nohy, majú silnú vrstvu podkožného tuku a redukovaný počet zubov. Mliečne bradavky sa nachádzajú v blízkosti horných končatín, takže si môžu mláďa pri dojčení pridržovať.

Lamantínovité sa líšia od dugongovitých v tvare lebky a chvosta.

Názov sirény pochádza z námorníckych povestí o morských pannách lákajúcich námorníkov na nebezpečné miesta, kde si rozbijú loď o skaliská. Keď boli objavené prvé druhy sirén, prírodovedci usúdili, že ich existencia dala podnet k vzniku povestí.

Systematika

†Ishatherium subathuensis
?†Sirenotherium pirabense – patrí buď pod dugongovité alebo pod lamantínovité
čeľaď †Prorastomidae (Prorastomatidae)
čeľaď †Protosirenidae
čeľaď dugongovité (Dugongidae)
čeľaď lamantínovité (Trichechidae)

Zdroje

↑ rozhodnutie Komisie z 28. júla 1997, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 93/70/EHS o kódovaní správy „Animo“
↑ párnokopytníci. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 61.
↑ ^a ^b ^c MARTINKA, J. Niekoľko prírodopisných názvov. Slovenská reč, 1935-1936, roč. IV, čís. 9, s. 251. Dostupné online [cit. 2020-02-18]. ISSN 1338-4279.
↑ siréna. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1113.
↑ sirény. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 445.
↑ siréna. In: Školský lexikón. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. 376 s. ISBN 80-08-01570-5. S. 288.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sirény
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sirény

Externé odkazy

článok v časopise 100+1 (po česky)

Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] rozhodnutie Komisie z 28. júla 1997, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 93/70/EHS o kódovaní správy „Animo“

[2] árnokopytníci. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 61.

[M-3] MARTINKA, J. Niekoľko prírodopisných názvov. Slovenská reč, 1935-1936, roč. IV, čís. 9, s. 251. Dostupné online [cit. 2020-02-18]. ISSN 1338-4279.

[4] siréna. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1113.

[5] sirény. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 445.

[6] siréna. In: Školský lexikón. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. 376 s. ISBN 80-08-01570-5. S. 288.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]