Sloupsko-šošůvské jeskyně

Sloupsko-šošůvské jeskyně (v knihe Julesa Vernea Zelený lúč, vydanie z roku 1907, je odkaz na "Sloupské jaskyne s Macochou") ležia v severnej časti CHKO Moravský kras severne od mesta Brna, neďaleko od okresného mesta Blansko a na južnom okraji mestečka Sloup.

Sloupsko-šošůvské jeskyně
prírodná rezervácia
Eliškina sieň
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Blansko
Lokalita Sloup
Nadmorská výška 470 - 532 m n. m.
Súradnice 49°24′40.88″S 16°44′20.54″V / 49,4113556°S 16,7390389°V / 49.4113556; 16.7390389
Rozloha 7,5053 ha
Vznik 1. január 2000[1]
 - Vyhlásila Správa CHKO Moravský kras
Kód AOPK ČR 2070
Česko: Sloupsko-šošůvské jeskyně
Sloupsko-šošůvské
jeskyně
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Sloupsko-šošůvské jeskyně
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sloupsko-šošůvské jaskyne sú rozsiahlym komplexom dómov, chodieb a obrovských podzemných priepastí vytvorených v dvoch poschodiach. Najznámejšia Eliškina jaskyňa má vynikajúcu akustiku, a preto je príležitostne využívaná pre koncerty komornej hudby. Prehliadkové trasy Sloupsko-šošůvských jaskýň sú spojené s prehliadkou jaskyne Kůlna, kde boli nájdené časti lebky neandertálskeho človeka asi 120 000 rokov staré. Sloupsko-šošůvské jaskyne sú tiež charakteristické krehkou a farebnou kvapľovou výzdobou.

Jaskyne sú podzemným tokom Sloupského potoka spojené s najväčšou českou jaskýň - Amatérskou. Spolu s ňou potom tvoria jaskynný systém o celkovej dĺžke takmer 35 km.

Sloupske údolie

upraviť

Pred jaskyňami sa nachádzajú dva zaujímavé prírodné útvary. Prvým z nich sú tri skalné bloky tesne vedľa seba, ktoré sa nazývajú Otec, matka a syn, a ležia na skale nad parkoviskom. Výraznú dominantu tvorí Hrebenáč, pri ktorom sa prepadá do podzemia Sloupský potok. Tento skalný masív vysoký asi 20 m dal pravdepodobne názov obci Sloup.

Prírodná rezervácia Sloupsko-šošůvské jaskyne

upraviť

Dňa 20.12.1999 bola vyhlásená v mieste jaskýň aj v jeho priľahlom okolí rovnomenná prírodná rezervácia. Cieľom ochrany je udržanie súčasného charakteru územia, ochrana povrchových a podzemných krasových javov, ochrana zimovísk netopierov a ochrana unikátnych paleontologických nálezísk.

Prehliadka Sloupsko-šošůvských jaskýň

upraviť
 
Portál Sloupsko-šošůvských jaskýň

Vstupným portálom a chodbou sa návštevník dostane do jaskyne Nicové, ktorej názov je odvodený od zvláštnej kašovitej sintrovej formy nazývanej nickamínek ktorou je tvorená výzdoba na stenách. Odtiaľ trasa pokračuje do Eliškinej jaskyne s prekrásnou kvapľovou, sintrovou a nickamínkovou výzdobou. Vynikajúca akustika Eliškinej jaskyne je návštevníkom predvedená ukážkou reprodukovanej hudby.

Cesta podzemím vedie prekopanou chodbou do najrozsiahlejšej časti Sloupsko-šošůvských jaskýň - Starých skál. Staré skaly začínajú mohutnou Gotickou chodbou, na konci ktorej je 65 metrov hlboká Stupňovitá priepasť.

Ďalším zastavením je Kolmá priepasť, z ktorej sa vystupuje do priestorov objavených prof. Karlom Absolonom v roku 1900. Klenotom týchto partií a celých Sloupsko-šošůvských jaskýň je Nagelova priepasť. V súčasnej dobe je sprístupnená dvoma mostíkmi. Od stropu po hladinu Sloupského potoka v spodných poschodiach je hlboká približne 90 metrov, ale jej pôdorysné rozmery ju radia medzi najmohutnejšie podzemné priepasti v Česku.

Od Nagelovej priepasti vedie trasa k Trámovej chodbe, ktorá prechádza do 260 metrov dlhej Striebornej chodby. Zo Strieborné chodby bola prekopaná spojka do priestorov Šošůvských jaskýň, ktoré nie sú tak rozmerné ako Sloupske, majú však bohatú a zachovanú kvapľovú výzdobu. Trasa vedie cez Brouškovu rozprávkovú sieň s unikátnym stalagmitovým útvarom "Svícen" do Riegrovej siene. Vyvrcholením prehliadky Šošůvských jaskýň je Čierna priepasť, ktorá ústi k hladine Sloupského potoka v hĺbke 70 metrov.

Fotografie

upraviť

História jaskýň

upraviť
 
Sloupske skaly roku 1857

Priepasť, ktorá nesie jeho meno, objavil matematik a fyzik JA Nagel už v roku 1748. Jaskyňa Eliškina bola objavená v roku 1879 a verejnosti bola sprístupnená v roku 1881. Zostávajúca časť Sloupsko-šošůvských jaskýň bola postupne objavená v rokoch 1889-1915.

Spodnými poschodiami jaskyne preteká Sloupsky potok, ktorý sa prepadá do podzemia neďaleko od vchodu do jaskýň. Sústavou nepriestupných sifónov podzemný potok vteká do Sloupskeho koridoru Amatérskej jaskyne - najväčšej českej jaskyne a znovu na povrchu sa objavuje ako ponorná riečka Punkva na dne priepasti Macocha. Na konci roka 2005 je jaskynným potápačom podarilo preplávať medzi týmito jaskyňami.

Referencie

upraviť
  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-05]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sloupsko-šošůvské jeskyně na českej Wikipédii.

  NODES