Stropkovská brázda
Stropkovská brázda[1] je geomorfologickou časťou Ondavskej vrchoviny.[2] Leží na území okresov Stropkov a Svidník.[3][4]
| Stropkovská brázda | |
| geomorfologická časť Ondavskej vrchoviny | |
 Okolie Stročína v strednej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Stropkov, Svidník |
| Časť | Ondavskej vrchoviny |
| Mestá | Svidník, Stropkov, Chotča, Duplín, Mestisko, Breznica |
| Rieky | Ondava, Chotčianka, Ladomirka |
| Súradnice | 49°14′49″S 21°36′47″V / 49,247°S 21,613°V |
| Najnižší bod | údolie Ondavy |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 170 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťBrázda sa nachádza na východe strednej časti vrchoviny a zaberá pás územia v údolí rieky Ondava a čiastočne aj dolného toku Chotčianky. Na jej území priberá Ondava aj Ladomirku, Hrabovčík a Brusničku. Prebieha od severozápadu na juhovýchod, približne medzi mestami Svidník a Stropkov.[3] Stropkovská brázda je v rámci Ondavskej vrchoviny lemovaná len vlastným územím a nesusedí so žiadnou inou geomorfologickou jednotkou.[2]
Ďalšími významnými sídlami mimo okresných miest Svidník a Stropkov sú obce Hrabovčík, Mestisko, Stročín, Duplín, Chotča a Breznica.[4] Patria do okresov Stropkov a Svidník v Prešovskom kraji. Centrálnou časťou prechádza cesta I/21 z Prešova na Duklu a ňou vedúca európska cesta 371. Na severe sa na ňu pripája cesta I/77 do Bardejova a južne údolím Ondavy pokračuje cesta I/15, na ktorú sa v Stropkove pripája cesta II/575. Na tieto dopravné tepny sa pripájajú lokálne cesty, obsluhujúce tamojšie obce.[4][5]
Chránené územia
upraviťNa území Stropkovskej brázdy sa nenachádza žiadne osobitne chránené územie.[4]
Turizmus
upraviťV tejto časti Ondavskej vrchoviny sú značené turistické trasy iba v okolí miest Svidník a Stropkov. Zvyšok územia patrí medzi pokojnejšie oblasti, vhodné na nenáročnú pešiu a cykloturistiku.[3][4]
Referencie
upraviť- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c Laborecká vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 23, 45.