Tarent
O rovnomennej talianskej provincii pozri Tarent (provincia).Tarent (tal. Taranto, lat. Tarentum) je mesto v provincii Tarent, v regióne Apúlia, v Taliansku. V roku 2010 mal 191 810 obyvateľov.
| Tarent (Taranto) | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Taliansko
|
|---|---|
| Región | Apúlia |
| Provincia | Tarent |
| Súradnice | 40°28′S 17°14′V / 40,467°S 17,233°V |
| Rozloha | 217 km² (21 700 ha) |
| Obyvateľstvo | 191 810 (31. 12. 2010) |
| Hustota | 883,92 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 74121 – 74123 |
| Tel. predvoľba | 099 |
  Poloha mesta v rámci Talianska
| |
| Wikimedia Commons: Tarent | |
| Webová stránka: comune.taranto.it | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťTarent bol založený v roku 706 pred Kr. spartskými osadníkmi. Čoskoro sa stal významným mestom v rámci Magny Graecia, oblasti v južnom Taliansku, ktorá bola osídlená Grékmi v 7. storočí pred Kr.
Spočiatku bol Tarent zriadením monarchiou, pravdepodobne vymodelovanou na základe tej, ktorá bola v Sparte. Rozvoj Tarentu bol obmedzený, kvôli odporu obyvateľov strednej Apúlie. Tarent a jeho spojenci boli týmito skupinami porazení a v Tarente bola nastolená demokracia. V Peloponézskych vojnách Tarent podporoval Peloponézsky spolok, odmietol pomoc Aténam a poslal svoje loďstvo na pomoc Peloponézskemu spolku.
V roku 367 pred Kr. podpísali Etruskovia a Kartágo pakt, ktorý mal zamedziť prílišnému vplyvu Tarentu.
Pod vládou Archyta dosiahol Tarent svoj najväčší rozmach. Bolo najdôležitejším mestom Magny Graecia, najvyužívanejším prístavom v južnom Taliansku a mal najväčšie loďstvo a armádu v južnom Taliansku. Ale po smrti Archyta začal pomaly Tarent upadať.
Na začiatku 3. storočia pred Kr. začala rozrastajúca sa Rímska ríša ohrozovať Tarent. Tarent chcel zamedziť narastajúcemu vplyvu Ríma v južnom Taliansku, keďže túto oblasť, s mnohými gréckymi mestskými štátmi, považoval za svoje domínium. V roku 282 pred Kr. sa pri búrke dostali rímske lode až do Tarentu (ktorý s Rímom podpísal dohodu o tom, že rímske lode sa nesmú priblížiť k Tarentu) a Tarent, ktorý to považoval za agresívny akt, potopil štyri rímske lode a piatu zajal. Po neúspešných pokusoch o urovnanie sporov zo strany Rimanov nakoniec došlo k Pyrrhovej vojne, v ktorej napokon zvíťazil Rím, čím sa Tarent dostal pod rímsku nadvládu.
Počas druhej púnskej vojny Rimania opevnili mesto množstvom vojakov, z obavy, že by mohlo prejsť na Hannibalovu stranu. Obyvateľom Tarentu sa však podarilo Hannibala vpustiť do mesta, no ten však nedokázal dobyť mestskú pevnosť a nemohol mesto teda naplno využiť. Rímu sa napokon mesto podarilo oslobodiť, po zrade na strane Hannibalovho vojska.
Cez mesto viedlo rozšírenie cesty Via Appia.
Osobnosti mesta
upraviť- Archytas (* 428 pred Kr. – † 347 pred Kr.), grécky filozof a vedec
- Pyrrhos Epirský (*asi 319 pred Kr. – † 272 pred Kr.), hegemón epirského spolku, kráľ Molossov a Macedónie
- Livius Andronicus (* okolo 278 pred Kr. – † asi 200 pred Kr.), grécko-rímsky dramatik a epický básnik
- Quintus Ennius (* 239 pred Kr. – † 189 pred Kr.), básnik
- Nikeforos II. (* 912 – † 969), byzantský cisár
- Bohemund Tarentský (* 1058 – † 1111), taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy
- Francesco Nicola Fago (* 1677 – † 1745), barokový skladateľ a hudobný pedagóg
- Giovanni Paisiello (* 1740 – † 1816), operný skladateľ
- Pierre Choderlos de Laclos (* 1741 – † 1803), francúzsky spisovateľ
- Joachim Murat (* 1767 – † 1815), kráľ Neapola a Sicílie, veľkovojvoda z Bergu a Kleve, maršal Francúzska
- Jozef I. Bonaparte (* 1768 – † 1844), najstarší brat Napoleona Bonaparte, neapolský a španielsky kráľ
- Roberta Vinciová (* 1983), tenistka
Partnerské mestá
upraviť
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tarent
Externé odkazy
upraviť