Teherán
Teherán (perz. تهران Tehrán) je hlavné a najväčšie mesto Iránu. Teherán je miestom, kde sa nachádzajú viaceré univerzity, múzeá a pamätihodnosti, svoje zastúpenie tu majú viaceré domáce ako aj zahraničné inštitúcie.
Teherán (تهران) | |
Hlavné mesto Iránskej islamskej republiky | |
Teherán
| |
Štát | Irán |
---|---|
Nadmorská výška | 1 200 m n. m. |
Súradnice | 35°41′46″S 51°25′23″V / 35,69611°S 51,42306°V |
Rozloha | 730 km² (73 000 ha) |
- okresu | 1 274 km² (127 400 ha) |
Obyvateľstvo | 12 893 706 (2021) |
- okresu | 16 000 378 |
Hustota | 11 800 obyv./km² |
Časové pásmo | UTC +3:30 |
- letný čas | UTC +4:30 |
Tel. predvoľba | 021 |
Poloha mesta na mape Iránu
| |
Wikimedia Commons: Tehran | |
Webová stránka: http://www.tehran.ir/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťMesto leží v severnej časti krajiny, na okraji Iránskej náhornej plošiny, v nadmorskej výške od 1 160 do 1 800 m n. m. Vysoká nadmorská výška Teheránu spôsobuje veľký teplotný rozdiel a pokým priemerná januárová teplota je okolo 3 °C, júlová je až 29 °C. Zrážkovo je najchudobnejší september, kedy priemerne naprší len 0,9 mm, viac zrážok spadne od decembra do marca, kedy mesačné úhrny presahujú 30 mm.
Satelitné merania preukázali, že v meste a jeho okolí zemský povrch nebezpečne sadá (pri letisku 5 cm a v okolí 22 - 25 cm ročne). Je to spôsobené veľkou spotrebou podzemnej vody.[1]
Dejiny
upraviťHistória mesta siaha do neolitu, z ktorého sa našli prvé známky pobytu ľudí na tomto území. Prvý písomný záznam o malej osade severne od mesta Rajj sa objavuje v roku 942. Vhodné podmienky s dostatkom vody, sem lákala obyvateľov, ktorí si budovali podzemné alebo v skale vytesané príbytky. Zásadný vplyv na rozvoj mal vpád Mongolov do Perzie v roku 1220, ktorý sem vyhnal mnohých obyvateľov z centra Rajj. Od 14. storočia mal Teherán dôležitý hospodársky význam, ktorý ešte viac vzrástol po roku 1501, kedy si tu svoje sídlo zriadila dynastia Safíjovcov. Práve za ich vlády sa Teherán stal mestom s palácmi, citadelami a opevnením.
Začiatok úpadku dynastie a stagnácie mesta znamenalo jeho dobytie Afgáncami v roku 1722, ktorí ho vyplienili. Teherán však rýchlo obnovil zničené časti a zosilnil hradby a už koncom 18. storočia za vlády Águ Muhammada Chána (1795 – 1797) zažívalo nový rozkvet. Mesto sa stalo novým centrom Perzie a bolo tu postavených niekoľko nových palácov a mešít. Šach Násiruddín dal okolo roku 1857 strhnúť staré hradby, čím začal výstavbu moderného mesta.
V roku 1906 tu zasadal prvý perzský parlament a bola schválená prvá ústava. Štátny prevrat v roku 1921 znamenal nástup Rezá Chána a zosadenie vládnucej dynastie Kadžárovcov. Nový panovník presadzoval politiku modernizácie, založil dve univerzity a roku 1935 zmenil názov štátu na Irán. V Teheráne sa v roku 1943 konala dôležitá Teheránska konferencia. Veľký rast celej aglomerácie čiastočne utlmila až Islamská revolúcia v roku 1979, ktorá ustanovila Teherán hlavným mestom Iránskej islamskej republiky a sídlom prezidenta.
Vývoj počtu obyvateľov
upraviť
|
|
Pamiatky
upraviťTeherán je mesto kontrastov, kde sa stretáva história s modernou súčasnosťou vo viacerých smeroch. Južnú časť mesta zaberajú historické štvrte s množstvom pamiatok a pôvodných budov, v severnej časti dominujú moderné architektonické prvky. Medzi významné stavby patrí Golestanský palác v centre mesta obklopený parkom, Audienčný palác – bývalá rezidencia perzských šachov (dnes múzeum), Palác mramorového trónu a Biely palác.
Južne od palácového komplexu leží rozľahlý areál bazáru spolu s mešitou imáma Chomejního z rokov 1809 – 1824 s minaretmi. Severne od centra sa na ploche 410 ha nachádza bývalé letné sídlo šachov, dnes Sadábádske palácové múzeum s centrálnym Bielym palácom, dokončeným v roku 1936.
Hospodárstvo
upraviťTeheránska aglomerácia je priemyselným a obchodným centrom Iránu, nakoľko odtiaľto pochádza až 65 % priemyselnej produkcie. Sídlia tu takmer všetky významné spoločnosti krajiny a takmer celé hospodárstvo je prísne kontrolované štátom a v súkromnom vlastníctve sú len menšie spoločnosti a prevádzky. Burza Tehran Stock Exchange (TSE) tu funguje od roku 1968.
Z priemyselných odvetví je významne zastúpený automobilový, elektrotechnický, chemický a textilný priemysel, výroba stavebných hmôt, zbraní a cukru. Zastarané technológie i dopravné prostriedky spôsobujú narastajúce znečistenie životného prostredia.
Doprava
upraviťV Teheráne sú dve letiská; Mehrabad International Airport a Imám Chomejní International Airport, ktoré zabezpečujú spojenie s hlavnými obchodnými a politickými svetovými centrami.
Verejnú dopravu zabezpečujú autobusy a od roku 2000 aj metro. Od roku 1992 tu po oddelených trasách jazdia aj trolejbusy československej výroby. Zaujímavosťou je, že teheránske trolejbusy Škoda 15Tr majú náter identický s trolejbusmi používanými v Žiline.
Referencie
upraviť- ↑ Ground surface response to continuous compaction of aquifer system in Tehran, Iran: Results from a long-term multi-sensor InSAR analysis [online]. sciencedirect.com, [cit. 2019-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
upraviťExterné odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Teherán na českej Wikipédii.